Monika Nagyova
Môj spolužiak transsexuál
Keď ho profesorka vyvolala, kráčal k tabuli v topánkach na vysokých podpätkoch, ktoré mu opticky predlžovali nohy v sieťkovaných pančuchách.
Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
Keď ho profesorka vyvolala, kráčal k tabuli v topánkach na vysokých podpätkoch, ktoré mu opticky predlžovali nohy v sieťkovaných pančuchách.
Otvorila mi dvere, vľúdne sa na mňa pozrela a pozdravila. Pozvala ma dnu, oči sa jej smiali a vlasy mala skryté pod ružovou šatkou.
Volá sa to sabatikal. Dáte si pauzu, lebo už nevládzete. Potrebujete si dobiť baterky a zabudnúť na všetko, čo súvisí s vašou prácou.
Z Bruselu k nám do firmy zavítala vzácna návšteva. V rámci spestrenia programu sa rozhodlo, že delegáciu prevezieme po Dunaji na hrad Devín.
Driemem na sedadle, už takmer spím, keď ma vyruší hlas sprievodcu: „Vážení, teraz vám rozdám lístočky a perá, aby ste Bohu mohli napísať vaše priania.“
V jednom filme sa rozčúlený dospelý syn pýta matky: „Mami, ak existuje Boh, prečo dopustí takú krivdu?“
Stála som na balkóne, hore nebo plné hviezd, dole zurčiaci potok. Oblohu preťal blesk, kdesi v okolí zúrila búrka. Vyzeralo to, akoby niekto fotil hviezdy. Ach, magické Tatry.
Mesto občanov vyzýva, aby kvôli dopravným obmedzeniam vypli kone pod kapotou a presedlali na hromadnú dopravu. Milí noví pasažieri, vitajte. S nudou nepočítajte.
Vyrástla som v prostredí, kde sa starodievoctvo považuje za lepru. V prostredí, kde má farár vždy pravdu, inžinier je poloboh a doktor, to už je niečo! Uloviť lekára sa zatiaľ nepodarilo žiadnej.
Niektorí taxikári majú o dianí vo svete neuveriteľný prehľad. Ich záber má širokospektrálny rozmer a cítia naliehavú potrebu sa oň so zákazníkom podeliť.
Dvadsaťjedenročný Bartolomej Horváth sa zobudil, obliekol si montérky a šiel na stavbu košického hotela Slovan, kde pracoval. Nemohol však robiť, lebo v ňom kypela zlosť.
Môj pradedo bol bubeníkom obecnej kapely. Na Štedrý deň postavil v obývačke stromček, obliekol si zimník a manželke dal letmú pusu na líce. Bol čas ísť.
Ako sa ti páčila Bratislava, synak? Spýtal sa otec, keď sa jeho ratolesť vrátila zo školského výletu. Chlapec smutne pokrčil plecami a odvetil: Pre autá a domy som ju nevidel.
Strýkovi mojej mamy sa zapáčil bohémsky život. Sliepky a svine vymenil za vysedávanie v krčme. Odhodil vidly a vykašľal sa aj na kýble s pomyjami. Celé dni sa díval na dno pohára.
Keď zapadne slnko, prebúdzajú sa vo mne šelmy, ktoré chcú žrať. Počujem, ako skuvíňajú. Snažím sa ich upokojiť, ale sú neodbytné. Nakoniec im podľahnem a kŕmim ich až do polnoci.
Vystúpili z tieňa mužov a zarábajú nemalé peniaze. Šéfujú firmám, rozumejú obchodu a majú výbornú stratégiu. Ako to teda je, patria ženy do biznisu? Sú schopné súperiť s mužmi?
V Tescu na Kamennom námestí mi predavačka blokovala tovar. Potom zbadala niekoho za mojím chrbtom, vzdychla si a spýtala sa ma: „Neviete náhodou po anglicky?“
Jožko vyzerá stále tak, ako vyzeral v časoch, keď som sa pred ním schovávala za smetné koše. Čierne vlasy, chlpaté ruky, hrubý hlas. Taký čert bez chvosta.
Elektrikár, reklamný mág, inžinier, prevádzkar pivovaru, sanitár. Ďakujem, neprosím. Ale nedajú si povedať. Dohadzovačky mi mužov podsúvajú nonstop.
Pred tridsiatimi rokmi sme sa otvorili svetu a svet sa vmiešal medzi nás. V bratislavských škôlkach hopsajú brčkavé mulatky, váš ortopéd je moslim a vaša kozmetička pochádza z Ázie.