Nebyť vety „Stretneme sa pri studni", nevznikol by tento blog. Lenže veta zaznela a mne neostávalo iné, len sa zamyslieť nad tým, kde, do šľaka, sa nachádza na Hviezdoslavovom námestí studňa. Odpoveď je jednoduchá. Nikde. Lebo studňa nie je studňou, ale pod zabrýzganým a popraskaným sklom ukrytý pozostatok Rybárskej brány.
Minulý týždeň ma nemilo prekvapili najmä dve správy. Prvou bol avizovaný výpadok výberu daní vo výške 350 miliónov eur, druhou odhalenie, že policajný prezident Tibor Gašpar je obyčajný zbabelec.
Ságu voľby generálneho prokurátora je potrebné rozdeliť na dve línie. Prvou je proces, druhú tvoria zvolení kandidáti Jozef Čentéš a Jaroslav Čižnár.
"Je to náš skutočný darček učiteľom na Vianoce, tým učiteľom, ktorí nemajú kvalitné učebnice," vyhlásil minister Čaplovič keď obhajoval plánovaný nákup digitálnych učebníc za 5,7 milióna eur. Áno, to je presne ten istý pánko, ktorý im odmietal dať čo i len cent navyše.
My s Betkou sa nehanbíme za to, ako trávime nedeľné večery. Niekto by sa mohol nazdávať, že robíme neprístojnosti. Kdeže. My totiž štrikujeme. Potrebujeme zamestnať nielen šikovné prsty, ale aj duše ubolené od obeda s rodičmi. To večné, „kedy sa už vydáš", sa fakt nedá počúvať.
S Betkou sme včera zahájili sezónu vareného vína. Chutilo výborne a tak nečudo, že sme po pár pohárikoch dostali chuť na.... Nie, sex v tom fakticky nebol. My sme dostali ohromnú chuť na spev. Teda, ak sa to falošné kvílenie dá tak nazvať.
Včera sme s Betkou trávili čas v spoločnosti tmavých šestnástok. Boli osviežujúce, lahodné a jemne horkasté. Nuž, jeden by neveril, ale dali nám celkom zabrať aj napriek tomu, že boli drobnejšie. Raz darmo, belgické pivko má niečo do seba.
Dnes bol ten deň, kedy som sa rozhodla ráno si privstať a vydať sa na dopravný inšpektorát kvôli prepisu auta. Počítala som s tým, že tam strávim nejednu chvíľu, tak som si do výbavy pribalila knižku, nech sa teda aspoň intelektovo pozdvihnem. Nasledujúce postrehy nech slúžia všetkým dámam ( nielen blondínam) , ktoré sa chystajú na dopravný inšpektorát.
Vitajte v meste! Tento slogan niektorých fanúšikov bratislavského Slovana dáva zvyšku Slovenska najavo, že hlavné mesto je čosi viac. Opak je pravdou. Dokazuje to aj neschopnosť bratislavských samosprávnych orgánov vysporiadať sa s vrakmi áut.
Miesto: Bratislava Lokalita: Staré mesto, frekventované parkovisko pri hlavnej ceste na Karadžičovej ulici Problém: Nepojazdný ohyzd s mimobratislavskou EČV a nálepkou „volím budúce generácie" na kufri zaberajúci jedno parkovacie miesto a už niekoľko mesiacov dvíhajúci adrenalín tamojším obyvateľom
Tak sme vás, pán Dušan, s kamarátkou Betkou trošku preberali pri vode Rusoveckého jazera. Nebojte, vo všetkej počestnosti, s plavkami na tele. My vieme, že keď je reč o škole, treba zachovať dekórum.
Dnes ráno som vystúpila z električky pod Novým mostom. Vravím si, aký pekný deň. Zdvihla som oči, že sa pokochám na modrej oblohe bez obláčika a miesto toho som schytala ľadovú sprchu. Na Novom moste mi udrel do očí neprehliadnuteľný nápis - Most Róberta Fica. A tu už sranda končí.
Na Bibliotéku som sa tešila. Kamarát tam navyše predstavoval svoj nový počin, preto som sa tešila ešte viac. Až dokým mi nadšenie nezamrzlo pri okienku, kde sa vyberalo vstupné.
O Móricovi Beňovskom sú napísané knihy, básne, máme o ňom seriál, na svete je opera, sú po ňom pomenované ulice - v Budapešti, vo Viedni, na Madagaskare, vo Vrbovom. V Bratislave o ňom zmienka nie je. Chýba mi.
Dnes je medzinárodný deň učiteľov. Tiež som mala pocit, že tu niečo nesedí. Nejako mám zafixovaný 28. marec. Ale keďže sa snažím kráčať s dobou a EU svetonázorom, rozhodla som sa, že učiteľom za ich prácu poďakujem aj dnes.
Vlastne ma ani neprekvapila správa, podľa ktorej v Michalovciach zbierali na petíciu SNS podpisy deti vo veku veku deväť, desať a štrnásť rokov. Verím totiž, že išlo o síce mladých, ale uvedomelých občanov, ktorí v rámci svojho národného presvedčenia vyrazili do ulíc v mene Slovenska, na ktorom sa má hovoriť po slovensky.
Školstvo na Slovensku je studnica problémov. Jej hladina sa periodicky rozvíri novými perlami, ako sú digitálne učebnice, či zistenie, že nám vlastne chýbajú na školách aj tie tlačené. Sem tam sa k nám dostane správa o zvýšení platov učiteľov, ktoré je však viac imaginárne ako reálne. Dalo by sa pokračovať....
Včera, pred odchodom z práce, ma nepríjemne zaskočil mail. Písali mi vraj, citujem: „Dakujeme, ze si sa zapojila do najvacsej sutaze krasy slovenskych zien Dievca leta 2011.Tvoj profil bude publikovany na stranke hned ako ho skontroluje nas administrator."
Dnes mi prišiel jeden z tých reťazových mailov, ktoré vymazávam bez toho, aby som ich prečítala. Tento bol iný. Nesľuboval roky šťastia, ak bude poslaný najmenej siedmim ďalším ľuďom, ani oplzlé vtipy, ani iné milé prezentácie.
Situácia na Podpoľaní mi pripomína scenár z amerického akčného filmu. Do nerozvinutého regiónu prichádza potichúčky cyperský investor s plánmi na ťažbu zlata. Dôsledne pracuje na ľúbivej propagácii svojich bohumilých zámerov - oblieka ich do pekných letáčikov, v ktorých vysvetľuje, aký bude mať ťažba prínos pre región a minimálne riziká. Obhajuje v nich použitie metódy kyanidového lúhovania a ubezpečuje, že po skončení ťažby neostane žiaden kyanid na haldách, ani v ich okolí. (Nevadí mu pritom ani fakt, že poslanci Európskeho parlamentu jednoznačne vyzvali Európsku komisiu, aby do konca roka 2011 iniciovala úplný zákaz používania kyanidovej metódy pri ťažbe v Európskej únii.)
