Tamara Lučinská
Slzy a smiech
Dva extrémne prejavy rovnakej emócie, negatív a pozitív zachyteného zážitku, dve strany mince, oheň a voda, dve oči, ktorým nie je súdené dotýkať sa. Napriek tomu je hranica medzi nimi často takmer neviditeľná.
Som, ako ostatní, súčasťou niečoho veľkého a snažím sa to pochopiť. Zoznam autorových rubrík: z komory, z ulice, Pohľady, Curriculum vitae, Inými očami, Nedeľná chvíľka poézie, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Tamara Lučinská
Kde sa podela človečina
Nie nadarmo sa vraví, že ľudský charakter prechádza skúškou práve v čase krízových situácií.
Tamara Lučinská
Recepty na dlhý život
Dlhovekosť je v našej rodine pomaly tradíciou. Možno je to spôsobené prístupom k tomu, čo s úctou nazývame život, ale mohlo by to mať aj celkom inú príčinu.
Tamara Lučinská
Svokra na zjedenie
Moja svokra je sicílčanka, jediná sestra v rodine policajtov z hlavného mesta ostrova. Žena s obrovským srdcom a ešte väčším zmyslom pre humor, ktorý ju neopustil ani po tom, čo sa po vojne vydala do severnej časti krajiny, ďaleko od milovanej zeme.
Tamara Lučinská
Nevyvoleným vstup zakázaný
Poznám človeka, žijúceho so svojim staručkým, láskavým otcom a neviditeľným mužíčkom vo vačku svojej obnosenej, ale čistučkej košele.
Tamara Lučinská
Poviem ti viac
Keď sa ráno prebúdzaš na prenikavú vôňu kávy miešajúcej sa so závanom vlhkého rána, cez zatvorené oči pozoruješ ako sa deň otvára dokorán, mám chuť ti povedať všetko, čo zviera železná pasca slov.
Tamara Lučinská
Priateľstvo medzi mužom a ženou
Chápem vás, namietate, že priateľstvo medzi opačným pohlavím nemôže v žiadnom prípade fungovať. Nakoniec to skončí aj tak vo vodorovnej polohe,že? Mňa však po celý môj život presviedča správanie Ivana, že je to viac ako pravdepodobné, je to dokonca možné.
Tamara Lučinská
Na križovatke snov
Všade naokolo je ticho, hlboká noc, ešte skontrolujem vchodové dvere a nazriem do izby, kde spia. Moje veľké deti. Ešte ich tu mám aj keď viem, že už začínajú tušiť, o čom je skutočný život.
Tamara Lučinská
Prosté slovo - ďakujem
Stretla som ho dnes ráno, na ceste k nemocnici. S jeho bielymi vlasmi sa mu pohrával vietor, keď sa pomaly približoval hojdavým krokom a cez okuliare študoval kus papiera v ruke. Môj staručký učiteľ slovenčiny.
Tamara Lučinská
Jeseň na lavičke
Sedáva v parku na lavičke a pozoruje okoloidúcich. Život ju pomaly opúšťa, len smrť ju akosi nechce. Obracia unavenú tvár, pohľadom hladká každý lístok a so záujmom odprevádza vtáčence, čo preletujú ponad jej zhrbené telo.
Tamara Lučinská
VRÁSKY
Nemí, dôležití svedkovia našaj životnej púte od prvého nadýchnutia, rodíme sa s nimi a sprevádzajú posledný výdych. Nežné, rušivé, nenávidené.
Tamara Lučinská
Znásilnené sny
Naše túžby a sny sú stavebným projektom všetkého, o čom snívame. Smutné je, že ľudia zabúdajú snívať. Ich túžby nahradila reklama. Je všadeprítomná a neúnavne nás presviedča, po čom máme túžiť a aký je náš cieľ.
Tamara Lučinská
POĎ!
Poď, postavíme si hrad z piesku, alebo budeme vyrezávať píšťalky z kôry. Čo na tom, že si už nepamätáš, ako sa to robí. Ten tvoj už dávno rozfúkal vietora odvtedy sa neobjavil nikto, kto by stál za to, aby si sa strápnil. Už asi ani nebude,ale môžeš sa strápniť aj pri mne.
Tamara Lučinská
Otázky tichu
Ocko, chýbaš mi. Jediný muž v mojom živote, ktorý vo mne vyvoláva tento pocit. Jediný, ktorý tu pre mňa viac nie je. Nepočuje môj hlas a neodpovedá na otázky. Nie preto žeby nechcel. Nemôže.
Tamara Lučinská
Vadilo by adoptovaným deťom, že ich rodičia sú obaja rovnakého pohlavia?
V rámci jazykovej konverzácie na ostatných cvičeniach prišla na pretras citlivá téma, ktorá okamžite rozdelila našu študijnú skupinu na dva tábory. Každý samozrejme zastával svoj vyhranený názor. Rešpektujem ten opozičný, ak mám šancu vyjadriť ten môj. Väčšina vyspelých európskych štátov začína diskutovať na parlamentnej úrovni o adopciách detí homosexuálnymi pármi.
reklama
Tamara Lučinská
Pasť na budúcnosť, alebo aké je dôležité mať svoj cieľ
Haldy učebníc a zošitov po celom stole, odporný čaj z ginka- vraj má blahodárny účinok na pamäť- somarina, vedro čiernej kávy. Poznáte to? Vravíte:“no a čo? Nič mimoriadne, mnohí sme tým prešli”. Zaiste by som súhlasila, keby môj rodný list nepotvrdzoval mierny hendikep.
Tamara Lučinská
Dokonalý program
Jeden múdry a skúsený človek raz povedal, že sa na zem neinkarnujeme preto, aby sme sa učili, ale aby sme sa rozpomenuli na to, čo odjakživa vieme a nosíme v sebe.
Tamara Lučinská
Posledná spoveď vášmu bohu
Hlboko si vážim každého veriaceho človeka, žijúceho podľa učenia cirkvi, ktorú si zvolil. Aj ja som kedysi do tohto sveta patrila. Dnes sa však už necítim jeho súčasťou.
Tamara Lučinská
Spomienka na nenaplnené priateľstvo
Boli sme veľké malé kamošky. Každá minúta, ktorú sme neprežili spolu bola premrhaná. Mali sme rovnaké záujmy, páčili sa nám rovnaké drobnosti, navzájom sme sa dopĺňali. Bola to krásna duša a my sme boli pyšné na naše priateľstvo. Až jedného dňa, keď som nedočkavo zabúchala na dvere svojho druhého „ja“, otvorila dvere jej mama.
Tamara Lučinská
Akú farbu má láska.
Precitám labužnícky zo svojho farebného sna a nechávam sa hladkať závojom dúhy s radostným očakávaním prehliadky farieb, ktorú mi dnes ponúkne majster život. Posledný pohľad do zrkadla a deň sa môže začať. Svet opäť nadeľuje farby a ja v tej opere nesmiem chýbať.
