Tamara Lučinská
Hraboši v zdravotníctve?
Jedenásť večer...
Som, ako ostatní, súčasťou niečoho veľkého a snažím sa to pochopiť. Zoznam autorových rubrík: z komory, z ulice, Pohľady, Curriculum vitae, Inými očami, Nedeľná chvíľka poézie, Súkromné, Nezaradené
Ponevieram sa pomedzi police preplnené tovarom. Liečim si šedé preddepkoidné náznaky. Začnem lapať po dychu, keď za chrbtom počujem detský hlások :To sú sexovné gaťky, tie musím dnes večer mať!
Upozornenie pre mužov - toto nie je rukoväť ani itinerár, na ktorý sa dá spoľahnúť.Je to iba taká hra na obliekanie myšlienok, ktoré by sadlo aspoň na polovicu ženskej populácie.
Dávajú životu nový rozmer, prinášajú pocit zodpovednosti, vyžadujú nekonečnú trpezlivosť a - majú zvláštne vlohy privádzať človeka do šialenstva.
Vplávala odetá v takmerevinom rúchu do štúdia, aby sa podelila o šťastie, čo ju postretlo, keď mohla absolvovať trinásť plastických operácií.
Vietor pyšne nadúva líca a pohráva sa s dúhou, premenenou na stromové listy. Obracia ich a posúva šuchotavo po opustenom chodníku, nachvíľu obnažuje niekoľko bielych čiar, nakreslených kriedou.
Dnes, keď sa slovo smrť skloňuje vo všetkých pádoch a jazykoch, ja chcem hovoriť o živote.
Sedeli pod veľkým obitým krížom a pozorovali prichádzajúce hlučné skupinky ľudí, ovešané kvetmi...
Akoby som so zatvorenými očami vystierala ruku a zbierala črepiny vedomia, chýbajúce do vyplnenia obrazu. Zdá sa to až neskutočné, koľko zážitkov dieťa odloží z rôznych dôvodov a viac s nimi nechce počítať. Nefunguje to. Nestačí si zakryť oči, aby nás nebolo vidieť.
Stretla som ho poprvýkrát po dvadsiatich rokoch. Podľa lekárov mal byť už minimálne tak dlho pod zemou.
nikdy som ich nemala rada, až kým som sa nenaučila prijímať a nachádzať v nich to pozitívne - návraty a nové stretnutia.
Z domu bolo cítiť napätie a zhon, všetci chceli stihnúť včas začiatok veľkej slávnosti.