Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
Môj priateľ je milovník hudby a tiež ľudových piesní. Možno aj preto, že je z Moravy. Keď sa mu narodil syn, od najmenšieho mala ho učil moravské, slovenské i české ľudové pesničky. Synátor mu robil radosť, pretože keď mal štyri roky, ovládal už široký spevácky repertoár. Keď sa hojdal v záhrade na hojdačke, celé hodiny vedel vyspevovať jednu pesničku za druhou.
Obyčajne vo štvrok, presne napoludnie uverejňujem svoj prozaický príspevok, no dnes - podobne ako v utorok - tiež nič nebude.
Obyčajne v utorok, presne napoludnie uverejňujem svoj prozaický príspevok, no dnes nič nebude
Nedeľná chvíľka poézie. V tomto prípade ide o prvý preklad Vajanského básne Nôžka do častofčyny, ktorý vznikol na požiadanie Lacka Chudíka, ktorého týmto srdečne pozdravujem. V jeho podaní na jeho vystúpeniach po Slovensku i v Čechách zaznel môj preklad nespočetnekrát a myslím, že jeho podanie (v častofčyne!!!) je neprekonateľné...
Moja mama, kým ešte žila, veľmi pozorne sledovala televízne noviny.
Dni sú teraz horúce ako dávno už nie. Pokúsim sa ochladiť ich spomienkou na jedno chladné novembrové ráno...
Bolo leto, sucho a horko, ako v štyridsiatom siedmom. Strýco Franco sedeli na lavičke pred domom a číhali, kto pôjde po ulici.
Maryške mama dávno zomrela, žili spolu s tatenkom už dlhé roky. Hoci Maryška bola celkom vzhľadná a dá sa povedať veľmi poriadna gazdiná, nenašiel sa v dedine žiadny chlap, ktorý by bol o ňu prejavil záujem.
Strýco Imro prišli domov trochu neskoro večer. Rovno si sadli na postel a začali sa vyzliekať..
...Myslím si, že život ľudský, čím je dlhší, tak počas neho nutne človek napácha aj nejaké to zlo. Vo svojich deviatich rokoch som ležal v nemocnici, bol som chorý "na umretie". Keby som vtedy bol zomrel, možno by som sa bol dostal do neba. Vo svojich deviatich rokoch nielen moji spolužiaci, ale aj ja sám som bol presvedčený, že zomriem.
Mnoho ľudí sa trápi niektorým svojim nedostatkom, napríklad, že nemajú dosť vlasov, že nevedia spievať, že nevedia maľovať, že nevedia napísať román, že majú jednu nohu kratšiu, alebo že ju nemajú vôbec... Pritom zanedbávajú svoje ostatné schopnosti a možnosti... Túžia po tom, čo majú iní a neteší ich to, čo majú sami...
Donna Mária Anna bola počestnou ženou svojho muža. Bola krásna, mala svojho manžela veľmi rada a on ju mal tiež veľmi rád.
