Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík: čo priniesla jar, Nezaradená, besné zákony, kým sa pehy vyšantia, artefakt, viete, vlak do neznáma, lastovičky v hmle
Zavčas rána ma budia sýkorky, štebotavo sadajú na starý orech v záhrade. Keď sa otrasú z dlhej cesty, kritizujú poveternostné podmienky, obsadenosť napájadiel a nedostatok krmiva vo vtáčích domčekoch počas tohtoročnej zimy. Teraz si však pochvaľujú jadierka tekvice, orechov, jabĺčok a svojim chytľavým spevom privolávajú jar.
Opatrne zatvorila knihu a ešte väčšmi sa v kresle zamotala do deky. Opäť sa raz sústredila na zvuky pred výťahom. Ktosi práve došliapol na rozpolenú dlaždicu posledného schodu, čo na neobývanej chodbe spôsobilo ozvenu. Zľakla sa. Ktosi stojí pred dverami bytu a počúva. Zhasla lampičku a čakala, čo sa bude diať.
Pokoj na chodbe prehluší naliehavé zvonenie. Silné pooperačné bolesti jednu z pacientiek donútili využiť zvonček. Po chodbe už beží sestrička.
Z bytu o poschodie vyššie sa ozývajú tiché kroky. Byt nad nami preto nie je bez života, ale život v ňom je roky studený a smutný. Je niečo po šiestej hodine ráno.
Základné zdravotné poistenie ma stálo do 200 švajčiarskych frankov mesačne, napriek tomu som za interné vyšetrenia + jednodňový pobyt v nemocnici dlžná 1400 frankov.
Ešte prednedávnom Ťa každá drobná nepríjemnosť dokázala vyviesť z rovnováhy. Vieš sa upnúť na svoj neúspech a pri prvej facke od života tvrdíš, aké je ťažké vstať? Vraj to nejde? Nedá sa?
Prvé hodiny som sa snažila zobudiť. Veď toto nemôže byť pravda. Výlet v horách skončil nehodou. Realita. Trvalé následky, predbežné vyjadrenia lekárov na traumatológii nezneli vôbec optimisticky.
Na vlakovom nástupišti v Košiciach je ešte tma. U sprievodkyni sa uisťujem, či nastupujem do správneho z dvoch po sebe stojacich vlakov. Vďaka šteklivej nedočkavosti, ktorú od začiatku januára nazývam volaním po dobrodružstve, sledujem celú trasu oveľa pozornejšie.
Poznal si ma vôbec? Odpoveď na otázku, akú úlohu sme to na seba prevzali, nehľadám už niekoľko rokov. Vravieval si, že si sme veľmi podobní. Vždy som sa na to hnevala. Nechápala som, ako nás môžeš porovnávať. V pouličnej kaviarni rozvoniavali čerstvo zomleté kávové zrnká rôznych odrôd, zmes sypaných bylinkových čajov; šípky, ibištek, mäta, šalvia, vstrebávam známe vône. Prítomný pokoj dotvára šum rozhovorov zaplnenej miestnosti nadmieru spokojných hostí, úsmev ľudí pohodlne usedených v gauči a na stoličkách, tlmené svetlá, akoby som počula spev zberačky z kávovej plantáže kdesi v Guatemale.
V električke som si vypočula rozhovor dvoch asi jedenásťročných chlapcov. Vracali sa zo školy a rozoberali nejakú pouličnú bitku zdieľanú prostredníctvom internetu. Kým prvý sa tváril rozpačito, považoval to za dosť brutálne, ten druhý kamaráta nechápavo vysmial, veď čo už je na takom videu poburujúce.
Majiteľka hotela znechutene sklonila hlavu a naďalej sa venovala papierom na recepcii. Dala mi najavo, že ju zdržujem, aby som odišla.
Píšem Ti, aj keď sa za to, s čím sa Ti chystám zdôveriť, tak veľmi hanbím. Pamätáš sa ešte na jeden z našich posledných a najsilnejších rozhovorov?
Prvé októbrové lístie zbierala iba gaštanovými očami. Sedela na múriku pred obytným domom. Zaujatý pohľad na vodopád chrliaci zo skaly dodával tvári svieži odtieň.
Nájsť si tiché miesto, kde nie je nutné zo slušnosti udržiavať rozhovor, potrebuje z času na čas každý. Je dôležité byť v kontakte so sebou samým. :)
Ešte si spomínam na prvé dni môjho príchodu. Ohúrila ma prítomná krása, chlad a vzdor drsných skál, premenlivé počasie a jazerá, pohľad na domy horalov, na oko, v nedostupných výškach, ako ľudia pristupujú k prírode, k okoliu, v ktorom žijú.
Mal to byť výlet, na aký sa nezabúda. Niekedy má však s nami osud nepredvídateľné plány. A to, čo sa javí ako parádna akcia, môže skončiť totálnym fiaskom.
Poďte sa ponoriť do vôní prebúdzajúcej sa prírody. Koniec pracovného týždňa zavŕšiť prechádzkou, ktorá nie je zastavaná prekážkami a nemá vyhradené tempo. Zahnať možno trochu šedé myšlienky ako pozostatok sychravej zimy. Poďte si zaslúžene oddýchnuť. Pridajte sa. Ste vítaní. :)
Prišla za mnou s otázkou ako ďalej. Na svoj mladý vek si toho dosť preskákala. Okolo očí sa jej už tvarujú prvé vrásky. Pôsobí krehkým dojmom, že by do nej stačilo fúknuť a zosype sa. Pre roztrasené ruky by bola povrchne zaradená do kategórie ktorejsi závislosti, kam nikdy nepatrila. Sedíme na balkóne, ale netrasie sa od zimy. Sú to nervy, vyčerpanie. Svieti slniečko. Zakrýva si pred ním oči. Kvôli práci od vidím do nevidím si privykla na tmu. Za pravidelný príjem je vďačná.
Ešte stále sa snažím sústrediť na to pekné a dobré, čo v nás, ľuďoch, je. Vidieť viac svetla, keď ho práve býva najmenej. Po dlhšej dobe sa vo mne ozvala túžba odviezť sa rannou električkou. V dni ako tieto, keď mám pocit akéhosi smútku.
Nie je to tak dávno, čo som sa pravidelne vracala z práce po 22. hodine. Keď sa na prázdnej zastávke ocitla skupinka podgurážených "chlapcov, nebolo mi všetko jedno. V duchu som prosila, aby do príchodu električky alebo autobusu niekto prišiel.
