Marian Baran
Matrac
Kúpil som si nový matrac na postel. Výrobca garantuje spánok ako v bavlnke. Za tie peniaze som si mohol kúpiť meter kubický bavlny, čo je fakt.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Kúpil som si nový matrac na postel. Výrobca garantuje spánok ako v bavlnke. Za tie peniaze som si mohol kúpiť meter kubický bavlny, čo je fakt.
Pitie vody patrí k človeku už od pradávna. Tento jednoduchý nápoj bol v mnohých lokalitách ľahko dostupný a aj preto sa stal obľúbeným pre širokú verejnosť.
Na prízemí paneláku, za kovovými dverami sú pivnice. Pridaná hodnota bytu, vyzdvihovaná pri predaji bytu ako bonus, niečo ako slnečná terasa pri dome.
Prehadzoval som sa na posteli a márne som sa snažil zaspať. Večer som si spríjemňoval zapnutým radiátorom a vychutnával som si vykurovaciu sezónu v plnom prúde
Niekto má šťastie a zdedí po predkoch široký úsmev, niekto pekné oči s prenikavým pohľadom. Iný husté vlasy či postavu ako boh.
Chlapec už vedel pekne písať. Všetko podstatné sa naučil v škole, no krasopis mu vycibrila túžba napísať vlastnoručne list Ježiškovi
Neskoro večer. V ruke fén, dláto a kilo soli. Vedro a handra čo voľakedy bola tričkom. Rozmraziť mraziak je práca pre odborníka, ktorého ľadová krása mraziaceho zariadenia neprekvapí.
Viliam mi napísal mail. Vôbec ho nepoznám. Ponúkol sa, že mi pomôže. Že riešenie môjho problému je veľmi jednoduché a on vie presne čo treba urobiť.
Ranný autobus je nenažraná larva, čo na zastávkach požiera ospalých ľudí, omámených anestetikom každodenného života. Vyjedá do tmy tunel, za každú cenu, každodenne.
Fyzikálne zákony sú javy, ktoré sú pevne dané. Tak, ako keď jablko padne zo stromu priamo na zem. Nikam inam padnúť nemôže. Gravitácia zabezpečí, že prezreté jablká nemusíme zbierať z lietadla.
Snažím jesť zdravo. Čítam všetky návody, odpisujem recepty do hrubého zošita. Zeleniny a ovocia som zjedol na tony.
Skoro ráno som sa električkou viezol do práce, bola tma. Pondelok ešte nestihol pozametať víkend z ulíc mesta a vyhodiť ho do koša.
Objednal som si cez internet tovar. Pekne v kľude na lavičke v parku. Slnko svietilo a deň sa s nocou naťahoval niekde okraji.
Prešiel som ticho vedľa tresky, zagánil na salámu a do košíka hodil nátierku z brokolice. Prvá položka v nákupe musí byť predsa zelená.
Prišiel som z práce domov. Deti sa hrali v izbe. Vypol som svetlo v kuchyni, na chodbe, v spálni a na záchode. Už dávno viem, že je jednoduchšie zhasínať za nimi, ako ich stále upozorňovať nech si dajú pozor.
Tento text je pre každú osobu, v ktorej už dozrel stav, že dosť bolo núdze z toho, ako správne ukladať znak ku znaku, tak ako káže náuka.
Mám spoločníka na všetky cesty. Niekedy sa vydá na potulky bezo mňa. Vtedy mu závidím, no viem, že na konci sveta sa vždy otočí a vráti sa domov. Precestoval už poriadny kus sveta.
Z domu po zotmení vychádzal chlap. V jednej ruke plné igelitové vrece, v druhej ruke, v baliacom papieri, hrubým motúzom previazaný valec niečoho. Chlap vynášal smeti, chirurg robil presné zárezy.
Bežal som podchodom. Môj prvý beh tento rok, prebiehal celkom spontánne. Akýsi chlapík sa ma snažil predbehnúť chôdzou. Dosiahol to ľahko.
Po práci som išiel priamo k jazeru. Našiel som voľné miesto a rozprestrel deku s motívom tučniakov, ktorí kráčajú za sebou.