Marcel Páleš
Stratení, neprebudení a tí šťastní
Kto by nechcel kráčať za vysnenou podobou svojho života, do šťastia a radosti, do naplnenia. Kadiaľ sa však vydať? Koho nasledovať? Ako sa prebudiť? ...postačí málo.
Okrem mnohého iného ma zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahujem hranice priemernosti, milujem čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádzam neobyčajné v obyčajnom, nájdete ma často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou môjho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac cením Boha, preto mastretnete aj v božích chrámoch, kde vyhľadávam pokoj v duši. Zoznam autorových rubrík: Zamyslenia, Živý pozdrav z Márnice, Idúc ulicou, Cesta za zmyslom života, Próza, Poézia, Slová nad zrkadlom, Boh, Nočná návšteva, Súkromné, Nezaradené
Kto by nechcel kráčať za vysnenou podobou svojho života, do šťastia a radosti, do naplnenia. Kadiaľ sa však vydať? Koho nasledovať? Ako sa prebudiť? ...postačí málo.
Niekedy to božské vôkol seba a v nás vidíme vďaka pohľadu do očí iných, možno tých najmenších.
Nečudo, že Ježiško sa vrátiť nechce. Musel by zopakovať svoj výstup vyhnania kupcov z chrámu a obehať väčšinu supermarketov, kde si ľudia z jeho tradície spravili biznis. Však uznajte! Október sa, chúďa, nestihne pobrať a už sú všade rozvešané vianočné ozdoby, stromčeky, betlehemské domčeky, čačky, mačky, akcie na práčky a podobné srač... Ľudia šalejú ako tie choré kravy...
Slnko je jeden z najväčších cestovateľov, keďže denne obletí asi všetky kúty Zeme. Prizerá sa na to, ako si na tejto zemeguli spolunažívajú ľudia. Aj podľa toho má svoje obľúbené miesta, nad ktorými sa usmieva najradšej...
Tá dáma prichádza pravidelne...zo všetkých štyroch má najkrajšie farby. Jej krása je neprehliadnuteľná. Pozrite si poéziu ilustrovanú maľbou. (báseň: Marcel Páleš, maľba: Erika Vajdečková)
A i keď celý svet sa utopí v mori všednosti a tieňoch priemernosti, aj keď všetci navôkol zaspia na vavrínoch a budú žiť mŕtvy život, čo nám aj svetlo slnka zhasnú a vypália všetky sviečky, - my prežijeme a pôjdeme si stále svoje...
Vlak si to spokojne hrkotal správnym smerom, slnko už vystupovalo na svoj trón a príroda či mesto sa preberali zo spokojného sobotného pospávania. Poetická Jeseň sa zanietene oddávala svojmu dielu a vdychovala na prírodné plátno ďalší svojfarebný tón. Chýbalo mi už len pár minút na ceste domov. Prvé dve hodiny cesty som si čítal knihu, počúval hudbu, premýšľal a vystieral si nohy. Avšak pár kilometrov pred cieľom som všetko nechal tak a pohľad uprel von z okna. Pozoroval som okolie, nebesia, letiace autá či ľudí, ktorých sme míňali. Možno poznáte ten pocit osamoteného cestovania, kedy Vás obklopujú ľudia, avšak žiadneho z nich nepoznáte, preto ako väčšina mlčíte i Vy vykúkajúc z okna.
Matné sklo na dverách sa zatienilo, ľudská silueta za ním zaváhala, no napokon stlačila ošúchanú čiernu kľučku a neisto vošla. Postrčila ju tam sama zúfalosť. V izbe okrem sediacej mladej ženy dýchalo už len ticho a svätý pokoj, málokedy sa tam zastavil stres, nevyrovnanosť či podobní pofidérni hostia. "Môžem?" opýtala sa potichu. Pôsobila ako dcéra, ktorá vchádza do pracovne svojho otca odprosiť ho za to, že to v noci s chľastaním prehnala a kamaráti ju kvalitne zašpinenú vlastnými zvratkami dovliekli domov položiac na rohožku ako vrece minuloročných zemiakov.
Dážď pohládzal všetko navôkol svojim vlhkým očistným dotykom. Je nádherné nahliadnuť do takého mokrého čara, kedy svet badateľne stíchne a nechá viac priestoru hlasu kvapiek. Zamyslený Edko si to „rúbal" krížom-krážom cez túto vlhkú krajinu. Patril do skupinky najpomalších, ale zato múdrych a svetu užitočných. Síce takých ako on radíme k samotárom, Edo rád nakúkal do ľudí, sledoval ich osudy a riešil ich. Bol ako hviezdy, ktoré nám svietia nad hlavou, pričom mnohí z nás si ani neuvedomia tú krásu nad svojimi kotrbami.
Každý z nás má v sebe aj dobrého, aj zlého radcu. Sú ako anjel a čert. Nabádajú nás, radia nám, šepkajú vo chvíľach nerozhodnosti. Najlepšie rady má síce "anjel" v nás, no keď sa nám raz do niečoho nechce, s radosťou podliehame skvelým argumentom "čerta".
Každý, aj "ostrý" väzeň sediaci v tmavej cele, aj zababušený Eskimák, aj najbezcitnejší chuligán z anglických hooligans, aj krovácky černoch z toho filmu „Bohovia sa museli zblázniť", každý z nás má vo svojom vnútri „zakódovaný" sklon k tomu zázračnému. Môžete sa tomu brániť koľko chcete, potláčať to, vedome urobiť z toho vec neexistujúcu. Darmo, vždy bude v nás driemať a čakať na prerazenie svojho prúdu.
Skúsme sa zahrať na kuchára bez čapice a navarme si to najchutnejšie jedlo nášho života, akési životné. Vyložme na tanier všetko, čo nám najviac chutí. Môžu to byť priatelia, rodina, zvierací kamoši, môže to byť kniha, televízor či šport, sex, internet alebo hudba, Boh či práca. Existujú však prísady, ktoré toto naše jedlo správne ochutia. U niekoho je to pijatika (Havana, čúčo či okena), u iných cigarety či marihuana (a iné lakoty), pre ďalších to môže byť príroda a sú tu aj takí, ktorých život je pre nich krásny vďaka jednému - a tým je ...
Človek by mal smerovať k dosahovaniu šťastného života. Snažiť sa dospieť k tomu, nachádzať tie svetlé momenty, obklopiť sa krásou, láskou, priateľmi a úsmevom. Viem, v slovách to znie "medovo", realita býva o trošku horkejšia. Podarí sa to len niektorým. Niekedy nám však veľa netreba a môžeme byť šťastní zo dňa na deň. Postačí zmeniť minimum...
Človek je „tvor hlúpo múdry", vie sa pozerať s otvorenými očami a nevidieť. Očami nám denne prebieha nespočetné množstvo vecí, z ktorých sa dá omúdrieť, ošťastnieť a „narásť". Postačí ich vidieť aj vnútrom. Dnes som sa pozastavil nad krížmi, ktoré lemujú cesty. Ukazujú nielen smrť, ale aj tú druhú stránku, život.
Nože sa priznajme: mnohí z nás dokážu cibriť svoj vzhľad aj hodiny denne. Pred zrkadlom zotrvávame nekonečné minúty, aby sme vyzerali očarujúco (najmä nežné pohlavie) investujeme čas do rôznych procedúr, mastičiek, krémov, telesnej aktivity pri športe či milovaní, nehovoriac o procese obliekania a šatách samotných. Dá sa však vyzerať skvele aj bez tohto všetkého... Postačí jedno.
Určite ste sa už aspoň raz chytili do tej siete, ktorú rozhadzuje rybár nazývajúci sa Láska. Dostala Vás, vyvýšila Vás do nebies, dala Vám krídla, šťastie a napokon... napokon Vás zhodila na kolená s tou trpkou príchuťou na srdci. Vzťahy a láska - bez nich, aj s nimi je ťažko. Ale bez nich by bol život nudnejši. Opäť Vám ponúkam jeden z momentov, kedy sa niekto sklamal v láske a bojí sa ísť ďalej, bojí sa sklamania. V konečnom dôsledku sa bojí aj lásky samotnej.
Výtvarníčka E.Vajdečková ma požiadala o poetickú ilustráciu k jej plánovanému obrazu. Malo ísť o dielo, ktoré bude venované jej kamarátke, ktorej umrela mamka. Tu Vám ponúkam výslednú prácu, báseň aj obraz, do ktorého bola táto báseň vložená.
Mnohí majú veľké sny, túžby a predstavy. Vo svojej fantázii si vykresľujú mnohé chvíle, ktorých by sa chceli v skutočnosti dotknúť. Či už osloviť vytúženú osobu, spýtať sa šéfa na povýšenie, prejaviť sa v hraničných situáciách, preklenúť strach alebo len preto, aby skúsili niečo nové. Mnohí to však neuskutočnia. Nikdy! Boja sa riskovať. Jedna z najhorších vecí, ktoré zožierajú naše myšlienky sú ľútosť a výčitky. Keď ľutujeme a vyčítame si, čo sme nespravili.
Našiel som anketu na tému „Ako najrýchlejšie zbohatnúť". Ponúkané možnosti boli: Svadbou, krádežou, vylúpením banky, vykradnutím benzínky, poctivou prácou či podaním športky z vyžobraných peňazí. Ktorá z nich je správna? Odpoveď: ani jedna. Človek sa vie stať nehorázne bohatým už v priebehu pár minút a bez toho, aby vychádzal z domu, či používal internet, kradol alebo čo i len pohol prstom. Môže sa ním stať kdekoľvek, aj na záchodovej mise (a nemyslím tým dosahovanie orgazmu či podobné euforické stavy). Ako?
Predstavte si nádherný deň, napríklad taký typický letný. Slnko si vypeká svoju teplú pieseň, šteklí Vás svojimi lúčmi, obloha žiari modrou krajšie ako SDKÚ, no a Vy pri oddychovej hudbe nejakého slovenského rádia pokojne šoférujete svoje auto. Poprípade ste spolujazdec. Vybrali ste sa na výlet a deti sú celé nedočkavé. Náhle sa však oproti Vám vyrúti odvážne auto s BA špz-tkou. Prebehne niekoľko áut a tesne, čelne, pred Vami sa zaradí do svojho pruhu. Všetko len krátko po tom, ako mu tam chtiac-nechtiac urobia priestor ostatné autá. Ak Vám na milovanej rodine záleží, asi si aj zanadávate a tým strácate minimálne na pár sekúnd tú pôvodnú pohodovú náladu. Kam sa ponáhľa väčšina Blavákov, poprípade Košičanov?