Som cestujúci vo vesmírnom metre, ktorý pred 50 rokmi, vystúpil na zastávke, s názvom Zem. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Hovorí sa, že rovnako ťažké ako peniaze zarobiť, je aj si ich udržať. Ak už teda od nás musia odísť, bolo by dobré, keby aspoň ich časť išla do aktivít, ktoré nám prinesú určitý osoh, alebo zisk. Doporučuje sa na tento účel vyčleniť mesačne okolo 10 percent našich príjmov. Len si treba dobre rozmyslieť kam a akou formou. Tu je zopár rád, kým sa stretnete s nejakým finančným poradcom....
Hviezdy vraj neklamú. Pozorujú nás z oblohy dňom i nocou a podľa astrológov majú aj určitý vplyv na náš každodenný život. Skúsme sa teda pozrieť, tak trochu humorne, cez ich hviezdnu prizmu na rok 2011 u nás, na Slovensku.
Boh s nami nehraje šachy. Nie sme súčasťou jeho simultánky. Boh s nami nehraje scrable. Nenúti nás skladať jeho meno nadarmo. Boh je len smutný krupiér, čo prehliada naše trápne pokusy o blufovanie...
Na Slovensku sme doteraz mali od rozdelenia štátu troch prezidentov. Prišli do Prezidentského paláca ako traja králi, pričom dvaja dokonca z východu. Prišli však už na sklonku svojich síl, bez výraznej životnej energie a ich šediny neboli v priamej úmere s múdrosťou, ktorá im väčšinou prináleží. Myslím, že je preto najvyšší čas, na kardinálnu výmenu osadenstva Prezidentského paláca a tu sú dôvody, prečo by ňou mala byť, hore spomínaná, Nora Mojsejová.
V čase najväčšej hokejovej slávy Vincenta Lukáča, o ňom, aj o jeho bratoch, tiež dobrých hokejistoch, koloval jeden vtip, ktorý sa zrejme dosť zakladal na pravde. „Na letisku sa pýta reportér Vincenta Lukáča, po návrate z turnaja v Nemecku, že čo si z tohto športového podujatia doniesli. A hokejista odpovedá: Nóóó, ja som si doniesol výborný magnetofón a moji bratia perfektné rifle.“
V duchu dobrých tradícií slovenskej politiky, som nedávno našiel na stole akési papiere. Doteraz neviem, kto mi ich doručil a ani akou formou. Žiaden podpis, pečiatka a dokonca ani kolok. Absolútne nedodržaný oficiálny úradný postup. Ešte viac prekvapený som ostal, keď som si prečítal nadpis v hlavičke. „ Zoznam požadovaných vianočných darčekov pre slovenských politikov.“ A úplne dole malými písmenami, iniciále J.K.
V Bratislave dnes prebieha workshop, ktorý má vytvoriť priestor na diskusiu o význame a úlohách pripravovaného slovenského Rómskeho dokumentačného a informačného centra. Súčasťou akcie, ktorá sa uskutoční v Miestodržiteľskom paláci, je aj otvorenie výstavy Rómovia na Slovensku po roku 1989, ktorá zachytáva život rómskej menšiny na Slovensku za posledných 20 rokov. V Michalovciach v stredu ráno horelo v jednom byte, nachádzajúcom sa v rómskej lokalite „Angi mlyn.“ Zdanlivo tieto dve udalosti možno nesúvisia, ale určité prepojenie tu je.
Po ulici kráča Deži, ťahajúc za sebou vozík s nazbieraným tovarom z kontajnerov. Jeho finančne lepšie situovaný sused ho chvíľu pozoruje a potom na neho zakričí. „Deži, poď tu, mám pre teba pekné značkové botasky.“ „ A za koľko ?“, podozrievavo sa ho spýta. „ Nemaj strach, veď nejako sa dohodneme“, znie susedova odpoveď......
Na základnej škole sme mali v triede jedného počerného spolužiaka. Bol skôr tichší, z takej slušnejšej rodiny a učil sa priemerne. Občas sa však stával terčom niektorých spolužiakov, ktorí mu nadávali do cigánov. Pamätám, že som sa ho vtedy, zhruba asi osemročný, zastal so slovami, že on nie je Cigán, ale Róm.....
Teórií o konci sveta tu už bolo nespočetné množstvo. Keďže teraz píšem tieto slová vyzerá to tak, že ani jedna z nich doteraz nebola úspešná. Nemožno však nič podceniť a zodpovedne sa treba pripraviť aj na tú najčerstvejšiu. Mayský kalendár je totiž aj podľa vedcov veľmi seriózna záležitosť.
Hovorí sa, že reťaz je taká silná, aké silné je jej najslabšie ohnivko. V prenesenom význame, by sa to dalo aplikovať aj na samotnú spoločnosť. Chudoba, rasová a národnostná neznášanlivosť, odlišnosť a sociálna vylúčenosť, bývajú často tými najslabšími ohnivkami každej spoločnosti.
Počas svojho doterajšieho života, som bol v nemocničnom zariadení dlhodobejšie ubytovaný len dvakrát. Prvýkrát pred 46 rokmi, na novorodeneckom oddelení a druhýkrát asi pred štyrmi rokmi. Na môj prvý pobyt si z pochopiteľných dôvodov veľmi nepamätám, ale ten druhý, vo mne ešte vyvoláva určité spomienky....
Doteraz nám mohlo dať približnú odpoveď snáď len slávne turínske plátno o ktorého pravosti sa stále vedú diskusie. Ale od 21. novembra 2010 je odpoveď jasná. Meral rovných tridsaťtri metrov a s nasadenou zlatou korunou dokonca tridsaťšesť. Aspoň podľa rímskokatolického kňaza, v poľskom mestečku Swiebodzin, ktorý inicioval a nakoniec aj doviedol do úspešného konca, stavbu sochy Ježiša v tomto meste
Za čias našich babičiek, boli v dedinách a verím, že aj v mestách, tri veľmi dôležité osoby. Pán farár, beťár krčmár a pán učiteľ. Aj ich „pracoviská“ sa hlavne na dedinách nachádzali blízko seba a väčšinou aj v samom centre. Aby nebolo ďaleko...
Tak, ako k Mojžišovi prehovoril Boh na hore Sinaj, kde mu zvestoval "Desatoro", na základe ktorého sa má jeho národ a ľudstvo správať, tak aj k nám sa občas, zvyčajne pred voľbami, prihovárajú naši politici, so svojim politickým desatorom.
Stojím nedávno na prechode pre chodcov, svieti červená a ja pozerám na autá, ktoré sa mihajú predo mnou. Po chvíli ku mne zozadu pristúpi mladá žena s malým, možno šesťročným dievčatkom. Keď sa o pár sekúnd kolóna áut pretrhne, mamička chytí dcéru za ruku a vstúpia na prechod. Dievčatko zaprotestuje, „Mami, ale veď je ešte červená“. „To nič, so mnou môžeš ísť aj na červenú“, znie odpoveď.
Pred pätnástimi rokmi som bol na poznávacom zájazde v Izraeli. Tri dni som z toho strávil v Jeruzaleme. Za známym „múrom nárekov“ sa nachádza tá časť mesta, kde sú vedľa seba kresťanské kostoly s moslimskými mešitami. Keď som míňal skupinku českých turistov, započul som jednu jedinú vetu ich sprievodcu. „ Pre Boha sú kostoly len hŕbou kamenia, ak sa v nich neodohráva to, čo by sa malo.“
Pri debatách medzi mužmi a ženami o tom, ktoré pohlavie to má v živote ťažšie, častokrát padne zo strany tej krajšej polovičky ľudstva silný argument v podobe tejto vety. „ Čo vy tu muži rozprávate, keď ste ešte nezažili pôrodné bolesti“. Odhliadnuc od toho, že aj my muži, poznáme jeden typ bolesti, porovnateľný s tým pôrodným/ futbalisti vedia o čom hovorím/, tak ja si dovolím tvrdiť, že som zažil pôrodné bolesti.
Keď sa bude najbližšie zostavovať rebríček najdôležitejších ľudí na Slovensku, určite by v ňom nemala chýbať aj Erika Judínyová. Táto moderátorka televízie Markíza nám už niekoľko rokov usilovne vtláča do našich hláv svoju a samozrejme aj dramaturgickú predstavu o výkvete a elite slovenského národa. Tu je niekoľko tipov, ak by ste sa náhodou chceli stať súčasťou slovenskej smotánky.
HZDS podľa jeho predsedu Vladimíra Mečiara vstáva z popola a na jar ho vraj čaká reštart. Pokračujúc v počítačovej terminológii predsedu hnutia sa chcem spýtať. To si naozaj myslí, že niekto bude mať záujem o reštart počítača, ktorého hard disk je plný zastaralých informácií a navyše úplne zavírený ?
