Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Svet v ktorom žijeme, dumky, Kocúrkovo SR, slovenčina, Cirkev v súčasnosti, financovanie cirkvi, Modlitby, Život Krista, Dejiny Cirkvi, Kristus a my, Zaujimavosti o svätých a cirkv, Myjava, Spomienky, XXXL, Nezaradené
Medzi víťazmi 1. štvrťfinále Eurosongu - slovenskej súťaže Eurovision Song Contest 2010 je aj jeden z našich blogerov - Vlado Bis, gitarista a manager Riša Čanakyho.Vladovi a samozrejme Rišovi blahoželáme k úspechu a držíme palce i v ďalších častiach súťaže.
Tento príbeh nie je o reforme školstva, i keď to tak na prvý pohľad môže vyzerať.
Hneď v sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ (Mk 1,21-27)Zvláštne: v synagóge (modlitebni) je medzi zbožnými prítomný posadnutý človek. Možno, že tá posadnutosť nebola navonok zrejmá, a že ostatní to nevedeli... Potom prečo sa čudujú len Ježišovej moci, a vôbec ich neprekvapuje, že ten človek medzi nimi bol posadnutý?
Prezident Policajného zboru SR pán Packa má už dosť arogancie protestujúcich vodičov. A preto sa rozhodol, že policajti im budú odoberať vodičské preukazy.Arogancia pána premiéra mu neprekáža? Alebo vidí len to, čo chce vidieť...Nejedná sa v tomto prípade (či už v štádiu zverejnenej vyhrážky, alebo ak to policajtom prikáže robiť) o trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa?
V súvislosti s diskusiou o kríži, ako symbole Krista, som si spomenul na túto udalosť, ktorú som počul od jedného staršieho saleziána:
Vianočný kolorit našich kostolov i domácností neodmysliteľne dopĺňa betlehem.Azda najviac betlehemy fascinujú deti. Im nevadí, ak to nie je zna umelecké dielo, ani ak je vyobrazenie nerealistické, či dokonca je betlehem "pozliepaný" tak, že pastier siaha sv. Jozefovi ledva po pás, či ťava je popri troch kráľoch veľká asi ako pes.To je nepodstatné, hlavne že je Jezuliatko jasličkách a najmä zvieratká: ovečky, možno aj psík, oslík a kravička, a v kráľovskom sprievode ťavy a hlavne slon!!Ako dieťa som nebol iný, betlehem som počas Vianoc v kostole neobišiel. Najviac ma zaujal ten u kapucínov, lebo bol pohyblivý, figúrky v rade dokola prichádzali k Ježiškovi.
Občas sa deti zvyknú spýtať: "Pán farár, a vy ste čo dostali pod stromček?"Samozrejme, očakávajú odpoveď, obsahujúcu zoznam materiálnych vecí.Ak takýto zoznam v odpovedi nezaznie, čudujú sa, či azda pán farár málo poslúchal?Neviem, či som poslúchal, ale darček som dostal. A naozaj potešil. (A darcovia možno ani netušia ako!)
Na ulici stretneme postavičku v oblečení Deda Mráza a povedia nám, že je to Mikuláš. V obchode na nás “zaútočí” Santa Claus. A pod stromčekom nájdeme darčeky od malého Ježiška, ktorý je však taký maličký, že sotva by ich bol schopný priniesť... A aké sklamanie, keď sa dieťa v škôlke od kamarátov dozvie, že ho rodičia “vodia za nos”... Ako to teda je? Sú tieto zvyky v duchu kresťanského slávenia sviatkov? Alebo sú to pohanské prežitky, či novopohanské výtvory?
Byť predstaveným, vychovávateľom, zodpovedným za formáciu druhých, mať rozhodujúce slovo povedať o niekom, či je súci, je veľmi náročná úloha.V tomto smere predstaveným kňazského seminára niet čo závidieť. Ich situácia za totality bola ešte horšia.
Už Francúzi koncom 18. storočia zistili, že revolúcia požiera vlastné deti.Tohto fenoménu nebola ušetrená ani naša "Nežná"...
Nežná revolúcia na bohosloveckej fakulte mala svoje špecifiká oproti iným vysokým školám.Bohoslovecká fakulta je totiž prepojená s kňazským seminárom. Kým úlohou fakulty je zabezpečiť primerané vzdelanie budúcich kňazov, kňazský seminár má na starosti ich osobnostnú a duchovnú formáciu.Kňazský seminár nie je len internát. V minulosti svojim vnútorným poriadkom pripomínal v niektorých črtách kasárenský režim. Bohoslovcov mal naučiť sebadisciplíne, správnemu využívaniu času a aj rešpektu voči predstaveným.
Kedysi (t.j. do '89) bolo bežné, že dotazníky - a to nie len štatistické, ale aj osobné - obsahovali otázku na svetonázor. Tou najsprávnejšou (či jedinou správnou) odpoveďou mal byť: marxistický.V škole nám pri takýchto dotazníkoch vysvetľovali, že tí, ktorí ešte nie sú vysporiadaní s náboženským tmárstvom, majú napísať: idealistický.Avšak, ak sa takýto svetonázor dostal do kádrového posudku študenta, len veľmi ťažko mohol byť prijatý na školu.Preto sme boli rodičmi i vedúcimi na stretkách veľmi šalamúnsky vedení k tomu, aby sme tam napísali: vedecký. Proti vede (poväčšine) ani marxisti nič nemali, a skutočná veda so skutočnou vierou si neodporujú, práve naopak.Klasický príklad schizofrénie doby nie tak dávno minulej. Učili sme sa, čo možno povedať nahlas, a svoj názor radšej nikde nehovoriť.
Výročie "nežnej revolúcie" prináša so sebou spomienky na tieto udalosti, ale oprašuje aj konšpiračné teórie, kto bol za tým. Objavujú sa aj názorové konfrontácie, kto bol skôr a kto má väčšie zásluhy.Druhá polovica 80-tych rokov niesla so sebou znamenia, že vývoj spoločnosti sa zastaviť nedá. Do Auróry začalo zatekať... Perestrojka a glasnosť nedávala mnohým súdruhom spať...
Dnes som sa v článku jedného blogera dočítal, že zákaz krížov na talianských školách trápi vraj len Slovákov, a nie Talianov. Naozaj?Skupina talianskych poslancov Európskeho parlamentu vydala spoločné písomné vyhlásenie o slobode verejného vystavovania náboženských symbolov, ktoré predstavujú kultúru a identitu národa. Okrem iného v ňom uvádzajú, že „žiadajú uznať plné právo všetkým členským štátom vystaviť aj náboženské symboly vo vnútri verejných priestorov, či sídel inštitúcií, keďže tieto symboly predstavujú tradíciu a identitu celej krajiny, a teda sú zjednocujúcimi článkami celého národného spoločenstva a rešpektujú náboženské vierovyznanie každého občana“.
Rok 2006. V mestečku Dudley Wood v juhozápadnom anglicku zbúrali metodistický kostol kvôli stavbe nových bytov. Nový "stánok Boží" vznikol prebudovaním zo starej školy. Keď na budovu umiestnili drevený kríž, mesto vyrúbilo farnosti poplatok za reklamu vo výške asi 150 €.Podľa rozhodnutia mestskej rady je kríž jednoznačne reklamou a podľa komunálnych zákonov treba za umiestnenie reklamy zaplatiť poplatok.Rok 2009. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozhodol, že kríže v talianskych školách sú porušením slobody vzdelávania a slobody vierovyznania. Vyhovel Tak Soile Lautsiovej, ktorá sa na kríže v školách severného Talianska sťažovala.Súd svojím rozhodnutím nariadil, aby talianska vláda vyplatila sťažovateľke odškodné vo výške 5000 €, avšak explicitne nežiada, aby kríže boli zo škôl odstránené.Tieto dva príbehy majú spoločnú tému - kríž. Ale toho spoločného je tam viac...
Je spisovná slovenčina naozaj dobrá?Niektoré rozhodnutia jazykovedcov ohľadom spisovnej slovenčiny, či jej čistoty, sa mi zdajú veľmi podivné, nelogické, či dokonca skutočnému dobru jazyka škodlivé.Preto chcem postupne upozorniť na niektoré slová, kde sa mi predpis súčasných pravidiel nepozdáva.Na úvod to bude slovo SPRAVODAJCA.Kedysi sa používalo slovo "vestník", ktoré dnes už znie dosť archaicky. A tak sa začalo používať slovo "spravodaj". Odborníci ho však označili za nespisovné, a nahradili slovom "spravodajca".Toto slovo vzniklo spojením slov "správa" a "dávať".Bolo utvorené podobne, ako slovo "dejepis" spojením slov "dej" a "písať".Preto by sa malo k nemu aj rovnako pristupovať:Dejepis - predmet, dejepisec - osoba.Spravodaj (vestník) - predmet, spravodajca (reportér) - osoba.
Predstavte si, že je koniec júna. Deti sa tešia na vysvedčenie a prázdniny - a do toho by zaznela reklamná kampaň "Škola sa začína", či "Nenechávajte si nákup školských potrieb na poslednú chvíľu!"Asi každý človek by si o autorovi takejto reklamnej filozofie pomyslel svoje. Možno, že sa mu z júnových horúčav trošku pripieklo v hlave...Teraz však už máme koniec októbra. Takže horúčavy na vine nebudú. Podobne dva mesiace, ako v predošlom hypotetickom prípade, sú teraz dva mesiace do Vianoc.To, že hypermarkety sú už dávno plné vianočného tovaru a že už aj mobilný operátor spustil vianočnú reklamu v televízii, sa možno niekomu bude zdať normálne.Mne sa to však normálne nezdá.
25. januára 1996 som nastúpil na svoje tretie kaplánske miesto do Šamorína. Bol som tam len päť mesiacov, ale i tak som tam spoznal mnoho dobrých a zaujímavých ľudí.Jedným zaujímavým človekom, vlastne človiečikom, bola dva a pol ročná dcérka organistky. Nielenže to bolo roztomilé blonďaté a okaté deco, bola veľmi vnímavá a zhovorčivá. V pohode s okolím komunikovala v slovenčine i maďarčine, pričom tieto jazyky rozlišovala. Bolo jasné, že sa vo svete nestratí.I keď po mojom odchode zo Šamorína som ju už viac nevidel (len s dedkom z Kalinkova som bol ešte istý čas v sporadickom korešpondenčnom styku), z pamäti sa mi nevytratila. Jej krstné meno som si už síce nepamätal, ale občas som ju v rozhovoroch so známymi o mojom pôsobení v Šamoríne spomenul...V pondelok večer som mal pri práci (ako kulisu) zapnutú Superstar. Na "pol ucha" som sledoval dej, výkony súťažiacich a komentáre poroty. Až prišla záverečná rekapitulácia semifinalistov, a tam zaznelo: "Dominika Stará zo Šamorína."
Hoci pred pár dňami sa vo veľkom oslavovalo výročie SNP, včerajšia relácia Aj múdry schybí svedčí o tom, že dnešným (nielen) mladým táto udalosť veľa nehovorí.V mojom detstve to však bolo inak - oslavy SNP bola udalosť, ktorej sa v spravodajstve ČST vyrovnali len oslavy 1. mája a zjazdy KSČ.Tiež takmer každý predmet mal SNP nejako zakomponované v osnovách...Na mňa však táto kampaň "oslavy hrdinstva" partizánov a protifašistických bojovníkov pod vedením súdruhov mala úplne opačné účinky:Bridili sa mi všetky vojnové filmy, a všetky informácie tohto druhu som "filtroval".Spomenutá relácia mi pripomenula jeden lapsus, ktorý sa mi vďaka tomuto ignorovaniu SNP stal v začiatkoch môjho štúdia na gymnáziu...
Ľudia v sebe majú zakódovanú túžbu po živote. Preto oddávna pátrajú po tajomstve dlhovekosti, či po elixíre mladosti - lebo ešte samotný dlhý život, so stareckými problémami, až takou perspektívou nie je.A tak v mýtoch a legendách sa stretáme s predstavami o elixíroch, kameňoch mudrcov, či iných spôsoboch životnej energie, až po Fausta, ktorý za získanie mladosti zapredal diablovi svoju dušu.Pri dnešnej omši sme však počuli o inom pokrme, ktorý bol zdrojom úžasnej energie:Prorok Eliáš bol znechutený, odišiel na púšť a želal si zomrieť. Tu sa ho dotkol anjel a povedal: "Vstaň a jedz." Eliáš zbadal pri sebe chlieb a krčah s vodou. Najedol sa a napil, a potom kráčal 40 dní a 40 nocí, až prišiel k Božiemu vrchu Horeb. (1Kr 19,4-8)Chlieb, ktorý dodá toľkú energiu, by určite mohol byť tým vysnívaným elixírom. A určite by po ňom s radosťou siahli aj športovci, lebo na rozdiel od iných dopingových prostriedkov, tento by im žiadne testy nezistili...
