Milan Zeman
Pomôžte mi prosím ...!
Nie, nežiadam o žiadnu materiálnu pomoc ani charitatívnu finančnú zbierku, ale o pomoc pri hľadaní odpovede na otázku: „ Prečo zlo víťazí nad dobrom?“
Som presvedčený o tom, že každé stretnutie s človekom, každá životná situácia a každá informácia nás posúva na našej ceste k tomu čo sa má stať. Verím, že nič nie je náhoda a všetko je tak, ako má byť. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nie, nežiadam o žiadnu materiálnu pomoc ani charitatívnu finančnú zbierku, ale o pomoc pri hľadaní odpovede na otázku: „ Prečo zlo víťazí nad dobrom?“
V roku 2001 som v jednom odbornom časopise čítal prognózu vývoja svetovej ekonomiky v nastávajúcom tisícročí. Zo všetkých uvedených informácii ma najviac zaujala veta: „... ale skutočne strategickou surovinou tretieho tisícročia bude pitná voda“.
Jedného slnečného jesenného dňa sme sa rozhodli pre malý rodinný výlet. Za svoj cieľ sme si určili známu ZOO Lešná, neďaleko Zlína. A tak, asi po hodine cesty autom som sa po dlhých rokoch ocitol v starostlivo udržiavanom prostredí lesoparku zoologickej záhrady.
Nekonečná téma futbalu neustále diskutovaná a medializovaná ma priviedla k myšlienke vyjadrenia vlastného postrehu, ako nezávislého športového fanúšika. Prekvapuje ma, že až na ojedinelé kladné prípady sa hodnotenie slovenského futbalu prezentuje takmer v katastrofickej polohe. Informujú nás, že nemáme dostatok kvalitných štadiónov, chýbajú vyhrievané trávniky, bezpečnostné systémy, nie je dostatok finančných prostriedkov pre mládež, kvalifikovaných trénerov a ďalšie nekonečné sťažnosti...
Zachytil som túto informáciu pri počúvaní rozhlasu v uvedený deň a priznám sa, bol som zvedavý na komentár k tomuto sviatku. Napriek tomu, že naše médiá s obľubou komentujú často aj bezvýznamné udalosti, okrem niekoľkých viet od rómskeho spoluobčana s vysokoškolským vzdelaním, ktorému dali slovo, som sa nič podstatné nedozvedel. Prekvapilo ma to, nakoľko rómska otázka je v našej spoločnosti veľmi často diskutovaná.
Pred niekoľkými rokmi som sa počas plnenia svojich pracovných povinností zoznámil s mladým mužom pochádzajúcim z malého mestečka na Záhorí. Prebrali sme pracovné záležitosti a nakoľko sme si, ako sa hovorí padli do oka, pokračovali sme v živom rozhovore na všetky možné témy, aké nás v tej chvíli napadli. Asi po dvoch hodinách sme sa rozlúčili so vzájomným poďakovaním sa za príjemne strávené chvíle a nádejou, že sa ešte niekedy stretneme.
Tri slová pomerne často sa vyskytujúce v slovníku našej bežnej komunikácie. Skúsme sa ale zamyslieť nad ich podstatou. Sú to len synonymá alebo sa za každým z nich skrýva iný význam? ...
Stretávame sa s nimi čoraz častejšie, rôzne reagujeme na ich prítomnosť, ale len málokto z nás sa hlbšie zamyslí nad tým, prečo sa ocitli na okraji spoločnosti bez vlastného domova, rodiny a priateľov.
Slovné spojenie, ktoré v posledných rokoch často počujeme v bežných rozhovoroch i médiách, dokonca aj zo strany našich najvyšších štátnych predstaviteľov, s výnimkou predvolebnej kampane, kedy sa nám dosta
Pred niekoľkými rokmi som bol na služobnej ceste v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Vo voľnom čase som sprevádzal svojho kolegu pri nakupovaní darčekov pre svojich blízkych v obchodnom dome v centre mesta. ...
Je prirodzené, že každá žena chce byť pekná, úspešná, mať úctu a rešpekt spoločnosti. My muži chceme, aby boli vždy pekné, príťažlivé, dobré matky a manželky. Naplniť tieto očakávania je pre ženy veľmi náročné a často frustrujúce. ...
V jedno nedeľné dopoludnie som v prostredí nášho bytu trávil svoj voľný čas, a pritom „jedným uchom“ počúval naladenú rozhlasovú stanicu. Práve prebiehal rozhovor redaktora s významným slovenským lekárom z Národného onkologického ústavu v Bratislave. Zbystril som pozornosť, keď pán profesor povedal:
Keď som sa jedného dňa popoludní vracal do nášho panelákového bytu, stretol som na chodníku mladú mamičku s malým 3 – 4 ročným synčekom. Viedla ho za ruku, keď zrazu chlapček ukazuje prstom pred seba na plaziacu sa dážďovku. Mamička na moje zdesenie reagovala príkazom, citujem: „Maťko, zabi ju!“ Chlapček nelenil a malou nožičkou rozmliaždil tento malý živý tvor. Potom s hrdým výrazom na tvárach obaja pokračovali vo svojej ceste.