Marián Minárik-Častovský
Dnes bola nedeľa
Nedeľná chvíľka poézie
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
Sú záhady sveta, ktoré asi nebudú nikdy vyriešené. Vedeli by ste o nich niečo?
V letných mesiacoch roku 1998 som sprevádzal s kamerou kardinála Tomka na jeho pastoračnej ceste v Keni. Poznámok z tejto cesty mám veľa. Pre čitateľov blogu som vybral jeden z posledných dní, ktorý by bolo možné považovať za odpočinkový.
Mužská časť našej rodiny zodpovedná za kosenie sena, bola v tomto roku krutou zimou zdravotne tak zdeptaná, že na kosenie ostal snáď už iba pes Sam. Ale ten sa k danému problému tváril, ako by vôbec nerozumel ľudskej reči, ba priam ako by bol hluchý.
Bolo to koncom mája. Slniečko pripekalo ani v lete. Z osobného vlaku, ktorý prišiel od Trnavy, vystúpilo zopár cestujúcich. Každý sa niekam ponáhľal.
V jednom z minulých článkov som spomínal, ako som sa rozprával s pánom Werichom. No ja som s ním neskôr aj spolupracoval.
Vyrábali sme televíznu inscenáciu, v ktorej jednu z postáv stvárňoval vynikajúci herec Martin Gregor.
A nie raz. V rokoch 1958 - 1963 som študoval na Filmovej fakulte AMU v Prahe. Okrem iného, malo to aj tú výhodu, že podobne, ako študenti z Divadelnej fakulty, mali sme vstup do divadiel zadarmo, alebo za korunu.
Na mimoriadnej schôdzi Dobrovoľného požiarneho zboru bola smutná nálada. Všetci mlčky čakali na veliteľov povel.
Tetka už ležali v posteli. Strýco sedeli na kraji postele, ešte dofajčievali cigaretľu. Pár posledných dúškov, zahasili špačok a tiež si ľahli pod perinu.
Pohreb skončil. Zopár starších dedinčanov, čo prišli vyprevadiť na poslednej ceste nebohú babku Suchú, v hlúčiku debatovali pred cintorínom.
Spisovateľ Miloš Krno napísal chutnú poviedku o náčelníkovi jednej malej železničnej staničky. Po nociach sa u neho zastavovali partizáni a cez deň zasa Nemci.