Miroslav Mihálek
Netušil som, že ...
Tento článok by som chcel venovať niekomu, koho meno mi zostalo v srdci vyryté zlatým písmom.
Nikdy som nedopustil, aby škola stála v ceste môjmu vzdelaniu.....---Mark Twain Zoznam autorových rubrík: Poézia, moja najdrahšia, Krátke vecičky, Poviedky, Zo života, Moje úvahy
Tento článok by som chcel venovať niekomu, koho meno mi zostalo v srdci vyryté zlatým písmom.
Mám nový notebook , pustím si internet. Ležím si v posteli, chatujem. Rozmýšľam. Rozmýšľam nad životom, rozmýšľam nad ľuďmi. Prečo sú niektorí „nevylúštiteľný?“ Chcú byť taký, pretvárajú sa alebo nimi naozaj sú ??
4.12. 2007 - deň ďalšieho zimného predstavenia. To sú nervy!hovoril každý z nás so smiechom. Len pani režisérka sa strachovala.
Prechádzam sa po uliciach. Vonku je hmla. Tuším, že aj začína pršať. Kašlem na to. Veď nebudem sa ponáhľať domov kvôli tomu, že budem celý mokrý. Zrazu v hustej hmle vidím siluetu človeka. Pozriem sa lepšie. Vyzerá to na chlapca. Trasie sa a plače. Rýchlo utekám za ním.
Idem si kúpiť niečo do mesta ! Čaute ! zahlásil som a vypadol z domu. Konečne ! Už som to nevydržal stále sedieť doma. Išiel som si pozrieť a po prípade kúpiť oblek. Chodil som z jedného obchodu do druhého a hľadal.
4 krížiky na krku muža - to je štyridsať rokov života človeka. Pod týmto vekom si predstaví väčšina ľudí človeka - muža, ktorý už čo - to zažil a má rodinu, deti, ženu. Má prácu a správa sa ako muž v každom smere.
Utorok 16.12. 2005 . Vonku je zima, ale nesneží. Ako žiaci ZUŠ-ky sme mali ďalšie vianočné predstavenie v Dome kultúry. Boli tam nové tváre, takže som sa zoznámil s veľa ľuďmi.
Stalo sa v jeden školský deň ... Ráno - 7.30 hod. Idem do školy. Prší. Rozprestriem si dáždnik, veď nechcem zmoknúť :) Ako vždy, keď idem do školy, pustím si mp3 prehrávač. Dnešok nebol výnimkou.
Bol pekný slnečný deň. Pondelok, pár minút po druhej hodine. Čakám na autobus, ktorý ma má odviezť domov.
Na začiatok musím povedať, že túto úvahu som už písal dávnejšie, a preto je taká aká je. :)
Možno si niekto z Vás povie: ,,Ale.. Ja mám veľa priateľov. A dokonca by som za nich dal aj ruku do ohňa. Priateľov má každý z nás veľa, no aj každý z nich je iný. Ako povedal básnik: ,,Priatelia sú ako bonbóny. Každý skrýva v sebe niečo iné.
Ležím na zemi… na pustej zemi. Nik si nevšimne, nik nepomôže. Iba popri mne chodia ľudia a snažia sa ma nevidieť.
Nie, už nie som sám, nikdy ani nebudem, pokiaľ teba pri sebe mám, deň čo deň sa radujem.
Každý z nás má iný svet, len tam, kde by sme sa mali stretnúť- tam nás niet.
Tieň nad nami už dlhšie je, Slnko sa spoza oblakov na nás nepozrie, Iba tíško znáša ten svoj údel, Iba tíško drieme za oblakmi.