Som sociálna poradkyňa. Ľudské práva, práva dieťaťa, rodinná a sociálna politika sú témy, ktorými sa zaoberám celý svoj pracovný život. Túžim po slušnom štáte, ktorý by fungoval pre ľudí a myslel aj na tých najslabších. Zoznam autorových rubrík: Rodina, úvahy, Poézia, pocitovky, knižnica, Komentáre, u nás, Politika, foto, nezaradené
Nerada sa vyjadrujem k otázkam viery a náboženstva. Prečo? Pretože to považujem za príliš hlbokú a intímnu tému. Každý z nás má nepochybne svoje opodstatnené dôvody, prečo je veriacim alebo neveriacim a polemizovať o týchto argumentoch sa mi zdá trochu drzé a opovážlivé voči jeho nositeľovi.
Tu na blogu bol začiatok. A verím, že budete na tomto mieste začiatkom leta čítať happyend.
Tí, čo nevedia nájsť v sebe štipku empatie, tí, čo si nevedia predstaviť, aké je to vyrastať bez toho, mať sa ku komu pritúliť, tí, čo mali vždy všetkého dosť, ale nutnú dávku ľudskosti do nich nikto neimplantoval.
Krásno zvykneme hľadať v exotických diaľkach, v piesku morí a tieni paliem. Šplháme sa do výšky skál, ponárame sa do hĺbky tropických vôd. Hľadáme nové pohľady, šokujúce farby. Tam v diaľkach. No stačí vyjsť za humno a zistíme, že žijeme v prenádhernej krajine, v ktorej sú tie najobyčajnejšie veci plné krásy, farieb a vôní.
Máme právo skúmať sexuálnu orientáciu žiadateľa o náhradnú starostlivosť? Ako posudzovať najlepší záujem dieťaťa? Je etické rozhodovať vo veci zverenia dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti na základe sexuálnej orientácie žiadateľa?
Já nejsú rasistá. Mně je jednóó. Cikán jako černoch., hovorí Bohumil Stejskal a my sa zasmejeme. Jedni nad primitívnym vyjadrením, iní nad sarkazmom, ďalší nad tým ako jednoducho a vtipne sa dá povedať holá pravda.
Odpusť mi, synu, že ťa tu natriem verejnosti, ale si exemplárnym prípadom pubertiaka, tak to zneužijem.
Budem vám rozprávať krátky príbeh o tom, ako sa dve deti vybrali objavovať svet. A za akých zaujímavých okolností. Bude to o nich, o ich profesionálnych rodičoch, o riaditeľke detského domova a o ľuďoch, ktorí na ne čakajú vzdialení stovky kilometrov. Mená, údaje a miesta sú pozmenené. Účastník diania podá svoju autentickú výpoveď v časopise Nebyť sám . Keď už bude konečne po všetkom.
Prednedávnom som sa opäť ocitla so synom v nemocnici. Prostredie nám dvom dôverne známe. Z každých dverí sa na nás usmievalo zvieratko, ktoré som maľovala za dlhých letných večerov, aby si aj malé detičky spoznali podľa zvieratka tie svoje dvere. Tentoraz sme ležali na sliepočke.
Som si istá, že každý z nás sa ocitol raz či neraz na nejakej porade. Na malých operatívnych poradkách, kde ste sa v snahe dospieť rýchlo k riešeniu prekrikovali, dávali návrhy, nahlas premýšľali... Alebo na veľkých poradách, kde ste boli k slovu vyzývaní, mali ste pripravenú prezentáciu, pripravovali veľké, malé zmeny, ktoré ste potom spoločne odhlasovali. U nás je zvykom, že jeden sa snaží v priebehu porady celé dianie pozorne sledovať, pritom si písať poznámky a zozbierať materiály, z čoho v závere vznikne tzv. zápisnica. Aby sme mali všetko pekne zosumarizované - kto priniesol aký nápad, čo treba zabezpečiť, aby bol realizovaný, aké časové horizonty k tomu potrebujeme... Ale to hovorím o nás malých ľuďoch. Tí veľkí si všetko nosia v hlave. Sú geniálni. Veď posúďte!
Čas na premyslenie, komu poukážeme 2% daní z nášho príjmu sa kráti. Je to možnosť, ako prispieť na činnosť organizáciám, ktoré poznáme, o ktorých vieme, že sa zaoberajú ušľachtilými cieľmi, ktoré pracujú v prospech nášho regiónu, našich detí, športu, kultúry. Bola by škoda nezapojiť sa, keďže nás to nebude stáť nič navyše a môžeme tým veľmi pomôcť. V rámci reportáže k tejto téme vo večerom spravodajstve uviedla TV Markíza krátku anketu.
Neviem odkiaľ prikvitla. Bola to babkina kamarátka, spolužiačka, sesternica...? Dnes už vážne neviem. Bolo to dávno. Mici-nény.
Do ticha noci sa ozve zakvílenie. To, čo majú všetky mamy spoločné je, že precitnú v momente, keď započujú hlas svojho dieťaťa. Pod oknami môže parkovať TIRák, môžu pustiť zbíjačku, pes môže brechať ostošetsť, vy spíte. Ale keď sa ozve vaše dieťa, neviditeľný a nepochopiteľný mechanizmus vo vašom mozgu dá povel na alarm.
Večerné správy ešte nikomu pri trávení večere asi nepadli k duhu. Ani mne. Všimla som si opätovné šermovanie zvyšovaním starobných dôchodkov. A všimla som si aj priemernú sumu vyplácanú našim dôchodcom. Je to vraj 8 500 Sk. Tak som si spomenula, s akým platom som odchádzala z môjho posledného zamestnania na materskú dovolenku. 8 500 Sk hrubej mesačnej mzdy.
