Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Svet v ktorom žijeme, dumky, Kocúrkovo SR, slovenčina, Cirkev v súčasnosti, financovanie cirkvi, Modlitby, Život Krista, Dejiny Cirkvi, Kristus a my, Zaujimavosti o svätých a cirkv, Myjava, Spomienky, XXXL, Nezaradené
Život na dedine som doteraz poznal len teoreticky, či "len zvonka", príp. jedno-dvojdňovým pobytom.Miesta, kde som vyrastal, trávil prázdniny, či pôsobil, boli vždy mestá.A tak na rozdiel od Jura D., ja by som sa doteraz za "ODF" označiť nemohol...Moja predstava o živote na dedine bola taká, že je to kľudné a tiché prostredie. Avšak po mesačnom pobyte sa akosi táto predstava stráca.
Stredovek sa zvykne vykresľovať v temných farbách. A do takto vykresleného stredoveku sa zvykne posielať dnešná Cirkev, pokiaľ bráni niektoré tradičné hodnoty.V otázke práv a postavenia žien sa zvykne tvrdiť, že Katolícka cirkev je proti prítomnosti žien vo významných funkciách.Opak je však pravdou. Hoci si mnohí myslia, že s témou emancipácie žien prišli až feministky 20. storočia - táto tu už bola omnoho skôr, a to nie len ako teoretická téma, ale najmä v praktickom živote.Svätá Brigita Švédska, ktorá má dnes sviatok, uskutočnila emancipáciu už o 700 rokov skôr.
Keď sa človek sťahuje, vezme do rúk i všeličo, čo už dlhé roky ležalo kdesi nepovšimnuté.Takto som objavil starý papier, písaný strojom cez kopirák. Najprv som ho chcel zahodiť - akási klepanica. Keď som sa však prizrel bližšie, čo tam je napísané, zistil som, že je to autentický svedok udalostí, zlomových v dejinách bývalého socialistického Československa.Jedná sa o pozvánku na púť na Velehrad roku 1985 - udalosť asi tak významnú, ako Nežná 17. novembra 1989, či Bratislavský veľký piatok 25. marca 1988.A predsa sa o nej veľa nehovorí, hoci to bol prvý verejný masový prejav odporu voči komunistickej diktatúre.
Myjavci už niekoľko týždňov s napätím sledovali predpovede počasia, ako to bude na "folkáče".Po tom, ako kvôli ekonomickej kríze bolo rozhodnuté, že jubilejný 50. Folklórny festival na Myjave bude po finančnej stránke skromnejší, prišla ďalšia rana vo forme ničivej búrky v sobotu 6.júna, ktorá okrem odčerpania peňazí z rozpočtu mesta tiež "zlikvidovala" športovú halu - tzv.mokrý variant programu Folklórneho festivalu.Napriek túžbam a možno aj modlitbám, sa Myjava zobudila 20. júna do uplakaného sobotného rána. (Žeby plakala preto, že je to môj posledný víkend na Myjave?)
bolo by to asi dosť zákerné. Inšpiroval ma článok pána Drahovského, ale táto križovatka reálne existuje.Vedeli by ste s istotou, ktoré auto má prednosť?
Sobotný večer priniesol na Myjavu búrku.Najprv víchor, ktorý zrážal konáre zo stromov, potom dážď, hrmavica a krúpy.Strechy sa zmenili na vodopády, cesty a chodníky na rieky, trávniky na jazerá.Kanalizácia nielenže nestačila, ale ako bolo cítiť, vďaka návalom vody vo vyšších lokalitách, tu v centre mesta vydala svoj obsah, ktorý sa zmiešal s vodou na povrchu...
Osemdesiate roky dvadsiateho storočia sa v Československu už nevyznačovali množstvom politických procesov, ani koncentračnými tábormi pre aktívnych (a nepoddajných) veriacich. Ale nemožno ani povedať, že veriaci neboli v ohrození.Jeden kňaz bol napr. po čase strávenom vo väzbe, ponižujúcich sexuálnych vyšetreniach a zmanipulovanom súdnom procese odsúdený na šesť mesiacov podmienečne.Prípad poznám z ústneho podania, tak za prípadné nepresnosti v detailoch sa vopred ospravedlňujem, ale podstata je jasná.
To bol chlapčenský sen mnohých mojich spolužiakov na základnej škole. Jeden spolužiak mal ocka automechanika. To, že mal značkové veci, nás až tak nevzrušovalo, ani zlatá retiazka na jeho krku. Ale ako prvý z triedy vlastnil rubikovu kocku! A ešte viac sme mu závideli to množstvo krásnych nálepiek, ktoré dostával od kamionistov...Ako šiel čas, prišiel som k názoru, že časy tohto remesla so zlatým dnom sú nenávratne preč. Dnes je predsa atraktívnejšie byť poslancom, ministrom, či aspoň predsedom Najvyššieho súdu...Ale mýlil som sa! Dnes ma o tom presvedčili v myjavskom Autoparku CORA s.r.o.
Ja som mal štátnice len z cirkevného práva, a hoci som robil z práva aj diplomovku, vidím že toto vzdelanie je pre orientáciu v súčasnej slovenskej spoločnosti absolútne nedostačujúce.Kto mi vysvetlí logiku Ústavného súdu?
ŠJONFY - jediné myjavské strašidlo.Každé mesto má svoje strašidlá, či biele panie. Hrady a kaštiele by bez nich ani byť nemohli. Aj niektoré domy majú svojich nadprirodzených "obyvateľov". Myjava má strašidlo iba jedno.A ako inak - katolíckeho farára.Trošku recesie nezaškodí...
George Orwell vo svojom románe "1984" vykresľuje filozofiu totalitného režimu, ktorý odstraňuje odporcov, či protivníkov, ale nevyrába mučeníkov.Prv, ako odporca zomrel, vo väzení ho presvedčili, že miluje "Veľkého brata". A tak nebolo mučeníka, ktorý by zomieral za svoje presvedčenie.Táto filozofia však nebola Orwellovým vynálezom. Používali ju už mnohí mocní v dávnych i nedávnych dobách.Výnimkou v tomto nebolo ani 18.storočie, ani Uhorsko (Slovensko) uprostred náboženských zápasov.
Krátko po založení Myjavy r.1586 dal čachtický pán František Nádašdy (+1604) postaviť kostol, pre ktorého údržbu zriadil nadáciu z príjmov myjavského pivovaru.Tento kostol existoval takmer 125 rokov.Po vzniku "novej" Myjavy začal evanjelický farár Daniel Krman v r.1697 so stavbou nového kostola a koncom r.1711 dal starý kostol zbúrať.Dá sa po takmer 300 rokoch zistiť, kde stál tento kostol?
Tak, ako každý rok v druhú májovú nedeľu, i dnes sme mali počas omše v kostole frmol, keď sa deti hrnú jedno cez druhé kostolom, a nejedno oko dospeláka pri tom nezostane suché.
Dejepis ma ako študenta veľmi neoslovoval. Učiť sa roky, mená, udalosti často bez súvislostí...Keď som však prišiel na Myjavu, bolo niekoľko impulzov, že som sa začal venovať štúdiu dejín, ale aj zhromažďovaniu faktov z histórie. Prvým impulzom bolo to, že som o Myjave takmer nič nevedel. A ak chcem niekde pôsobiť a rozumieť ľuďom, musím čosi o nich a ich histórii vedieť.Druhým impulzom bola skúsenosť, s ľudovo podávanou históriou v nie veľmi ekumenickom duchu. Keďže historici, venujúci sa Myjave, boli evanjelici, informácie o histórii katolíkov na Myjave boli len útržkové. A tak som si začal z ich diel vypisovať informácie, skladať ich dokopy a dopĺňať informáciami, ktoré som "vyhrabal" v štátnom archíve, či z iných zdrojov.Tretím impulzom bola pravidelná pastoračná návšteva starých ľudí. Často sa rozhovor zvrtol, ako to u starých ľudí býva, na spomienky z detstva, či mladosti. Spomínali kňazov, udalosti vo farnosti, opravy kostola... Vtedy som si uvedomil, že keď títo ľudia zomrú, informácie už asi ťažko bude možné získať. A tak som si začal ich spomienky zapisovať.
Keď som pred trinástimi rokmi prišiel ako katolícky kňaz na Myjavu, vedel som o nej len toľko, že je to silne evanjelický kraj. Čoskoro som zistil, že je tu síce malá, ale živá komunita katolíkov, ale aj to, že je tu mnoho prakticky veriacich evanjelikov, otvorených pre dialóg a ekumenizmus, ktorí katolíkov nepovažujú za "tých druhých", ale za svojich bratov a sestry v Kristovi.Boli by sme však naivní, keby sme si mysleli, že neexistujú aj takí, ktorí si upevňujú svoje sebavedomie spôsobom, ktorý dobrým vzťahom nepraje. A tak netrvalo dlho, a dozvedel som sa, že sme (katolíci) im (evanjelikom) ukradli kostol.Zaujímavé, že tento argument zaznieva najmä od tých, ktorí aj dvere súčasného evanjelického kostola poznajú len z vonkajšej strany...Raz som to však "schytal" aj od človeka, kde som to vôbec nečakal: navštívil som šéfa jedného poľnohospodárskeho subjektu kvôli nájomnej zmluve za cirkevné pozemky, ktoré užívajú. Nepochodil som... Vo dverách, keď ma vyprevádzal, ešte na rozlúčku poznamenal: "Nečudujte sa, pán farár! Kostol ste nám zobrali, ešte aj peniaze chcete?!" No uznajte, na to sa už nedalo nič povedať.Ako to teda bolo s tým kostolom?
Tomáš, jeden z Dvanástich, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“O osem dní boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
V predošlých článkoch o dni a roku Ježišovho narodenia a o Ježišovom veku som poukázal na to, že biblické i mimobiblické pramene nám neposkytujú presné časové údaje o Ježišovom živote. Pre kresťanov bol dôležitejší duchovný rozmer Kristovho života, než dejinné zatriedenie.Ako je to však s dátumom jeho smrti - najdôležitejšieho okamihu pre spásu sveta? Vieme presný dátum?
Veľká noc (hebr. Pesach, gr./lat. Pascha) bol jeden z najväčších židovských sviatkov - pripomenutie vyslobodenia z egyptského otroctva.Smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista v čase jeho slávenia, sa stal aj najväčším kresťanským sviatkom.Dátum Veľkej noci je pohyblivý, to vie každý. Ale ako sa určuje a ako určovali čas tohto sviatku starovekí Židia?
Moje skúsenosti s chodením do hudobnej sú veľmi zaujímavé. (Aspoň pre mňa určite.) Nebavilo ma to... Ako mnohým deťom, ani mne sa nechcelo cvičiť. Keďže nemám "bunky" pre rytmus (to bolo neskôr utrpením aj v tanečnej), nebol som schopný hrať do taktu, aj keď som si počítal. Súdružka učiteľka (vzor socialistickej pedagogiky) bola alkoholička, priamo na hodine fajčila a popíjala s nejakým chlapom. Od stola s koňačikom a popolníkom nadávala žiakom... Vstala a prišla ku klavíru len vtedy, ak chcela žiaka plesknúť po rukách za zlý prstoklad, alebo zlé držanie rúk...
