Vyjadrenia nerozdeľujem na pochvalné a kritické,ale na úprimné a pokrytecké.Snažím sa podporovať tie prvé, nie však formou násilia. Zoznam autorových rubrík: Korektorské konotácie, Cesty dnu, cesty von, Poézia
Veľmi často sa v súčasnosti stretávam v textoch (najmä zdravotne zameraných) s pomenúvaním rôznych pomôcok na 1 použitie. Jednorazových rúšok, jednorazových rukavíc a pod. Mnohí o nich píšu či hovoria ako o „jednorázových“.
Tento článok sa od iných na tému eura líši v 2 hlavných veciach: zlúčil všetky dôležité roztratené fakty z viacerých zdrojov a usporiadal ich podľa ich využiteľnosti v živote bežných ľudí (teda nielen ekonomických profesionálov).
Wikipédia definuje finančnú gramotnosť ako súbor znalostí, ktoré človeku umožňujú porozumieť financiám a správne s nimi zaobchádzať v rôznych životných situáciách. Vymenúva 11 štandardných návykov, ktoré by to malozahŕňať, ale...
Nie, nebudem tu rozoberať rozdiely v odmeňovaní mužov a žien v rezorte zdravotníctva...
V médiách sa rozmohli správy tohto typu: „Viac ako tretina populácie sa zatiaľ neplánuje zaočkovať proti koronavírusu...“ (Napr. Správy RTVS z 10.2.2021 o 16:00.) No chvalabohu, že sa nechcú zaočkovať! (Vravím ja.)
Dnes som z úst nemenovaného politika počul výraz „PROTIEPIDEMIOLOGICKÉ opatrenia“. Hoci v slovenských slovníkoch výraz „protiepidemiologický“ nemožno nájsť, nemožno povedať, že by bol úplne nezmyselný. Určitý zmysel má...
Ako som už v predchádzajúcom článku naznačil, v zdravotníckej praxi nemožno pliesť dohromady covid-19 (ochorenie) s jeho pôvodcami – vírusmi. A platiť by to malo aj v kultivovanej jazykovej praxi mimo zdravotníctva.
V súčasnosti sa veľa hovorí a píše o pandémii ochorenia spôsobovaného novým koronavírusom. Vieme však pojmy s tým súvisiace správne zapisovať a správne začleňovať do gramatických vzťahov v slovenčine? Pozrime sa na to bližšie.
Viete si predstaviť spolužitie príslušníkov všetkých svetových náboženstiev v mieri, družnosti a vzájomnej láske? Alebo takúto predstavu považujete za číry idealizmus a utópiu?
V súvislosti s Medzinárodným dňom žien je obvykle prvoradou starosťou zvyšnej časti ľudstva otázka, ako čo najkrajšie, čo najpôsobivejšie zvládnuť blahoželanie k tomuto sviatku tým ženám, ktoré sú im citovo najbližšie alebo voči ktorým sa to sluší. Tiež som mával takýto postoj, keďže som vyrastal v dobe, kedy sa MDŽ sláviť jednoducho patrilo – okázalo a masovo. No doba sa zmenila a mením sa aj ja. Dnes sa zamýšľam väčšmi nad dôvodmi než nad spôsobmi konania.
Dilema tých, čo nechcú publikovať len kvôli publikovaniu. Hľadanie rovnováhy medzi vstrebávaním myšlienok iných a formulovaním vlastných. Podobá sa balansovaniu povrazolezca na nekonečnom lane, z ktorého asi niet návratu.
Žijú medzi nami a sú neobvyklí, vymykajú sa z navyknutých štandardov. Nezapadajú do vžitých predstáv o "normálnosti" tu a teraz. Niektorí už na prvý pohľad, ďalší pri bližšom spoznaní, situačne. Znamenajú pre nás výzvu, skúšku našej tolerantnosti, chápavosti, prijatia. Kdekomu sú nepohodlní, pre nejedného zaujímaví a inšpiratívni, pre každého však užitoční, aj ako indikátory stavu etických štandardov v spoločnosti.
Ako som avizoval v minulom príspevku, v nedeľu 18. januára sa v Bratislave konala oslava Svetového dňa náboženstiev.
Cisárovi, čo je cisárovo; Bohu, čo je Božie! ALEBO Zaoberanie sa peniazmi nemusí byť znakom zaslepeného materializmu. Aj vo finančnej sfére možno uplatňovať duchovné princípy, ušľachtilé ideály.
Urobme boj nenásilným voči iným, slobodu zodpovednou a spravodlivou, demokraciu ľudsky mravnou.
Kritikom náboženského relativizmu na zváženie, priaznivcom na povzbudenie... Väčšina našincov sa hlási ku kresťanským vierovyznaniam... Aspoň formálne to zatiaľ platí. A väčšina z tej väčšiny sa díva na príslušníkov iných vierovyznaní a iných duchovných ciest viac či menej „cez prsty“, s rozličnými obavami i predsudkami.
