Marián Minárik-Častovský
Franco a Ludmilka trkocú
Bolo leto, sucho a horko, ako v štyridsiatom siedmom. Strýco Franco sedeli na lavičke pred domom a číhali, kto pôjde po ulici.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
Historky spod Častovskej veže
Marián Minárik-Častovský
Maryška s tatenkom sa pohádali
Maryške mama dávno zomrela, žili spolu s tatenkom už dlhé roky. Hoci Maryška bola celkom vzhľadná a dá sa povedať veľmi poriadna gazdiná, nenašiel sa v dedine žiadny chlap, ktorý by bol o ňu prejavil záujem.
Marián Minárik-Častovský
Strýco Imro idú spať
Strýco Imro prišli domov trochu neskoro večer. Rovno si sadli na postel a začali sa vyzliekať..
Marián Minárik-Častovský
Mužstvo pozór!
Na mimoriadnej schôdzi Dobrovoľného požiarneho zboru bola smutná nálada. Všetci mlčky čakali na veliteľov povel.
Marián Minárik-Častovský
Strýco fylozóf idu spat
Tetka už ležali v posteli. Strýco sedeli na kraji postele, ešte dofajčievali cigaretľu. Pár posledných dúškov, zahasili špačok a tiež si ľahli pod perinu.
Marián Minárik-Častovský
Po pohrebe
Pohreb skončil. Zopár starších dedinčanov, čo prišli vyprevadiť na poslednej ceste nebohú babku Suchú, v hlúčiku debatovali pred cintorínom.
Marián Minárik-Častovský
Urban na vojenčine
Za Slovenského štátu regrúti z Častej obyčajne rukovali do Trnavy. Raz prišlo aj na Urbana. Chlapisko bol ako hora, ruky mal ako lopaty, nuž ho bez problémov odobrali.
Marián Minárik-Častovský
Dvaja nadšenci
Krátko po vojne - v 1947. roku - dvaja nadšenci v Častej spôsobili malú kultúrnu revolúciu.
Marián Minárik-Častovský
Koktavý Jančino
Mali sme v Častej jedného, čo z neho hrubé výrazy vychádzali ako vydýchnutý vzduch. Hovorme mu Jančino.
Marián Minárik-Častovský
Veľkonočný pondelok - deň mimo zákon
Na veľkonočný pondelok bývalo kedysi u nás veľmi veselo. To vtedy naši otcovia a matere boli štyridsiatnici. Voda bola zadarmo, nebolo treba šetriť. Vŕby rástli všade, takže i korbáče sa dali pripraviť také - riadne. V sudoch boli aj aké také zásoby vína, predpoklady pre veselý pondelok boli dostatočné. Pravda, ak sa vydarilo aj počasie. A to sa kedysi akosi darilo. Nie ako teraz! Na Veľkonočný pondelok bolo vždy krásne a teplé jarné počasie.
Marián Minárik-Častovský
Doktor Lamoš v praxi
Doktor Lamoš z Častej mal veľmi blízko ku každému svojmu pacientovi. Popri svojom vyšetrovaní dokázal si s každým ešte pohovoriť o jeho radostiach i starostiach. Nebolo možné ho len tak ľahko prekabátiť a naopak, pacient si musel sám dávať pozor, aby mu nenaletel.
Marián Minárik-Častovský
Susedov problém
Bolo to už dávnejšie. Na dvore sme robili s bratom betónové stĺpiky k vchodovej bráne do dvora. Prišiel nás pozrieť sused Moravčík, postarší penzista.
Marián Minárik-Častovský
Veselo musí byť, aj keby na chleba nebolo
Skutočný príbeh nášho doktora Lamoša
Marián Minárik-Častovský
Osvetlenie nevysvetliteľných záhad
Kolotoč obštrukcií, spojených s mojim narodením a mojim menom by mohol historikom v budúcnosti narobiť riadne starosti.
reklama
Marián Minárik-Častovský
Všetkým priateľom i nepriateľom oznamujem...
Všetkým priateľom i nepriateľom oznamujem, že som neúmyseľne zverejnil jeden a a v podstate ten istý článok dvakrát. Stalo sa to tak, že som na ňom medzičasom robil určité korektúry a pri tej príležitosti som zmenil aj názov. Po čase sa mi zdalo, že takúto poviedku som ešte neuverejnil a vložil som ju do blogu. Je to moja chyba (3x) a ospravedlňujem sa (100x). Je mi to nepríjemné, ale vzhľadom k tomu, že som to urobil neúmyseľne, nezaručujem, že sa mi to už nikdy nestane. Vy ste však pozornejší a máte fenomenálnu pamäť (teda poniektorí), takže verím, že ma na to prípadne tiež včas upozorníte. Ako dobrovolný trest si dávam do svojich najbližších narodenín zákaz publikovania. Odščúlka...
Marián Minárik-Častovský
Taško sy žena vybere, no né...
Po ulici ide mladá žena, cez plot volá na tetyčku:
Marián Minárik-Častovský
Na návšteve v Častej
Bol som na návšteve u príbuzných. Chodievam tam často. (Veď je to v Častej!)
Marián Minárik-Častovský
Schódza o umený v šedesátych rokoch
Zápisnica, ktorú v roku 1962 napísal Marián Minárik...
Marián Minárik-Častovský
Šeci by zme sa maly znášat jako ludé z ludma
Monológ tetky Terezy som si poznamenal v roku 1960. Keď som si ho prečítal teraz, po rokoch, rozhodol som sa zverejniť ho. Myslím si, že teraz už tetka nemôžu byť za tie jej reči "popoťahovaná". Hlavne preto, že už dávno nežiju. Ale keby žili, možno by aj teraz mali veľa dôvodov spravodlivo sa rozčuľovať...
