Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík: Sranda musí byť, Taxikárske story, Realita života, Kresťanstvo včera a dnes, Cez objektív, Dutá vŕba, Poviedky, Recepty, Názory, Bratislavské kostoly
Kto nezažil v detstve hry, kedy túžil byť spomedzi ostatných náčelníkom indiánov, kladným hrdinom práve odvysielaného filmu, kedy sme sa hrali na doktora, vojakov, mamu a otca. Každá z týchto postáv sa vyznačovala istým postavením, určitou zodpovednosťou a hlavne možnosťou viesť ostatných. Koľko krát padla otázka Čo by si robil keby si bol ... keby si mohol ... keby si mal otcom; mal moc; mal na to.
V Bratislave to žije. Zatiaľ. Mesto ktoré z jednej strany obkolesujú Karpaty, z druhej nížina s meandrami je veľmi citlivým ekosystémom na ktorý treba dávať veľký pozor. Dnes ešte môžeme vidieť flóru a faunu zasahujúcu do mestských častí. Nerozoznáva hranice mesta a vidieka, je len na nás do akej miery si ju a jej obyvateľov pripustíme do našich scivilizovaných lokalít, či sa naučíme žiť v symbióze alebo im zničíme životný priestor betónom, odpadkami a vlastným necitlivým prístupom.
Zažili ste niekedy nálet bombardéra? Na lietadlá a ich zvuk som navyknutý. Iné je to v prípade náletov vzdušných síl triedy hmyzu, kam radím osy, komárov, ovadá, sršne a iné zákerné potvory. Muchu Puk som však videl prvýkrát v živote.
Zamysleli ste sa niekedy koľko krát do týždňa sa zídete pri spoločnom prestretom stole? Ak je to menej než štyri, Vaša šanca na udržanie silných rodinných pút povážlivo klesá.
Slnko, voda, vzduch, príroda kúsok od centra Bratislavy. Na druhom brehu sa po cyklistickej trase rútili veselo pokrikujúci korčuliari, bicyklisti, ženúci sa v diaľ za svojím relaxom. Ponoril som sa do makrosveta brehu Malého Dunaja, prestal som vnímať vzdialené okolie. Ostal som sám, vlastne nie, ostal som obklopený životom v takej miere, že preplnené ulice veľkomiest sú proti tomu tichými alejami cintorínov.
Každý z nás sa už vybral reklamovať nejakú vec. Drahšia či lacnejšia, ide o princíp. Nič tak človeka nevytočí, ako keď vec prestane plniť svoj účel krátko po tom ako sme ju zakúpili. Prístup obchodníkov býva rôzny.
Vodičov je ako maku. Takmer každý kto požiada o vodičský preukaz, kto zaplatí príslušný kurz, vodičák napokon dostane, pokiaľ nie je úplné drevo. Preto to na našich cestách vyzerá tak, ako to vyzerá. Človiečik si urobí vodičák v obci, meste s 50 tisícami obyvateľov, kde sú dve svetelné križovatky a ix iných, ktoré časom spozná dokonale, potom presídli do mesta s väčším počtom obyvateľov, zamestná sa vo firme, kde je vodičský preukaz podmienkou, vyfasuje služobné auto a hup do víru udalostí! Motá sa po meste ako slíž v polievke, neschopnosť čítať premávku, značky, reagovať pohotove, ho privádza k bezradnosti čo napokon vedie k nehodám. Naša milá vláda vymyslela, že za tento stav môže nepreverená psychická pripravenosť a rozhodla sa zaviesť povinné psychotesty.
Práve pred týždňom keď prebiehala akcia "Bratislava pre všetkých", sme si mohli nohy uchodiť len aby sme stihli čo najviac podujatí a akcií. S uznaním sme privítali iniciatívu mesta a dopravného podniku poskytnúť všetkým návštevníkom a obyvateľom dopravu v Bratislave zdarma. Možno kvôli nedostatku informácií, skôr neochote sa po nich poobzerať, množstvo ľudí lístky cvikalo. A ako to vyzeralo na sobotňajšom Majálese?
Spájanie spoluhlások a samohlások tvorí slová. Kto vie prečo je tomu tak, že každý kto začína hovoriť, najčastejšie spojí písmenko m a a. Ako prvé v živote začíname práve s nimi bez ohľadu na jazyk. Možno preto vzniklo pomenovanie matky v jednoduchom tvare mam, mama. O pár dní tu máme Deň Matiek. Poviete si, novodobý zvyk, podobne ako Valentín, deň otcov, rodiny, starostlivosti o životné prostredie, deň bez cigariet, auta, deň taký a taký... Myslím si, že Deň Matiek by mal mať svoje miesto v kalendároch, na rozdiel od všetkých iných dní, ktorým človek prisudzuje spojenie s materiálno-duševnými hodnotami ako je deň knihy, ponožiek, deň bez áut, deň bez alkoholu, deň so sexom, bez neho, deň kvetiny či deň makovníka ... a deň ... a deň ...
Sú firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou. Sú firmy, ktoré tovar iba prebaľujú. Zaplatia, dovezú, prebalia a ponúknu na našom trhu pod svojou hlavičkou. Aj jedny aj druhé práve v tomto období avizujú zvyšovanie cien, samozrejme iba svojim partnerom. Na jednej strane si tak zabezpečia vyprázdnenie skladov a minutie ležiakov, na druhej strane v súlade so zákonom využívajú posledné dni možnosti zdražovania tovaru bez toho, aby sa na nich zamerali orgány, ktoré sa dušujú starostlivosťou o konečného spotrebiteľa v čase procesu prechodu na euro.
Pozerám na akvárium a závidím rybičkám. Pokojne si plávajú, niektoré oddychujú, v pravú chvíľu, keď to na nich príde sa venujú svojim naprogramovaným chtíčom, iné sa zháňajú po potrave, ktorá nevedno kedy, príde ako mana nebeská z hladiny vysoko nad nimi. Uvažujem o živote. Pohodlný či plný strastí, človek sa bezhlavo ženie, strachuje i raduje, niečo mu vyjde, iné nie, čas mu preteká rukami ako piesok cez riečicu.
Môžeš sa ísť sťažovať na lampáreň. Obmenu tejto vety používame všetci už desaťročia. Pri založení blogu som tak nazval jednu zo svojich rubrík, vyskytovala sa i vo voliteľných sekciách v ponuke SME blog. Nedávno každý z nás dostal upozornenie, že používanie tohoto výrazu je proti srsti vedeniu TV Markíza. A tak mám dilemu.
Vo včerajších správach odvysielala TV Markíza reportáž o kurióznom odobratí vodičského preukazu vodičovi ochrankárom ústavného činiteľa. Pravdou ostáva, že za priestupok nedanie prednosti v jazde sa vodičáky berú. Sporné však ostávajú okolnosti prípadu.
Prosím si dvadsať deka debrecínky. Tovar hodený na váhu, ručička sa kýve zo strany na stranu. Dvadsaťpäť, môže byť? berie tovar z váhy predavač. Prikývnem, áno. Doma sa to ani neopovážim prevážiť. Utešujem sa tým, že som vôbec debrecínku dostal. Že na mne zarobil nejakých pár halierov predavač, veď každý musí z niečoho žiť. Takto to fungovalo za čias totalitného socializmu. Myslíte si, že sa niečo zmenilo? Máte pravdu, zmenilo.
Keď na niekoho doľahne bôl, keď si potrebuje usporiadať myšlienky, či len jednoducho oddýchnuť, má každý svoj recept. Niekomu stačí samota v byte, inému kamarát, ďalšiemu fľaška. Zobral som si deň dovolenky práve kvôli tomu, aby som bol sám. Sám na miestach, kde ma nikto nebude rušiť, prešiel som do iného sveta. Síce tak blízkeho, okolo nás plynúceho, no často tak prehliadaného. Narazil som na priority života.
Nie je ničím výnimočným ak žiak pošle učiteľa do ... Používanie vulgarizmov sa vkradlo do bežnej konverzácie človeka. Jazykovedci a psychológovia v podstate tento stav obhajujú keď tvrdia, že vulgarizmy spadajú pod expresívne teda citové prejavy človeka verbálnym spôsobom. Nesúhlasím.
Izbové rastliny môžeme laicky deliť na kvitnúce a tie ostatné. Jedny dopĺňajú druhé. Všetko záleží od vkusu a priestoru. Z tých kvitnúcich u nás doma vyhrala brazílska kráľovná, ktorá tak ako tanečnice samby zaujme eleganciou, dokonalým farebným súladom a šokojúcim zdôraznením svojich príťažlivých častí.
Každé väčšie mesto má svoju tržnicu, trh. V Bratislave bol od nepamäti. Najskôr v najcentrovatenejšom centre, postupne prešiel cez dnešné námestie SNP na miesto odkiaľ ho vytlačil megalomanský dom odborov na Miletičovu ulicu.
Mrzne, ako už dávno nie. Tma v túto ročnú dobu prichádza veľmi skoro. Pred barákom sa o strom opiera chlap, značne unavený. V tielku, s kabelou plnou prázdnych fľašiek.
Predstaviť si dnešný bežný deň človeka modernej doby bez internetu dokáže málokto. V prípade ak sa jedná paralelne i o deň bez televízie, už dokáže rozdýchať len flegmatik. Po skúsenostiach s rôznymi poskytovateľmi služieb na tomto poli sme vsadili na jedného, ako sa hovorí, všetko pod jednou strechou. T-Com. Oni vsadili na reklamu, digitálnu kvalitu a rýchlosť. Zabudli vsadiť na služby a praktickú technickú podporu.
