Marian Baran
Požičaj mi malíček
Na lavičke v parku sedel veľký chlap a pozeral do mobilu. Okolo na kolobežke krúžilo malé dieťa. Krabica od nového zariadenia ležala vedľa neho, hneď vedľa červenej fľašky s vodou.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Na lavičke v parku sedel veľký chlap a pozeral do mobilu. Okolo na kolobežke krúžilo malé dieťa. Krabica od nového zariadenia ležala vedľa neho, hneď vedľa červenej fľašky s vodou.

Vždy som chcel vedieť, ako sa smiať prudko nákazlivým smiechom. Takým, čo zlomí vážnu imunitu každého. Jednoducho bez slov, dokáže každého preladiť. Ovládať smiech, čo niektorí dostali do daru.

Dnes, keď som s korbáčom putoval za dobrodružstvom, ani ma nenapadlo, že ma niekto bude chcieť kontaktovať preukazom revízora. Asi sa množia delením, ako bunky. Posledné dni ma kontrolujú pravidelne, na tej istej linke.

Každý deň zjem dve jablká. Čo je za rok približne tristotridsať jabĺk. Mesiac december nerátam, nekazím jablkovým zvykom mesiac mandaríniek.

Raz ráno, keď som sa zobudil, netiekla voda. Ani červená, ani modrá. Celkom ma to prekvapilo. Zvyknutý na vodný štandard, ostal som úplne odrezaný od zdroja.

Bol som si v obchode kúpiť niečo zdravé, nech podporím imunitu. Tak ako písali v jednej knihe za pár eur, všetko čo začína na c je vhodné.

Susedu som stretol sto metrov pred domom. Otvorila oči dokorán a nadýchla sa prvý krát. Jeden krok sto slov, no už som to nerátal, mám štatistiky, bývam tam už nejaký ten piatok.

Niekedy sa stane, zvlášť v živote, že sa nedá urobiť krok vpred. Hoci skúsený chodec, začne prešľapovať na mieste aby si pripomenul čas, keď kráčal niekam.

Raz som stretol v meste zvláštneho chlapa. Na chrbte batoh, trčali mu z neho udice, asi sa vracal z rybačky. V ruke držal igelitovú tašku, bola v nej ryba.

Stretol som kamaráta a pozval ma na kávu. Dlho som ho nevidel, úplne sa zmenil, vlasy na spánkoch si začal farbiť na sivú.

Pred pár týždňami som prišiel domov, v detskej izbe sedelo dievča a čítalo knihu. Oči dokorán sme mali obaja. Pozdravil som, ani sa nepohla. Z mágie tlačiarenskej farby úplne onemela.

Bol som v kostole a verím, že to nebolo len tak. Myslel som na otca a čakal na znamenie. Ako do cudzej záhrady, som preskočil plot.

Stál som na pošte v dlhom rade a opatrne medzi prstami držal zabudnutý, nezaplatený šek. Od doručenia sa výrazne zmenil, jeho zelená elegancia, oslavujúca hladkosť povrchov, zanikla.

Na najvyššom poschodí petržalského paneláku bývajú študenti. Niekedy prídu dni, keď sa v ich oknách svieti do rána. V škáre pootvoreného okna sa striedajú chlapčenské a ruky dievčenské so zapálenými cigaretami.

Každý rok v tomto čase, pečieme vianočné pečivo. Vo veľkom množstve a rôzne druhy. Skúsili sme aj kúpiť v obchode, ale nebolo to ono. Hoci v zložení nie je veľký rozdiel, niečo tam jednoducho nedokážu primiešať.

Takmer každý deň cestujem do práce s pani, ktorá občas vytiahne z kabelky zvláštny predmet. Napríklad raz vytiahla z kabelky, kladivo. Pozeral som prekvapene, kým sa ona smiala. Všetko mi ale vysvetlila.

Nie som veľký kutil, určite by bol pre mňa problém, napríklad postaviť len tak svojpomocne panelák. Preto keď príde pokyn, vymeň žiarovku v kúpeľni, zapínam internet a študujem návody.

Keď som si zalial posledný vifon, napadlo ma, že je čas aby som si uvaril poriadnu polievku. Pozrel som do chladničky na neviditeľnú spomienku, na dovolenku v tatrách. Ležali tam párky, náhodní diétny turisti.

V nedeľu podvečer som cestoval žltým vlakom, smerom od Komárna. Vlak bol plný, hlavne študenti. Stál som tam v uličke, ani držať som sa nemal čoho, tak som sa aspoň držal svojho plánu. Moja batožina mi ležala pri nohách.

Dvaja chlapi stoja každé ráno na zastávke autobusu v družnej debate. Keď zbadám náš autobus v diaľke, urobím krok dopredu, potom oni a keď autobus zastaví, nastúpime. Náš autobus zbadám aj keď ešte nie je vidieť. Počujem ho, cítim