Marcel Páleš

Bloger

Počet článkov: 152
Páči sa: 0x

Okrem mnohého iného ma zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahujem hranice priemernosti, milujem čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádzam neobyčajné v obyčajnom, nájdete ma často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou môjho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac cením Boha, preto mastretnete aj v božích chrámoch, kde vyhľadávam pokoj v duši. Zoznam autorových rubrík: Zamyslenia, Živý pozdrav z Márnice, Idúc ulicou, Cesta za zmyslom života, Próza, Poézia, Slová nad zrkadlom, Boh, Nočná návšteva, Súkromné, Nezaradené

Zoznam článkov blogera

Marcel Páleš

Človeku je vtedy dobre, keď sa má o koho oprieť

Človek umiera už vtedy, keď stráca priateľov a ocitá sa opustený, sám. Ľudia prehliadajú mnoho vecí, a to aj priateľov. Neraz berieme ľudí navôkol ako samozrejmú vec a ich význam si uvedomíme až po tom, ako ich stratíme. Keď Vás niečo trápi a potrebujete sa vyrozprávať či vyplakať, keď máte v srdci eufóriu a lomcuje Vami nutkanie vykvákať to niekomu, keď sa nudíte či máte skvelý nápad - všetko smeruje k druhému človeku, ozýva sa potreba vtiahnuť ho do toho - ozvať sa mu. Rodina Vás často nepochopí, láska Vám neraz rozlomí srdce, pes Vám svojím vrúcnym olíznutím neodpovie, len skutočný priateľ je tým správnym kľúčom. Slová piesne od I.M.T.Smile nesú hlbokú pravdu: „Človeku je vtedy dobre, keď sa má o koho oprieť."

19. aug 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 233x
7

Marcel Páleš

Je náhoda skutočne náhodná?

Stačilo pár sekúnd a toho človeka vôbec nestretnete, nevrazíte do neho, lebo vaše cesty by sa neskrižovali. Alebo nepotknúc sa o ten kameň, nezaviedol by vás osudk tej či onakej veci, k tomu a tomu človeku... V mnohých prípadoch si človek povie "riadna náhoda". Náhodne si k vám prisadne niekto v autobuse a o pár rokov neskôr s týmto človekom privediete na svet dieťa vo vydarenom manželstve. Je to náhoda? Neraz túto otázku kladiem komukoľvek navôkol. Ja si myslím, že náhoda neexistuje. Tu vám ponúkam menší rozhovor cez ICQ, v ktorom som sa s kamarátom pozastavil pri tejto filozofickej téme.

13. aug 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 939x
21

Marcel Páleš

Najkrajšia perla

Svet nás pri narodení víta ako miniatúrne bytosti, nevinné a krehké. Rastom nám pribúda nielen na tele, aj v hlave a srdci. Pribúda však niekedy aj s významom úbytku. Je len na nás, či si tú nevinnosť a lásku, zrodenú v nás na začiatku, ponesieme celý život, alebo ju stratíme pri rôznych momentoch, ktorými si musíme prejsť. Vyzdvihujem ľudí, ktorí neprestanú veriť v lásku a kráčajú s ňou celou životnou cestou.

7. aug 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 609x
0

Marcel Páleš

Pre tento moment

Iste poznáte stavy z radu "nerozhodných", ocitáte sa v situáciách, kedy neviete čo urobiť, cesty sú vždy aspoň dve, no Vy sa bojíte vydať po tej riskantnejšej, ale krajšej. Neviete si predstaviť, čo bude zajtra, ako to všetko dopadne... či už ide o lásku, o životnú zmenu, o pokus skúsiť niečo úplne iné. Myslím, že zajtrajšok nie je istý, preto často volím cestu "teraz alebo nikdy". Verím, že lepšie je vždy niečo risknúť a potom neľutovať, ako si do konca života pomýšľať na premrhaný okamih. V týchto poetických slovách som sa pokúsil zachytiť význam jedinečnej chvíle a vyzdvihnúť podstatu voľby "tu a teraz"...

4. aug 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 579x
0

Marcel Páleš

Nehovor hip-hop, kým nepreskočíš (2.)

"Život je síce pekný, ale vie byť pekná sviňa, keby bol spravodlivý, bolo by to všetko inak. Nebol by šťastný ten, kto sa chová ako špina a slušných ľudí by sa nechytala rakovina. Musíme sa ale zmieriť s tým, že to tak negunguje, že žijeme v svete, ktorý obete si vyžaduje, kde sa na nešťastí druhých veľmi dobre profituje, kde sa stále veľa hyen medzi nami pohybuje, kde sa decko z dobrej rodiny v dvacine prefetuje a svojim rodičom tak vrásky na tvár vytetuje, kde ľudia žijú s hendikepom, čo ich obmedzuje - život není fér a stále nám to dokazuje." (H16)

27. júl 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 695x
4

Marcel Páleš

Zabil človek Boha či Boh opustil človeka?

Sedel som v parku, ponorený v knihe od Hemingwaya. Teplé slnečné lúče ku mne prenikali cez stromy a tiene listov sa mi mihali na čítaných stránkach. Z tejto idylky ma zdvorilo "vyrušili" dvaja Američania oblečení v akejsi študentskej rovnošate s kravatou na krku a úsmevom v očiach. Vedel som, kto sú, oni však netušili, že viem aj to, čo odo mňa chcú. Pristál som na ich "hru" a odpovedal im na otázky. Videli, že čítam, preto začali nepriamo od kníh. Postupne prešli k viere a po mojom povolení si prisadli.

22. júl 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 805x
9

Marcel Páleš

Pokecová bájka o Mačiatku a Lišiakovi

Modrá v pozadí na oblohe žiarila v ten deň krajšie ako obraz najospevovanejšieho plazmového telkáča vyrobeného v Číne. Slnko tlakovalo svoje volume, vzduch ponúkal takmer saunové podmienky, len ten pokojný vetrík sem-tam príjemne prefukoval všetko živé a robil to teplo znesiteľným. Leto bolo na výslní. V lese, ktorý nám ponúka svoj príbeh, nažívalo, nie len spokojne, ale aj nesvorne, mnoho zveriniek či zverí. Tak ako všade, panovali tu rôzne vzťahy, akási rebríkovitá postupnosť, pyramída. V posledných rokoch sa tam rozmnožili najmä slizké hady, bezcitné hyeny, prefíkané líšky a sprosté sliepky, múdrosť starých sóv strácala svoju hodnotu a takisto spravodlivý lev nestál na čele stáda.

20. júl 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 633x
0

Marcel Páleš

Kokavský bojovník Čimo (Milan Vrábeľ)

Padajúce listy na obrázku v kalendári vyjadrovali, že teplá príroda sa prehodí zo sexy letných plaviek do niečoho teplejšieho. Prichádzala jeseň roku pána 2007, vrabce spokojne sedeli na strechách a z výšky pozorujúc šľahnutých moderných ľudí flegmaticky obsierali svet. September bol rozbehnutý a ja som dorazil do Banskej Bystrice, aby som sa tam ubytoval a zotrval v úplnej spokojnosti nasledujúce študentské roky. Mojim sprievodcom týmto mestom, kde „lidem co pospíchaj spát, vůní stromů voní dech" (Honza Nedvěd), sa stal Čimo.

11. júl 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 012x

Marcel Páleš

Prečo je láska ako box a často nám rozmláti srdce?

"Existuje vôbec láska? Ja už akosi na ňu prestávam veriť," vyslovila a jej vlhký pohľad na pár sekúnd zavisol kamsi na zemi pod chladným radiátorom, vo vnútri bola vzdialená v smutných myšlienkach. Jej pochybnosti vytvorila ďalšia duševná bolesť, ktorú jej priniesla ona, zvodná a riskantná láska. Tie jej slová mi rezonovali v mysli každý deň, mrzeli ma. Viem, že láska, aj keď nám prinesie úder pod pás, stále existuje a kdesi, ktovie kde, na nás čaká ten "pravý" človek.

8. júl 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 744x
0

Marcel Páleš

Živý pozdrav z "Márnice"

"Tam kde končí sa poriadok a začína byť husto, tam kde nudu nepoznáš a nebýva tu pusto, je náš svet ako pre sockára krabica, ak máš smäd, privíta ťa Márnica - zadrbané taniere, záchody aj panvica... celý deň sa zadrbávať a o piatej kávička, na účet pošli mi znova love mamička...hvezdárenské víno tieklo tu potokom, sračky v kuchyni odtokom, veľa výrokov, neľutujem tých rokov, párty za všetky drobné, ležať na posteli, žiadny problém, škola bočná aktivita, povinnosti prioritná pasivita, toto je Márnica - podte dnu seňorita..."

2. júl 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 172x
2

Marcel Páleš

Nečudujem sa, že z detí dnes vyrastajú nepodarky

Štát, rodičia a okolie sa čuduje nad ich bezhraničnou výtržnosťou, bezcitnosťou či drzosťou. Čo všetko je za tým, vidí len málokto. Mnohí tí, ktorí ich trestajú, by si zaslúžili po papuli.

19. jún 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 764x

Marcel Páleš

Do batôžka si nalož svoj tieň a vypadni! (Ž.J.O. 12.)

- Vezmeš si ma? - spýtala sa ho Pančucha a jej dlhý vybodkovaný jazyk mu opäť vliezol do ústnych dutín ako nejaká zvedavá sonda skúmajúca počet vysmiatych kazov. Ak by v tej chvíli týpci, ktorí ovládajú jeho svet pozastavili tú frašku a dali mu na výber možnosti v anketovej otázke Čo teraz?, zaškrtol by určite poslednú odpoveď: Potrebujem sa zo všetkého poriadne vyvracať, dať zo seba von ešte aj minuloročné vianočné opekance a všetky starosti, ktoré obmývajú moje duševné vnútro. Na opakovane položenú otázku, či si ju vezme, sa už našťastie strhol. Zaprášené slnečné lúče ho volali von zo zaprdenej postele.

30. máj 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 605x
0

Marcel Páleš

Opitý "sockár" prosil s páskou UNICEF o peniaze pre pomoc deťom

ľudská vynachádzavosť niekedy fakt nemá hraníc...

23. máj 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 655x
5

Marcel Páleš

Rozprávka o Červenej šiltovke a PaedDr.Vlkovi

Relaxačné čítanie pre študujúcu mládež, dospelých a ostatný svet "veľkých detí". :))

4. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 737x
0

Marcel Páleš

Nosíme Vás v srdci, tam Vaše svetlo horí navždy

Možno poznáte chvíle, kedy realitu buď pochopiť nechcete, neviete, alebo si ju nepripúšťate. Neveríte, aj keď vidíte všetko "čierne na bielom". Včera svietilo slnko a úsmev na tvárach Vašich priateľov, i na tej Vašej, bol zárukou peknej chvíle. Dnes však jeden z nich medzi Vami už nie je, stratil sa nečakane, neohlásene, proti Vašej vôli. Stratil sa ako pekné leto a Vám zostalo už len duchovné teplo v srdci, ktoré tam zanechal ten človek. Otázka "Prečo?" sa vznáša k nebesiam, zodpovedaná asi nikdy nebude...

1. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 647x
2

reklama

Marcel Páleš

Klop, klop. Človek otvor, to som ja - tvoje svedomie

"Ty opica!" zvykne nám vnúčatám povedať moja stará mama, keď urobíme niečo neprimerané. Rozmýšľam nad tým, že síce sa hovorí, že človek sa vyvinul z opice, myslím, že dnes sa často tou opicou opäť stáva. Teraz nenarážam na výzor či opicu, do ktorej sa premieňame, keď sa opustíme pri alkohole. Stáva sa opicou - obyčajným zvieraťom - tým ako žije. Jedlo, sprcha, sex - to dokáže aj zviera. Nie sme tu pre "viac"?

26. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 852x
2

Marcel Páleš

Ochrnuté duše (Ž.J.O. 11.)

Z času na čas robíme veci proti svojej vôli, napríklad sa ksichtíme usmievavo, ale vo vnútri sme skleslí. Je to podobné ako keď ste už "veľký" štrnásťročný chalan a dostanete od svojej starkej mickeymousovskú pyžamu a rovnako šľahnuté ponožky. Starká je celá bez seba v očakávaní nevýslovnej radosti majúcej sa zrodiť vo vašom obličaji sťa by jasná žiara krásnej hviezdy na oblohe, ale! Vám prejde očami úprimné zhrozenie - radšej by ste brali finančnú hodnotu adekvátnu tým hlúpostiam, no musíte všetky tie "prešťastné" pocity prekročiť a vykúzliť ten najsrdečnejší výraz vďaky a neskutočnej radosti. Jednoducho pretvárka ako sviňa. Aj Jerry klesajúc schodmi dole pred intrák, kde ho čakali dve neželané a samozvané baby, premýšľal ako to zahrá. Tú pretvárku stvárni lepšie ako prezident, ktorý má ľuďom povedať, že všetko je v najlepšom poriadku, pritom dobre vie, že finančná kríza ich mnohých doženie na ulicu.

16. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 475x
0

Marcel Páleš

Úsmev je najrýchlejšia živá smska

Keď kráčam ulicami, či cestujem alebo sa strácam v dave kdesi v hypermarkete, všímam si ľudí. Občas si pripadám ako paparazzi. Viete, čo sa dnes nosí možno ešte menej než make-up či mobil. Úsmev. Tá obyčajná jednoduchá ľudská vlastnosť, ktorej môžete poskytnúť oveľa viac, ako vám umožní ktorýkoľvek operátor voľných smsiek či minút do všetkých sietí. Úsmev je zadarmo, bez platenia, bez zbytočných slov, a predsa ho mnoho ľudí využíva veľmi málo.

22. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 085x
4

Marcel Páleš

EMO štýl zabíja deti! Budeme sa prizerať?

Všimli ste si aj Vy rôzne "typy" v dave, ktoré majú do čierna nakozmetikované tváre, podobne ladené oblečenie a ich celkový výraz má často ďaleko od ľudskej podoby? Hej, hej - doba je ťažká, neraz sa nie je nad čím smiať... ale preto si majú deti rezať žily? preto sa majú utiekať k pochmúrnosti a uznávať bezvýchodiskovosť? Som si istý, že stále je nádej, že aj keď sme neviem ako "dole", môžeme ešte otočiť plachty nášho života a dospieť k úsmevu. Mrzí ma, že mnoho mladých decák už v útlom veku prepadá depresiám a stratenosti, ktoré EMO štýl vníma ako kuchár cesto = ako základný kameň, z ktorého stavia. Najmä rodičia, ktorým záleží na ich deťoch, by si mali dávať pozor, či ich detičky neprídu domov prezlečení za "havrana", ktorý v básni od E.A.Poea zvestuje smrť.

8. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 248x
25

Marcel Páleš

Carpe diem!

Florencia – jesenné počasie, ľudia zaodetí do teplého oblečenia a horúcich myšlienok postávajú, sedia či čupia v prítomnosti malých ľadových napodobenín ľudskej siluety. Pozerajú sa ako sa tie ľadové sošky pomaly, ale určite topia, ako sa im pred očami vytrácajú a uvoľňujú tak miesto. Pozerajú sa...na seba. Tak nejako by som opísal moderné umenie, obrázok, ktorý sa mi naskytol k nahliadnutiu v známom slovenskom denníku.

1. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 096x
2

reklama