pavel ondera
Majú mať cyklisti oči vzadu?
Išli ste už niekedy bicyklom po ceste prvej triedy, druhej, tretej podľa pravidiel cestnej premávky VPRAVO? Nemali ste pri tom strach? Čo takto zvýšiť bezpečnosť cyklistov?
Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík: Sranda musí byť, Taxikárske story, Realita života, Kresťanstvo včera a dnes, Cez objektív, Dutá vŕba, Poviedky, Recepty, Názory, Bratislavské kostoly
Išli ste už niekedy bicyklom po ceste prvej triedy, druhej, tretej podľa pravidiel cestnej premávky VPRAVO? Nemali ste pri tom strach? Čo takto zvýšiť bezpečnosť cyklistov?
Patrím medzi tú časť mužského pokolenia, ktorá rada varí, zavára, nakladá, vypeká, griluje, vymýšľa nové a nové kombinácie receptúr a v neposlednom rade si ich overuje na svojich blízkych. Medzi klasiku v potravinovom reťazci sezónnych špecialít Slovenska nepochybne patria kvasené uhorky, hovorovo "kvasáky". Každý ich robí inak, viac či menej úspešne.
Kto z nás sa niekedy v práci neulieval? Povedzte s rukou na srdci. Taký človek hádam na svete neexistuje. Zvlášť za čias minulých doviedli zamestnanci tento národný šport k dokonalosti. Ako vidieť, ulievanie sa nie je cudzie ani človeku v našom demokraticko-kapitalistickom systéme.
Pomáhať blížnemu napĺňa človeka duševným pokojom. Rozoznať však medzi tým množstvom natiahnutých rúk v centrách našich miest, kto túto pomoc skutočne potrebuje a kto žobranie vykonáva ako zárobkovú činnosť nie je vôbec ľahké.
Rivalita medzi našimi národmi na úrovni občanov pretrváva napriek tomu, že jeden aj druhý jedinec deklaruje svoju dobrú vôľu. Vždy boli rozdiely medzi Čechmi, Moravákmi a Slovákmi. Vždy tu boli pohľady kritického rázu. Pôvod týchto averzií spočíva v úspešnosti jednotlivých spoločenstiev, v sociálnych istotách, v dávke nadradenosti a vyvyšovania sa, v akceptácii ostatným svetom a v pocite krivdy tých menej úspešných.
Nedeľné ráno ako stvorené pre tichú prechádzku. Zaujali ma slimáky, nie kvôli konzumácii, uprednostňujem stravu našich končín. Odrazu sa medzi nimi objavila príšerka ako z hororových filmov.
Niektorí jedinci z ríše hmyzu vzbudzujú odpor a strach až človek, spravidla ženského rodu výska od strachu vo výške, na najbližšej stoličke, najlepšie na štafliach kdesi tesne pod stropom. Pri tomto (doslova) zlatom chrobáčikovi majú pocity úplne opačné. Niet divu, je to ozaj krásavec, nejedna z našich polovičiek by si ho vedela predstaviť (samozrejme v neživom prevedení) ako brošňu, prívesok, či inú ozdôbku na večernej róbe. Našťastie, máme tu živý originál. V prírode je stokrát krajší.
-Narodili sme sa v zlej dobe, počul som nedávno od jedného známeho, ktorý sa sťažoval na nedostatok financií, slabý plat a osobné životné peripetie. Je tomu skutočne tak? Nie, máme sa ako prasce v žite. Neveríte?
Sobota bola síce daždivá no predsa očarujúca. Voda pripravila nádherné divadlo. Stačilo sa jej len bližšie prizrieť.
Pred desiatimi rokmi dostala Matica Slovenská v Komárne darom súsošie Cyrila a Metoda. Pri žiadosti o jej umiestnenie sa dočkala tvrdého odporu. Slovanskí vierozvestci v meste, ktoré je na čele medzi ostatnými v zápase o autonómiu? Vylúčené!
Slovom sedliak spravidla označujeme človeka hospodáriaceho na vidieku, občasného návštevníka miest, so svojským postojom k ich obyvateľom. Pravdou je, že ich "bohorovnosť" za volantom privádza do úžasu, na pokraj infarktu, niekedy ku kŕčom od smiechu. Označenie sedlák-sedliak sa rovná výrazu slepica-sliepka či iný hyd a dedinský živý statok. Smelo môžeme medzi nich radiť i mestských šoférov, stačí ak sa u nich prejavia isté znaky.
Volný v Petržalke? zaznie z reproduktora, štyridsaťtri,... štyridsaťtri Hrobákova 15, na meno Juraj. Vozidlo sa poslušne stáča a smeruje na zadanú adresu. Noc sa prehupla do svojej druhej polovice, väčšina panelákov dáva svojimi tmavými oknami najavo jej moc. Len tu a tam prebleskne svit televíznej obrazovky, či silueta vzrušenej dvojice. Bežná noc.
Po dvoch týždňoch, kedy sme sa už rozkukali po našom jazere si Vám ho dovoľujem predstaviť i s našimi susedmi. Korytnačky, zázrakom udomácnené v našich podmienkach, susedy kačice s novou rodinou, šťuky, tisíce rybičiek, to všetko žije s nami v kamarátskom vzťahu.
Investovať sa dá takmer do čohokoľvek, neraz ide o priam vyhodené a časom oželené peniaze. Niekedy investujeme len tak, voláme to darom.
Pokiaľ bude svet svetom pochovávanie zomrelých ostane stále výnosným obchodom. Ľudí je ako maku a každý raz odkvitne. Smútok, láska a spomienky pozostalých na našich drahých zosnulých sú motorom k vybudovaniu dôstojného miesta posledného odpočinku, kam sa budeme chodiť vyžalovať, porozprávať či len zaspomínať si. Príslušníkmi našich rodín však bývajú i naši, tiež smrteľní zvierací miláčikovia. A tak tu máme iniciatívu pani Vacvalovej vybudovať cintorín pre zvieratá.
Panuje všeobecný názor, že všetky náboženstvá sveta sú len zavádzajúcimi demagógiami, ktoré manipulujú určité skupiny obyvateľstva. Panuje názor, že v tejto otázke treba toleranciu, že v podstate všetkým ide o prejavy lásky, istého vzťahu k nadprirodzenu od ktorého očakávame nádej, odpoveď a posmrtný život v blahobyte. Skutočnosť je však trošku odlišná.
Podobne ako za čias trénera Galisa aj teraz sa slovenská reprezentácia objavila na trávniku v Ružinove. Mäkší a kvalitnejší povrch nenájdete široko ďaleko. Zadíval som sa mojimi amatérskými očami na hviezdy nášho futbalového neba.
Lastovičky žijú s nami doslova pod jednou strechou. Nie je nič krutejšie ako zničiť ich domovy priamo s bezbranným potomstvom. Opäť sa k tomu schyľuje. Ako zvrátiť tento ich krutý osud? Snažiť sa predísť momentu zločinu alebo len trestať či zavrieť nad všetkým oči?
Pre každého rodiča na svete je jeho potomok tým najkrajším, najmúdrejším a najšikovnejším. Nie inak je to v prípade rodiny na Štrkoveckom jazere. Malá foto pozvánka Vás možno navnadí a prídete si našu rodinu pozrieť naživo.
V sedemdesiatom roku nášho letopočtu, keď rímske vojská zničili Jeruzalém a rozprášili židov, zastal čas na hodinkách sveta z pohľadu naplnení proroctiev a zasľúbení. 14. mája 1948, keď Ben Gurion vyhlásil štát Izrael sa opäť pohli. O päť hodín neskôr vyhlásilo 160 miliónov Arabov Izraelu vojnu.