Marta Macošková
Smejo v potravinách
Vždy ju vyzerám, keď sa blížim k pokladni. Nevadí, že sa kvôli tomu treba postaviť do dlhšieho radu. V tom supermarkete nepracuje dlho. Ale je veľmi šikovná.
Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík: čo priniesla jar, Nezaradená, besné zákony, kým sa pehy vyšantia, artefakt, viete, vlak do neznáma, lastovičky v hmle
Zoznam článkov blogera
Marta Macošková
Náš vlak teraz úplne spomalil
Aký máš deň, vidím už vo dverách. Snažíš sa usmiať. Okabátiť ma úsmevom, ktorý dobre poznám, sa Ti ale nepodarí. Vtedy Ťa chcem objať najsilnejšie, ako viem a dlhšie nepoľaviť. Poviem iba: Mamiii, poď.
Marta Macošková
Keď človek nevládze
Stretli sme sa na chirurgii. Doprevádzala svoju nevládnu mamu. Sama nadhodila úplne neutrálnu tému. Opatrne. Asi aby zistila, či mi dialóg nebude naobtiaž - nie všetci máme na niečo také náladu alebo povahu. Nezačala teatrálnym ponosovaním na všetko navôkol. To mi lichotilo. Vyžarovala z nej energia, životný esprit - taká veselá kopa.
Marta Macošková
Splynúť
Po tieto dni som vďačná za chvíľu samoty, kedy sa počas hodín ticha, ktoré si teraz môžem dovoliť, netreba zapájať do rozhovorov a odpovedať na zvedavé otázky. Keď sa ešte pred zotmením ocitám v zimnej krajine, mám čoraz intenzívnejší pocit, že sa vo mne ozýva čosi, na čo som dlho čakala, čomu zatiaľ neviem nájsť meno.
Marta Macošková
O šťastí, ktoré si ma našlo :)
Stačilo málo a mohlo to dopadnúť úplne inak. Moja prvá, verím, aj posledná dopravná nehoda, nielen na rakúskej dialnici. Neskončila tragédiou, v tom našom prípade ju prežili všetci zúčastnení. Až na veľkú modrinu, zopár škrabancov a duševný otras si to odniesli iba pokrčené plechy. Niežeby som si predtým život nevážila, ale po havárii sa vo mne čosi zmenilo. A veru k nepoznaniu.
Marta Macošková
Koľko v tom bolo útekov
Jedného dňa sa rozhodla, že musí odísť. Čo najďalej. Od všetkého a všetkých. Vymaniť sa z lokálneho prostredia, kde roky žila, a tam, kdesi v tichej smutnej tme nechať prázdnotu, ktorú v nej detstvo zanechalo. Prestala sa budiť na nočné mory, kedy si dlaňami zatláčala uši, aby nebolo počuť približujúce sa kroky tyrana. Už sa nechvela od strachu v obave, či sa dožijú rána. Viac si nemusí zakrývať oči pred násilím a mĺkvymi výkrikmi prosiť o pomoc. Nikto už netrhá chumáče vlasov, chorá myseľ nehľadá dôvody k útoku, prestali aj brutálne pokusy vyhodiť z okna alebo balkóna. Všetko upadalo do zabudnutia. Po tvári sa jej kotúľali horúce slzy úľavy. Je koniec.
Marta Macošková
Pošli to ďalej
Pred automatom na lístky sa v nemenovanej inštitúcii nakopili klienti. S vydýchaným vzduchom stúpala aj nervozita. Prišla som medzi poslednými. Tváre čakajúcich boli strnulo nasmerované striedavo k dverám a ponad dvere, kde bol umiestnený svetelný aparát signalizujúci, aké číslo nasleduje a ku ktorej priehradke treba prejsť. Všetko nasvedčovalo, že ani dnes to nepôjde rýchlejšie.
Marta Macošková
V novembri
Počas hodín strávených pri rieke pod lesom sa opäť raz vraciam k voňavému septembru, k prvým zafarbeným listom, k pováľaným jablkám v opustených záhradách. Vraciam sa k studeným večerom koncom októbra, sedíme pri ohnisku, pozornosť upriamujem na zvuky vychádzajúce z hory, zvuky triedim, nebojím sa, napriek stopám medveďa, ktoré sú príliš čerstvé, sedíme pri ohnisku, kým sa dá.
Marta Macošková
Keď som v sebe prestala živiť strach...
Možno sa mi o dni, kedy by som bola smelá a odhodlaná, o dni, kedy by som stála na zemi s neobyčajnou pevnosťou v nohách, snívalo príliš často, až sa taký deň opakovane odkladal iba na jedno ďalšie zajtra. A tých zajtrajškov veru bolo.
Marta Macošková
Palacinky od ok(n)a
Ešte sa občas pristihnem, ako myslím na mlčanie ranného autobusu, tie cesty rozpačité, hmlisté, na opar nad mestom, na chlapca s ťažkým batohom osamotenia. Na ženu s vyplakanými očami, očami zelenými, od jari do jesene schovanú za veľkými slnečnými okuliarmi, v zime s vytočenou tvárou k oknu, budiacu dojem neviditeľnosti.
Marta Macošková
O vampoch a urieknutí
Červenú šnúrku ako ochranný náramok som ešte neskúšala, ale všimla som si, že o ňu ľudia preventívne javia záujem. Pátrajú po pôvode urieknutia, upínajú sa na silu mágie, a najmä v bezútešnom období života, z ktorého nenachádzajú východisko, vyhľadávajú pomoc veštíc a liečiteľov.
Marta Macošková
Slnko na zarosenom okne
Sedí vždy na rovnakom mieste a rovnako meravo pozerá von oknom. Muž v rokoch, ktorému úsmev nevenčí tvár - pred rokmi zrejme pretrhol niť spoločenských aktivít, zatrpkol, čo možno vyplynulo zo situácie, a na hnev má plné právo. Človek ako on by si nedovolil obťažovať iných svojím príbehom. Len na chvíľu som vstúpila do jedného z nich. Ľudí už neoslovuje a pohľad do seba by bol iba kameňom úrazu. Používa kvalitný parfém, pripadá mi ako pozemná ilúzia, po večeroch vonia tabakom, číta Tatarku alebo Nezvala. Píše listy, ktoré nikdy neodošle a nič, čo robí, nepokladám za zbytočné.
Marta Macošková
Funkcia zmyslov
Hra má tiež svoju históriu - ako všetko. Už v starých aztéckych kódexoch sú boh svetla a boh tmy vyobrazení pri hre futbalu. Povinnosťou mexických vládcov bolo pozorovať súhvezdie Veľkého voza, ktoré Aztékovia poznali ako ihrisko hviezd. Moderný futbal vraj vznikol z eskymáckej loptovej hry. Mala podobné pravidlá, s tým rozdielom, že si miesto trávnika a ľahkých futbalových dresov, treba predstaviť kožuch rozhodcu a pohyb na ľade. Svet hier je veľmi starý. Večer sme sa k jednej hre vrátili. Futbal to však nebol.
Marta Macošková
A šedá myška odvahu poťapala
Prišla sem neisto, s dušou o veľkosti lienky. Odpustite, ale na dôvody, ktoré ju k tomu viedli, bude skúpa. Aby si nevymýšľala a nezahmlievala, ostanú pod čik čik komnatou. Snáď nájdete chýbajúci diel skladačky. Ste vítaní.
Marta Macošková
Ráno pomýlenej sms
Vstal si zavčas rána, akoby si tušil, že sa dnes rysuje zákazka života. Zrazu tu bol pevný bod. Istota. Pršalo, snežilo, v meste práve nastal kalamitný stav. Poslal si prázdnu sms na číslo 1122 - lístok zakúpený. Kým Ti mokol kabát, vlasy a značkové topánky, autobus sa k svojmu termínu stále nehlásal. A potom si konečne, ako mokrý ňufko, nastúpil.
reklama
Marta Macošková
Vysnívaný život
Večer, počas ligy majstrov, zapíjaš žiaľ a v nastavenom čase by si chcel vidieť, ako sa všetko jedného dňa zmení. Že sa Ti to podarí. Tak veľmi sa Ti žiada zarevať na plné hrdlo, čo si o tomto neistom živote na dlh, po celé tie roky, myslíš. Melieš z posledného.
Marta Macošková
Lístok pre šťastie
Úsilie po jeho dosiahnutí stojí veľa námahy; povedal, a bez obáv vyfúkol poslednú bublinu. Dobre vedel, čo má dievča v druhom vrecku kabáta. Zopakuj to, zopakuj; nástojilo. Nepovedal nič, pozeral do zeme. Dievča jeho mlčanie neodradilo, a uštiplo ho so šibalstvom v očiach do vymrznutého líca. Zachmúril sa.
Marta Macošková
Tak kadiaľ, M...
Občas sa ma pýtajú, čo na tých starých čiernobielych filmoch vidím. Netrápi ma, že to neviem vysvetliť, lebo je dobré vedieť, že sme ešte stále neskĺzli k nepriamym odpovediam na priame otázky typu prečo. Ešte nedávno som rozmýšľala nad odchodmi, ktoré nepoznajú návrat, o tom koľko je v nich ľudí a koľko útekov.
Marta Macošková
Starká a dievča na lavičke jesene
Bolo sychravo a hmlisto, navyše, všetko nasvedčovalo tomu, že začne opäť pršať. Počasie ma však neodradilo, a v takom zvláštnom nutkaní až napätí som opustila priestory studeného bytu. Lákalo ma byť vonku, niekam ísť, hocikam, nemať cieľ, túlať sa nevedno kade, nepoznať čas návratu. Taký deň pre seba, celkom voľný deň. Po prechádzke v zalesnenom parku som kúpila kvety, koreňovú zeleninu, bylinky, hlavolamy a podušku.
