Marian Baran
Mať hokej
Niekedy príde moment, keď sa jedinec musí rozhodnúť medzi dvomi možnosťami. Či plus alebo mínus, áno alebo nie, čierna alebo biela. Toto váhanie v rozhodovaní, môže pôsobiť deštrukčne na rozhodnutia samotné.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Niekedy príde moment, keď sa jedinec musí rozhodnúť medzi dvomi možnosťami. Či plus alebo mínus, áno alebo nie, čierna alebo biela. Toto váhanie v rozhodovaní, môže pôsobiť deštrukčne na rozhodnutia samotné.

Najdlhšie vydržím počúvať sám seba, v tom vynikám. Som skúsený sebapočúvač. Zlé jazyky síce tvrdia, že nie som voči sebe spravodlivý, lebo stále so sebou súhlasím. Ale zas, čo neurobím pre seba.

Bolo niečo po polnoci a ja som práve dojedol ľahkú večeru. Keď som odložil nožík, cibuľu a chren, pozrel som von oknom. Napadlo ma, že sa pôjdem prejsť. Nápad to bol skvelý, moja pravá lyžiarka sa potešila a klipsami ticho zacvakala nahlas.

Dnes, keď som prišiel domov, prepadla ma potreba vykonať jarné upratovanie. Povysávať, prach utrieť, okná umyť, vyniesť smeti a dôkladne vyvetrať, nech susedia raz za rok vidia, že okná na mojom byte sú funkčné a žalúzie nie sú fototapeta.

V čakárňach vlakových staníc sa čaká celkom fajn. Ale už to nie je čo bývalo. Minule do odchodu vlaku ostávala hodina, tak som si zapol notebook. Vedel som že prídu, ako býva zvykom, pán Pomáhaj s kolegom Chráň.

Videl som holuby, ako postávajú na križovatke a niečo tam zobali. Vzhľadom k podložiu by sa mohlo zdať, že sa snažia umlátiť si hlavy o asfalt. Ale to by bola nesprávna domnienka, oni tam niečo skutočne zbierali.

Jedno ráno som sa zobudil a celkom mrzutý som bol. Vrčal som na seba, no neštekal. Vo výťahu som sa potom so susedom viezol, tomu som sa posťažoval, aké je to hrozné a že ani neviem presne čo.

Vrhám veľký tieň. Už som sa zmieril s tým, že môj tieň v ideálnom dennom čase, pokrýva značný povrch zemegule. Môj tieň je niečo ako môj súkromný svetadiel, ktorý spravujem pomocou svetla a tela.

Bol som si zabehať na bežiacom páse. Veľmi sa mi to páči, tuším ešte viac ako v exteriéri. Príroda by ma len ošľahala vetrom a marec nevyberanými formami počasia. Logicky volím strechu nad hlavou, dostupný komfort tohto storočia.

Včera večer som bol poliať kamarátovi kvety, to ja viem. To sa zoberie nádoba s vodou a do určeného priestoru vyprázdni. Rastliny to s gravitáciu sebe vlastnou vypijú, pookrejú a ďalej si rastú.

Mal som hovor. Na druhej strane linky mužský hlas, ktorý sa nedal prerušiť. Skákal som mu korektne do reči, no on si stále niečo, o mojej výhre húdol svoje. Zrušil som ho darebáka, veď také sa nerobí.

Deň, keď sme prestali jesť mäso, prišiel nebadane. Aj by sme ho možno jedli, ale už nikde nebolo. Kravy a sliepky prestali existovať. Svine už dávno nikto nevidel.

Mal som topánky, ktoré so mnou pochodili riadny kus. Boli so mnou takmer všade, nosil som ich často a boli úplne nezničiteľné. Jediné čo potrebovali občas vymeniť, boli šnúrky.

Vo štvrtok ma úplne skolila viróza. Šľahla so mnou do postele a prikryla ma duchnou. Aj som sa bránil, vravel som jej že mám predsa imunitu, či si nepamätá ten citrón čo som zjedol v novembri.

Svoj mobil musím nabíjať každý deň. Zvyčajne vyčerpám jeho napätie náročnými hrami typu, ťukni milión krát na displej so zobrazeným vajíčkom. Alebo, staraj sa pekne o svoje zvieratko, kŕm ho a tak.

Volal som svojmu poskytovateľovi internetu. Dôvod bol jeho snaha šetriť lesy zasielaním elektronickej faktúry. K svojmu rozhodnutiu priložil niekoľko nepotrebných reklamných letákov, lebo ja už dávno viem že Jopovi sa darí.

Kúpil som si nápoj v automate na mlieko. Mlieko bolo chladené, fľaša plastová. Na predajnom mieste neboli portréty kráv z ktorých mlieko podojili, čo je na škodu celej veci.

V piatok som prišiel neskoro domov. Bola už tma a tak som len pozrel na jej siluetu v kuchyni. Ani sa nehla. Mesačné svetlo sa predieralo žalúziami cez vrstvu prachu. Ja som len zazrel na vysávač a šepol mu. Neboj, tento rok ta určite vybalím zo škatule.

Nový rok ma opäť zaviedol do fitnescentra aby mi ukázal kam ísť, ako splniť sľuby ktoré som mu v opare posledných dní dal. Mám to pod domom a je to tam pekné, majú tam kvety, aj umelé, aj na plagátoch. A na recepcii sedí pani Kvetka.

Keď som sa po dlhej dobe oholil, zistil som že mám ústa. Bolo to veľmi estetické zistenie. Trochu inde ako som si posledné dni vkladal potravu, ale nie až tak veľmi, boli pod nosom.