Monika Nagyova
Politik
Vie, že to dotiahol ďaleko. Uvedomí si to každé ráno, keď ho v aute čaká naleštený šofér a susedy ho zdravia so zvláštnym leskom v očiach. Nedeľu má najradšej. Vtedy káže národu, ktorý je po rezni vyvalený v obývačke.
Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
Vie, že to dotiahol ďaleko. Uvedomí si to každé ráno, keď ho v aute čaká naleštený šofér a susedy ho zdravia so zvláštnym leskom v očiach. Nedeľu má najradšej. Vtedy káže národu, ktorý je po rezni vyvalený v obývačke.
Trepeš dve na tri. Vymýšľaš si a zveličuješ. Netrápi Ťa, že máš zababrané ústa a pod sebou omrvinky. Keby si mohol, vyváľaš sa so sviňami v blate.
Anka sedí za pokladňou už tridsaťpäť rokov. Do makového závinu ešte nezahryzla. Je rada, keď popri blokovaní stihne hlt vody.
Má členstvo v Goleme a profil na LinkedIne. Lyžuje sa na Donovaloch a slní sa na Madeire. Chodí na americké rockové koncerty do Viedne. Raz za mesiac sa ukáže doma. Neodolá, vtedy vždy nakukne do prázdnej detskej izby a spomenie si na bratove kopance.
Drahé, dravé, dokonalé. Vyskytujú sa v metropolách východnej Európy. Majú vysoké lícne kosti, výrazné oči a chutné čelo.
Kačica, knedle a sladká kapusta. Ešte si dopraješ. Veď začínajú galeje. Predtým, než zhasneš, zhltneš arašidy. Nevieš spať. Prehadzuješ sa, myšlienky Ťa budia. Telo spracováva bufet, ktorý si doňho napchal. Maká hlava aj žalúdok. Ráno vstaneš do mrazivého dňa. Do Tvojho nového života. Od dnes nežerieš.
Nenápadne sledujem sesternicu. Počas Perinbaby zje tri nugátové košíčky a dve čokoládové guľky. Ešte sa načahuje za medvedími tlapkami celá vysmiata z toho, ako Jakubko zlomil Zubatej kosu. Mrcha jedna štyridsaťdeväť kilová!
Luca je krčmárkou už celú večnosť. Dokola umýva otlčené poháre a čapuje naslepo. Štamgasti hrubými prstami dvíhajú krígle k ústam a rehocú sa jej za sukňou.
Všimnite si Blíženca. Ako nenápadne hodí tému do stredu stola. Vrava odštartuje, naberá na obrátkach. Blíženec svojimi naoko neškodnými otázkami poťahuje nitkami. Scenár ide podľa jeho plánu. Častokrát bez toho, aby sa čo i len zapojil do debaty. Lev keby to tušil, tak ho prizabije.
Vpláva do shopping centra ako Bohyňa. Zbadám ju práve, keď hryziem do cheeseburgera. Nádherná gazela s plnými perami a krutým pohľadom Victorii Beckham. Nadčasová kabelka a šaty v minimalistickom štýle. Celebritné nohy, namiesto tváre titulka z Vogue. Záplava blonďavých vlasov sa jej leskne ako tekuté zlato, rozliate na útlych dokonalých pleciach.
Nemáte čas? Príďte si poň sem. Tu ho nikto nepotrebuje. Deti majú na hlavách šatky, ruky napojené na prístroj a okná otočené na slnečnú stranu. Tmolia sa pri dverách, šepkajú hviezdam, hrubými fixkami maľujú anjelov. Šokované, zničené a nádherné.
Dano sa zasekol. Nemarí sa mu. Na stole pagáče, fľaše vína, okolo stola ovisnuté spolužiačky, priblblí chalani a vo vzduchu cigarety. Je šiesteho októbra. Je tu správne. Dych mu vyrazil Jano.
Pred rokom kolegovi na stole zavibroval mobil. „Demitra zomrel,“ vypadlo z neho počas porady. Razom sme sa premenili na mátohy. Bez slova sme vstali od stola a presunuli sa k televízoru. Krvi by ste sa nedorezali.
Nebývala na intráku, mama jej nebalila rezne do vlaku, od malička chodí do tej istej knižnice. Bratislavčanka je lenivá a pohodlná. Nesnaží sa. Nemá predsavzatia a potrebu súťažiť. Lakte nevyužíva ani v práci, ani v obchodoch, ani v električke.
Hrozné peklo. V boku ma pichajú mamine rezne, v krku ma tlačí včerajší veterník a žalúdok mám zavalený krajcom chleba. Neviem sa nadýchnúť. Na lýtkach ma štípe pŕhľava, nohu mám zakliesnenú v teniske a na malíčku mi rastie pľuzgier. Funím ako prasa. Každý výdych mi reže telo. Kto vymyslel behanie?!
V studenom vzduchu blikajú sviečky. Mesiac vrhá tieň na osvetlené hroby. Ľudia, zdá sa, ani nenašľapujú. Šepkajú, klopia oči a opatrne zohýbajú telá nad zakopanými rakvami. Nechcú rušiť pokoj mŕtvych. V pozadí vyzváňa kostolný zvon. Cudzinec sa len díva. Takú krásu v živote nevidel. Tisíce horiacich sviečok a mĺkva ríša duší. Druhého novembra, na ten deň tak skoro nezabudne.
"Čo na tom divnom chlapovi všetci vidia?" čuduje sa teta Marta s ovládačom v ruke, keď zachytí správu o treťom výročí jeho smrti. Na obrazovke sa mihnú zábery, natočené roztrasenou rukou kameramana. Všade vreskot, cirkus, tlačenica. Spevák sa v kŕdli osobných strážcov snaží predrať k akýmsi dverám. Teta Marta sa lenivo načiahne za miskou jahôd, ktoré doniesla zo záhrady. Pohoda, o akej sa Jacksonovi mohlo iba snívať.
Do goliera snehobielej košele si streknem Gucciho a pery, na odporúčanie Kate Moss, zvláčnim rúžom Rimmel. Vezmem dáždnik a vyrazím do uplakaného januára. Pane Bože, bezdomovec na zastávke!
Postaví sa do radu k zapáchajúcemu stánku. Jej taška sa tesne dotýka vedra, z ktorého trčí barania koža. Teplá krv z mäsa visiaceho na šnúre kvapká iba centimeter od jej topánok. Predavač jej k mäsu zabalí aj otravnú muchu.
Nikto vám neverí, točíte sa v bludnom kruhu, neviete sa pozbierať. A potom nenápadne zabijete. Zaútočíte a ohúrite ako šelma schovaná v kúte. Stanú sa z vás tichí zabijaci.