Tamara Lučinská
Deň pre seba
Vymyslela som sviatočný deň, kedy budem svätiť samú seba.
Som, ako ostatní, súčasťou niečoho veľkého a snažím sa to pochopiť. Zoznam autorových rubrík: z komory, z ulice, Pohľady, Curriculum vitae, Inými očami, Nedeľná chvíľka poézie, Súkromné, Nezaradené
Stískam zovretú päsť pevne rozhodnutá viac ho už nikdy nevypustiť. Bude mi patriť navždy.
Keď sa čítal rozsudok, jeho myseľ bola už taká otupená, že namiesto žiaľu a krivdy cítila iba túžbu konečne sa vyspať.
Milujem rána, keď sa bytom plazí von z okna vôňa pečeného chleba s vajíčkom a vo varnici puká kôrka na povrchu prevareného mlieka...
Keby to bolo také jednoduché vybrať si život ako jablká v supermarkete, možno by svet vyzeral o trocha ináč ako sme zvyknutí a možno ani nie, lebo za kvalitu treba zaplatiť.
Čaká ťa nedeľa, krásna a voňavo letná ako keď ťa poprvýkrát tento svet vítal a ponúkol farebné sny.
Zdalo by sa, že smrť je jediná inštancia, ktorá nepodlieha móde...
Prečo sa vlastne o ženách hovorí, že sú nežnou časťou ľudstva?
Imaginárne postavy konkrétnych spoločenstiev...
Súťaž pomoci a ľudskosti bez dopingu, faulov a uplácania.
Ďalší školský rok je za nami, povzdychne si nejeden rodič, keď odkladá vysvedčenie svojho dieťaťa do skrinky s dokladmi.
prepáčiť, odpustiť- sloveso, ktorým sa kedysi vyjadrovala požiadavka na odstránenie stavu po odhalení pochybností.
Mami, mám priateľa, ozvalo sa spred zrkadla v izbe, z úst mojej šestnásťročnej cupitalky. Au, au, au! Čo za blbec sem namontoval tú skrinku, a tak nízko? Prikrývam si rukou hrču na hlave a utieram vytrysknuté kvapky sĺz. Už neviem, či od bolesti, alebo prekvapenia, aby som nevyzerala ako úplný idiot.
„Mamka, ľúbiš ma?“ „Pravdaže, srdiečko!“ „Však od nás neodídeš..?!“ „Ako by som mohla nechať niekde kus seba a odísť?“ „Keď ja ťa stále tak hnevám...“
Z rádia sa rozlieha okolím melódia hriešne erotického Hotela California, svet sa odrazu roztáča a ona sa akoby v bubline času presúva o dobrú dvadsiatku rokov dozadu, keď rovnaká melódia spájala k sebe na parkete horúcim letom a neskrotnou túžbou rozpálené telá.
snaž sa nenapodobňovať správanie iných ľudí, kým nemáš predpoklady, ktoré inšpirovali k činom a postojom ich...
Kto z nás by ich nepoznal, kto z nás sa s nimi nikdy nestretol. Kto z nás sa proti nim nebúril a koho nevytočili aspoň raz do nepríčetnosti.
povedal si v obrate, nasadajúc do auta a ani si sa neobzrel. Nie preto, že by si ma nechcel vidieť, ale ty sa proste nevieš lúčiť. Nevládzeš pozerať do mojich lesknúcich sa očí, keď mi škĺbe kútikmi úst a nedarí sa mi premáhať vlnenie v hlase.