Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Napísať článok

Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger

Počet článkov: 209
Páči sa: 10x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík: Rozchodológia, Zápisky zblúdeného motovidla, Vtedy a dnes, Čo mi napadlo, Čo ma štve, Fotografie, Spôsob ako prežiť, Moje malé potešenia, Neverte ničomu, Zverejnené v tlačenom Sme

Vtedy a dnes

Vtedy a dnes: Via Mala (1985)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Via Mala (1985)

Najskôr som to čítala.Mala som pätnásť a mojou obľúbenou postavou bol kapitán Andreas. Predstavovala som si ho ako veľkého modrookého fešáka so širokými ručiskami, ktorými by ma celú obkrútil. Tá doba, keď dievčatá pišťali za mláďatkami s piatimi chlpmi na brade tváriacimi sa ako strnisko, ešte len mala prísť. Vtedajšie idoly boli skrátka muži cakumprásk so všetkým, čo k nim patrí.Potom som to čítala ešte raz.Mala som sedemnásť a túžila som vypadnúť z domu ako Silvia Lauretzová. Podľa jej vzoru som i ja chcela zažiť "iný" svet, kde je určite všetko krajšie a veselšie. No, a tretí raz som to videla v telke.Už ani neviem, koľko rokov som mala, no ani Andreas, ani Silvia ma nedojali. Predsa len, Kukura nebol moja veková skupina, a aj to dievčisko mi liezlo na nervy. Videla som v nej rozmaznanú hlupaňu, ktorú odjakživa všetci chránili a ofukovali, a ešte sa jej nepáčilo. Keby aj jej vtedy (však viete kedy) strčili do ruky sekerku so slovami "tu máš, klepni opitého tatka po gebuli, nech nás tu už viac neznásilňuje", inak by sa, veru, k problémom stavala. To viete, bola som už dospelá - tušila som, že život je jeden z najťažších.

10. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 11 446x
33

Vtedy a dnes: Fantozzi (1975 - 1999)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Fantozzi (1975 - 1999)

Nie je to humor, ktorý by som milovala. Viete, neprekáža mi jeho prvoplánovosť založená na podkladaní rôznych predmetov pod nohy, ani následné padanie na zadok - nakoniec, vyrástla som na nedeľných čiernobielych groteskách. Iné ma hnevá. Ten nešťastný mužíček totiž robí zlé meno povolaniu, ktoré je sčasti aj mojím povolaním. Môžem smelo vyhlásiť, že vo svojom okolí poznám niekoľko mimoriadne vtipných a pohľadných účtovníkov, ktorí majú nádherné manželky, a ešte krajšie dcéry. A vôbec, videli ste, že by niekedy niečo zapisoval do účtovných kníh? Alebo aspoň kreslil šibeničku? Kde je potom základná úloha, ktorú má plniť kinematografia, ha? (Pozn. autorky: myslela som tým, samozrejme, zobrazovanie reality života). Bratia Lumierovci sa iste obracajú v hrobe. Keby toto vedeli, tak svoj prvý film s názvom "Robotníci opúšťajú fabriku" pre istotu rovno spália v piecke.

3. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 49 419x
69

Vtedy a dnes: Zahraniční herci v československých filmoch

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Zahraniční herci v československých filmoch

Počas takýchto lenivých dní hrávam jednu spoločenskú hru.Tá hra síce nemá vlastný názov ako človeče či piškvorky, je však užitočnejšia. Okrem toho, že si pri nej zľahka precvičíte kĺby jednej ruky (pri troche dobrej vôle dokonca oboch), utužíte zároveň rodinné vzťahy.Potrebujete k nej len jeden televízor ľubovoľnej značky a diaľkový ovládač.Ovládač uchopíte do dlane (tá je zvyčajne súčasťou niektorej z vašich končatín). Jemným pohybom prstov pomaly prepínate prvý kanál na druhý, druhý na tretí, atď..., až kým neprídete na číslo udané v návode k televízoru ako posledné. Ani potom nestrácajte odhodlanie a začnite zase od jednotky.Popritom nadávajte. Je dôležité nadávať tak hlasno, aby to počula celá zídená rodina. Je to naozaj ľahké, najmä preto, že sa nadáva stále na to isté - že v tej telke zase nič nedávajú.Neverili by ste, aká je to užitočná sociálna aktivita. Kým dovtedy všetci ledabolo polihávali pri tácke s koláčmi, zrazu ožijú a pridajú sa ku hre. Zapojiť sa môže každý člen, ktorý už zvládol základnú slovnú zásobu, t.j. od 2 do 115 rokov (údaj zistený podľa Guinessovej knihy rekordov ku 30.12.2012, kapitola Najstarší žijúci človek).

30. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 729x
33

Vtedy a dnes: Teta - Pehavý Max a strašidlá (1987)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Teta - Pehavý Max a strašidlá (1987)

Často dostávam otázku, prečo tak trestuhodne zanedbávam staré československé seriály. Možno ste si aj pomysleli, či nie som, nedajbože, nejaký odrodilec, zapredanec, či ešte horšie - janičiar.I preto odpovedám takto:"Viete, ľudkovia, niežeby som bála, že mi tí naši herci vynadajú, keď im vyberiem fotku, na ktorej majú piaty vlas v deviatom rade vykrútený akomak krivšie, to veru nie. No dobre, tak trochu sa bojím, ale pravda je inde. Naši umelci sú v tej telke vlastne stále. Tu sa vadia pod povrchom paneláku, tam varia bez servítky smotánku, no čo nové by som mohla priniesť zvedavému čitateľovi, že?"Takto múdro ja veru odpovedám dúfajúc, že mi tú pravdu niekto zožerie.Preto mi padlo náramne vhod, keď som objavila niečo, kde i vlk ostane hladný, i koza bude celá zožratá. V seriáli, o ktorom budem písať dnes, je cudzincov plná noša. To, že ide prevažne o strašidlá, je vlastne dobrá správa. Znamená to, že sa v našich hereckých databázach nenájde nikto, kto by sa im aspoň trošku podobal (dúfam, že toto poklonkovanie ocení aspoň jeden náš herec).Ako to teda dopadne, keď sa spojí génius Jakubisko s géniom Dietlom?

23. dec 2012
Páči sa: 2x
Prečítané: 41 222x
31

Vtedy a dnes: Columbo (1971 - 2003)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Columbo (1971 - 2003)

Zdalo sa mi, že dať dokopy článok o tomto seriáli bude malina. Vravím si, máš tam len Columba, tí ostatní sú tam len na to, aby sa dali zabiť, prípadne niekoho zabili, o nich písať netreba. Lenže - a nestáva sa mi to často - v hlave mi skrsla ešte jedna myšlienka. Že vraj, dievča, dávno si to nevidela, však si kukni aspoň jednu časť, nech nevyzeráš pred čitateľom ako nejaký debo.A to som nemala robiť. Z jednej sa stali dva, tri, štyri... skrátim to, chytilo ma to tak, že som týždeň nerobila nič iné, len čumela na Columba. Bolo mi toto treba?Deti sa zatiaľ vychovávali sami, žehlička smutne hľadela na kôpku bielizne a jediným šťastím onej situácie bolo, že sme v robote štrajkovali. Hádam si to sociálka nevšimne a neadoptuje mi potomkov kamsi do Anglicka...

16. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 9 336x
46

Vtedy a dnes: Chobotnica (1984 - 1999)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Chobotnica (1984 - 1999)

Je naozaj škoda, že nám neviditeľná ruka trhu poslala všetkých televíznych hlásateľov do kelu. Taký hlásateľ, resp. hlásateľka, to vám veru bola dobrá vec. Prichádzala na obrazovku s úderom ôsmej, aby nevedomému diváctvu oznámila, že henten a tamten seriál treba pozerať, lebo nastavuje nemilosrdné zrkadlo skorumpovanej americkej/britskej/francúzskej/talianskej (atď.) spoločnosti. Dnes nám už zrkadlo nenastavuje nikto a ten, kto sa odváži, dostane zvyčajne po paprčiach - a pritom by sme pokojne mohli pripísať do onoho zoznamu aj spoločnosť slovenskú. Au...Poďme my radšej do neďalekého Talianska, tam si hádam môj blog nikto neprečíta.Chobotnica pôsobila v osemdesiatych rokoch na diváka ako čerstvý tatranský fujačisko - surovo a štipľavo. Žiaden happyend sa nekonal, dobro vlastne vôbec nemalo šancu. Postupne vlastnou či cudzou rukou poumierali všetky postavy, ktoré boli divákovi aspoň trošku sympatické. Aby som však nebola nespravodlivá, aj tí bastardi na druhej strane barikády občas dostali po frňáku. Nie, neodsúdili ich na dvesto rokov, to by bolo príliš priehľadné, zvyčajne sa len stali obeťou pažravosti vlastnej chobotničej "rodiny".

9. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 17 240x
33

Vtedy a dnes: Flipper (1964 - 1967)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Flipper (1964 - 1967)

Raz som bola na akomsi psychologicko-motivačnom výcviku, na ktorom vás naučia, ako povedať nie, keď chcete povedať nie, avšak vaše ústa vyslovujú áno. Mladý muž, ktorý sa nechal oslovovať facilitátor (nikto netušil, čo to znamená, ale znelo to dostatočne vznešene, aby sme to rešpektovali), nám dal za úlohu opísať svoju najstaršiu spomienku z detstva. Bol to výcvik platený z nejakého strašne užitočného fondu a my sme ho brali ako možnosť zadarmo sa najesť a zaplávať si v hotelovom bazéne, takže na nejaké vážne hrabanie sa v spomienkach nebol čas, a vlastne ani chuť. Ja som si spomenula až večer v hotelovej kolkárni. Bolo to presne vo chvíli, keď moja guľa zhodila desať kolkov a tie sa pomaly začali zdvíhať smerom hore. Tá spomienka vyzerala ako delfín.

2. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 551x
9

Vtedy a dnes: Komisár Rex (1994 - 2004)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Komisár Rex (1994 - 2004)

Mám takú malú úchylku.Každý nejakú má. Niekto si hryzie nechty na nohách, toť suseda zase rada obstriháva kaktusom pichliače. Moja úchylka sa prejavuje hocikedy. Napríklad na cintoríne. Nemusíte sa o mňa báť, v zásade ma z celého cintorína zaujímajú len také tie malé fotky v okrúhlych rámikoch. Hádam ste pochopili, že tá úchylka je neškodná. Obzerám si teda fotky. Najmä také, na ktorých je tá istá tvár kedysi - a dnes. O dvadsať, ešte lepšie o 50 rokov neskôr.Že sa vám ten úvod zdá byť povedomý? Máte pravdu, presne takto začínal prvý článok série Vtedy a dnes pred rokom. S hrdosťou musím skonštatovať, že si za týmto úvodným slovom stojím doteraz. Vlastním stále ten istý kabát s podšívkou zvnútra a stále tie isté úchylky. Teraz trochu štatistiky. Zo 46 častí bola presná polovica z amerického kontinentu (vrátane Mexika a Kanady), 21 ks mala na rováši Európa a dve diela išli na konto protinožcom. Seriálov bol 32, filmov 14. Sedemkrát sme sa mysteriózne túlali časopriestorom, päťkrát sme s hercami spievali i tancovali a sedemkrát vyšetrovali zločiny. Prvoaprílový seriál bol kreslený, zvyšok zvládli zahrať živí herci.

25. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 30 017x
62

Vtedy a dnes: Dempsey a Makepeaceová (1985 - 1986)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Dempsey a Makepeaceová (1985 - 1986)

Na ich prvé stretnutie si spomínam, akoby to bolo len toť včera. On, sebavedomý amík v ležérne rozopnutom obleku, si jedným pohľadom odzhora dolu (teda skôr zdola hore) prezrie neznámu sexi servírku. Vtom vytiahne z vrecka šuštiacu bankovku a s pohľadom lovca ju hodí uvedenej sexi kosti, by "zaspievala". Ona, modrooká anglická blondínka v červenej sukničke a sieťovaných pančuškách, si založí objednávaciu ceruzku naspäť do účesu a pohŕdavo príjme zopár libier. Podľa výrazu tváre by ňou dotyčného celkom rada pichla pod rebro, keby hneď vedľa nesedel sám veľký šéf.Presne 30 epizód držalo divákov pri obrazovkách práve toto iskrenie. Všetci čakali, kedy si to tí dvaja konečne rozdajú a nič. Scenáristi iste veľmi dobre vedeli, že akonáhle je ruka v rukáve, či noha v noháve, šteklenie je ta-tam, preto sa všetky príbehy odohrávali v čo najväčšej počestnosti.Sotva však kamery vypli červené svetielka, obaja hlavní predstavitelia popustili uzdu vášni a pri prvej príležitosti si zistili úradné hodiny na matrike, aby tam spísali žiadosť o uzatvorenie manželského zväzku. Nie nadarmo sa vraví, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch...

18. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 19 777x
54

Vtedy a dnes: Mastičkár (1982)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Mastičkár (1982)

Čím to je, že milujeme príbehy s dobrým koncom? Funguje to rovnako, či ide o Monte Christa alebo škaredú Betty. Niekto múdry, šikovný a skromný strašne trpí. Niekedy týždne, inokedy mesiace či roky, ale potom... potom všetkým pochybovačom ukáže zdvihnutý prostredník. Samozrejme, myslím to len obrazne. Zvyčajne je tým prostredníkom neskutočné zbohatnutie, či zásnubný prsteň najkrajšieho muža v chotári. A na tento okamih čakáme my ostatní, čo sme mimo deja. Kdesi v hrudnom koši sa nám vtedy začne rozlievať teplo - presne také, aké uprostred zimnej sánkovačky pociťuje dieťa, čo si v "kritickej" chvíli nestihlo narýchlo zobliecť otepľovačky. Viete aké, že?Mastičkár je presne tento prípad. A viete, kedy nastane tá zohrievacia chvíľa? Pamätníci si skúsia spomenúť a ja vám zatiaľ poviem viac o filme nakrútenom podľa knihy "Znachor" spisovateľa Tadeusza Dolegu Mostowicza. Nejde celkom o originál, Poliaci ho skúšal dostať na plátno už v roku 1937, ale u nás sa premietala práve novšia verzia (ba nebojím sa rovno povedať, že remake).

4. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 16 340x
55

Vtedy a dnes: 9 a 1/2 týždňa (1986)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: 9 a 1/2 týždňa (1986)

Na začiatok jedno veľké varovanie pre pamätníkov. V žiadnom, ale žiadnom prípade, sa nepokúšajte pozrieť si ten film znovu! Je dôležité, aby ste si naň zachovali v pamäti len milosrdnú spomienku.I ja som si 9 a 1/2 týždňa pustila po viac ako dvadsiatich rokoch len kvôli vám a boli to dve príšerne dlhé hodiny (pred smrťou unudením ma zachránil jedine fakt, že nezištná obetavosť v prospech iných vyvoláva vnútorné uspokojenie nielen v matke Tereze, ale i vo mne).Na dnešné pomery je to zlý film, to už dnes vieme (však aj získal tri Zlaté maliny). No v roku 1991, keď prišiel do našich kín, jeho povesť predbiehala skutočné kvality a my, erotickými filmami nepobozkaní dvadsiatnici, sme lačne chňapli po návodoch na to, ako má prebiehať skutočný milostný akt. Ale... viete si predstaviť, že sa namažete medom, oblejete mliekom a po tom všetkom ešte budete mať chuť na... hm... sú tu deti, ale vy viete na čo?

28. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 993x
29

Vtedy a dnes: Niekto to rád horúce (1959)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Niekto to rád horúce (1959)

"Povězte mi, kde jste byl předevčírem ve tři odpoledne?""Já? Poslouchal jsem Rigoletta.""Jak se jmenuje a kde bydlí?"Nuž, neviem, či sú aj dnešní mafiáni takí zbehlí vo Verdiho operných kusoch, v každom prípade je táto paródia na gangsterské filmy veľmi vydarená, a možno by získala i viac Oscarov ako "len" toho jedného za kostýmy, keby v tom istom roku nesúťažil aj Ben Hur. Ten bral absolútne všetko, avšak kormidelník Čas rozhodol o skutočnom víťazovi nerovného súboja. Vyskúšame sa: Ruky hore, kto si pamätá nejaký dialóg z Bena Hura? Jeden, dva, no dobre, traja (a prestaňte gúgliť, to sa neráta). A kto z vás vie, akou vetou sa končila komédia Niekto to rád horúce?

21. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 7 422x
30

Vtedy a dnes: V uliciach San Francisca (1972 - 1977)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: V uliciach San Francisca (1972 - 1977)

Viete, prečo chodia policajti zásadne vo dvojici? Nie, toto nie je začiatok prastarého vtipu, ja totiž poznám serióznu odpoveď. Je to kvôli televíznym kriminálkam. Fakt, nevymýšľam si. Vedeli by ste si, napríklad, predstaviť tú strašnú nudu, keby okolo Dempseyho nepobehovala Makepeaceová? A čo by robil chudák Derrick bez svojho Harryho, však by v prípade núdze nedokázal preskočiť ani len ten plot. Ďalej je dôležité, aby jeden z nich bol krásny a ten druhý inteligentný (netrvám na poradí). K tomu doplníme podľa potreby prívlastky vtipný/suchár, ostrieľaný/nováčik, beloch/černoch, či muž/žena. Vidíte, koľko možností má ešte pred sebou televízna detektívka?

14. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 16 800x
35

Vtedy a dnes: Čo prináša rieka (1983)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Čo prináša rieka (1983)

Koncom osemdesiatych rokov na našich obrazovkách objavil austrálsky seriál, ktorý mnohým nezrelým mládencom spôsoboval divoké sny.Sotva totiž zavreli oči... videli oči.Oči Philadelphie Gordonovej.A tiež jamky v lícach a zvodne tvarované zúbky, ktoré by dnešný zubár raz-dva spacifikoval do neforemného železného strojčeka. Našťastie sa k hlavnej herečke chýr o existencii ortodocie nedostal, a tak ostala prirodzene krásna.Ani devy radostné neostali pokušenia prosté, iba objekt záujmu sa mierne zmenil. Stačilo, aby sa Brenton Edwards usmial, a už sme boli na mäkko všetky od päť do sto rokov.Výber hlavných postáv sa kastingovému tímu jednoducho vydaril, pretože ak si aj na seriál vôbec nespomínate, po zhliadnutí oboch postáv začne váš hipokampus v strednej oblasti spánkového laloku zúrivo listovať vo svojich záznamoch so slovami "sakra, kde som ja ich už videl".A možno sa vám vybaví ešte jeden zvuk.Ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta-túúúút.Takto, prosím, hučí kolesový parník, keď do neho naložia palivo. Keď k tomu primiešate príjemnú klavírnu melódiu, váš hipo jednoducho musí nájsť tú správnu pamäťovú stopu, aj keby nechcel.

7. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 430x
28

Vtedy a dnes: Matlock (1986 - 1995)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Matlock (1986 - 1995)

Vždy, keď začínam písať článok, prejaví sa u mňa tendencia tváriť sa ako seriózny autor zo seriózneho média. Prvá veta potom vyzerá strašne nudne, dokonca tak nudne, že sa ju mne samej nechce ani čítať. Aj teraz, zachránila ma len kypiaca polievka na sporáku, inak by ste museli prežuť také vetné konštrukcie, ako sú "široký diapazón prípadov", či oveľa horšie "súdne eskapády svojrázneho právnika". Paradajková polievka je však už bezpečne spacifikovaná vo svojom hrnci a ja môžem konečne napísať prvé, čo mi napadne pri pohľade na človeka s hustým obočím posadeným prekliato nízko. Jeho meno je Ben Matlock.

30. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 11 430x
25

reklama

Vtedy a dnes: Horúci vietor (1980)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Horúci vietor (1980)

Na pódiu hrajú kudrlinkovanú balkánsku melódiu, vtom sa zo stoličky dvíha vysoký štíhly čiernovlasý muž a čudným pokrčeným krokom sa posúva na parket. Ruky sa mu vykrúcajú v horizontálnej i vertikálnej polohe, ženy v publiku sú také omámené, že sú okamžite ochotné vziať si ho za manžela. Usmieva sa, krásne sa veru usmieva a tancuje...Poznávate ho?Do dvoch metrov mu chýbajú dva cenťáky a neexistuje povolanie, ktoré by ho bavilo. Jeho meno je Borivoj Šurdilovič, priateľmi volaný Šurda.

23. sep 2012
Páči sa: 1x
Prečítané: 8 712x
38

Vtedy a dnes: Skippy, stepná kengura (1966-1968)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Skippy, stepná kengura (1966-1968)

Viete, čo som kedysi najviac závidela austrálskym deťom z buša? Že nemuseli chodiť do školy. Občas si sadli za akúsi smiešnu vysielačku, podebatovali s učiteľkou, a keď im chcela dať písomku, odpísali odpovede z knižky, lebo to aj tak nevidela. Ukazovali to v jednom seriáli o šikovnej kengure, tak to musela byť pravda.Dnes už viem, že všetko, aj podvádzanie, sa nám raz v živote vráti. Prišla som na to toto leto, keď som v duchu nadávala šestnásťročnej Adriane Markovičovej za to, že sa kedysi flákala na hodinách angličtiny. Tak, keď som sa už pochválila, že som netrávila prázdniny za pecou, prejdeme plynule k najväčšej ikone austrálskeho kontinentu - ku Skippy.

16. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 17 524x
39

Vtedy a dnes: Flashdance (1983)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Flashdance (1983)

Po muzikáloch Pomáda a Vlasy bude tretím hudobným filmom, o ktorom budem ako vetchá starenka rozprávať svojim pravnúčatám, práve Flashdance. Predstavujem si to nejako takto - hupsnem si do hlbokého čalúneného kresla, tzv. ušiaka (to dostanem pár rokov predtým k sedemdesiatke), ešte predtým si však napravím háčkovanú dečku uloženú na jeho opierke. Potom si vezmem na kolená niektorú z vnučiek a začnem výchovnú reč: "Dieťa moje, nebol to práve najintelektuálnejší kúsok mojej pubertálnej filmotéky, ale ver mi, práve vďaka nemu som sa naučila, že žena navlečená v pánskom obleku vyzerá príšerne aj vtedy, keď práve strká mužovi popod stolom nohu do rozkroku."Toľkoto spomienka na budúcnosť, teraz sa mrknime na tento americký film z roku 1983 podrobnejšie.

9. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
28

Vtedy a dnes: Prestávka (1953 - dodnes)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Prestávka (1953 - dodnes)

Prestávka je televízny útvar, ktorý mal, najmä v dobách minulých, svoje stále miesto na obrazovkách. Ide vlastne o najstarší seriál, síce trochu nepravidelný, ale často strčil do vrecka aj televízne spravodajstvo, či Góly - body - sekundy. Samozrejme, najväčšiu slávu mu priniesli roky päťdesiate, kde zažíval svoj zrod. Čím vyššie číslo sa písalo do letopočtu, tým kratšie boli jednotlivé časti, až kým nezanikol s príchodom zahnívajúceho kapitalizmu. Potom ho nahradila reklama. Že trepem somariny? Len sa pozrite do vašich špajzí a komôr! Čo tam vidíte? No jasné, myslela som si... tri poschodia zaváraných uhoriek, sezóna je v plnom prúde. Tak sa neondite a ospravedlňte zníženú kvalitu textu v seriáli Vtedy a dnes, predsa len - sú ešte prázdniny.

26. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Vtedy a dnes: Nekonečný príbeh (1984)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Nekonečný príbeh (1984)

Ale však neutekajte - nebudem hovoriť o prepúšťaní a zatváraní Karola Mella do basy, ani o tom, či sa Banderas zase rozchádza s Melanie. Posvietime si na nekonečný príbeh s veľkým N.Anglicky znejúca nemecká snímka bol v čase svojho vzniku najdrahším filmovým projektom na západ od nás. Dnes, keď sme prejedení všetkými tými Narniami, Pottermi či Zlatými kompasmi, by asi nikoho nevzrušilo jej vtedajšie spracovanie, ale vtedy sme boli dokonale očarení. Bol začiatok osemdesiatych rokov, tých pár počítačov, ktoré už boli na svete, sa umiestňovalo do chránených klimatizovaných miestností a pod slovom Windows si každý predstavil skutočné okno s kľučkou. Robiť animáciu za takýchto podmienok, bola drina hodná uznania.Ja osobne som bola najviac namäkko z lietajúceho draka Falka, čo vyzeral ako pes - najmä keď tak rozkošne krútil ňufákom a hlasom Eduarda Cupáka pozýval Atreja na letecký výlet po krajine Fantázia. Ale chutní boli i gumení Kameňožrúti, korytnačka Morla, čierny zubatý Gmork a ... a vlastne všetky príšerky kompletne, čo budem zbytočne vymýšľať.

12. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 19 213x
38