C'est la vie! Zoznam autorových rubrík: Muži, Ženy, Ľudia, Svet, Spektrum, Drobnosti a príbehy, Poviedky a preklady, Listy z Apúlie, Fotografie, Nezaradené
V sedemdesiatych rokoch odpor nemeckých študentov poľavil. Štát urobil významné ústupky a ďalší boj proti nemu stratil na význame. Pre malú časť ľavicových radikálov však štát nezašiel v reformách dostatočne ďaleko a rozhodli sa v boji pokračovať. To bola hodina zrodu nemeckého terorizmu.
Fabrika, kde pracujem, má dve vrátnice. Kedysi mala iba jednu, potom pribudla nová, s prívlastkom hlavná. Tá prvá, čo bola kedysi jediná, je teraz stará a vedľajšia. Musia sa rozlišovať, aby bolo vo veci jasno. No pre mňa je tá stará aj tak hlavná, lebo autobus, ktorý mám najradšej, stojí pri nej. Ďalší autobus, ktorý mám tiež rád, ale nie tak ako ten, ktorý mám najradšej, odchádza z novej a idem naň len vtedy, keď spoj, čo stojí na starej, nestíham. Toľko na úvod.
Dostal som chuť na sladké. V supermarkete som pristúpil k pultu s cukrovinkami a poobzeral sa po ponúkanom tovare. Ale nie, medové rezy v akcii! Blbý konzument, cena rozhodla. Medové rezy som šupol do košíka k ostatným potravinám. Okrem názvu som ani o najmenšie písmenko etikety nezavadil. No fakt blbý konzument. Dobre mi tak.
"Zachráňme Gorily!" kričal mladý muž do mikrofónu asi tisícke nadšencov na Hlavnom námestí v Bratislave. "Pomôžme veľkým Rybám! Ubráňme si Žralokov!" Ľudia sa dostávali do varu a skandovali heslá, vyjadrujúce ich hlbokú nespokojnosť. Protestujúci občania neboli ekologickí aktivisti a ochranári. Dav netrápil osud posledných žijúcich goríl, nevyslovil výhrady voči nadmernému výlovu tuniakov, ani nekritizoval obchod so žraločími plutvami ako údajným afrodiziakom. Protestujúci vyjadrovali obyčajnú nevôľu nad nezáživnosťou slovenskej politickej scény.
Najväčšia španielsky píšuca spisovateľka obdobia baroka sa nenarodila v Európe, ale na území dnešného Mexika. Sor Juana Inés de la Cruz bola obdarená mimoriadnym talentom, ktorý oslnil nielen mexickú spoločnosť, ale aj Madrid. Temer po celý život sa s výnimkou trpkého konca tešila podpore mecenášov i rádu, do ktorého vstúpila. Vynikala jasnozrivým intelektom a vzdelanosťou v tých časoch u ženy nezvyčajnej; a hoci pravidlá 17. storočia jej neumožnili univerzitné vzdelanie, táto moderná rehoľníčka brázdila cestu neodňateľným právam všetkých žien - právu na vzdelanie a sebaurčenie. Tu je jej príbeh.
Pri pohľade späť do minulosti vidím veľa obrazov. Na jednom z nich je môj starší sused Vlado. Patrí k môjmu detstvu neodmysliteľne ako jojo alebo žuvačka Pedro. Bývali sme v jednom bratislavskom činžiaku z prvej republiky. Ten dom má dvor, v ktorom pred tridsiatimi rokmi parkovalo len zopár škodoviek a kde sa ešte ručne prášili koberce.
Zdravím ťa, Suetonius. Pred pár dňami som ochorel, no cítim sa už lepšie a slabosť ustúpila. Dnes som si dovolil malú prechádzku. Vybral som sa k miestu, ktoré ma zakaždým naplní pokojom. Uprostred mojich olivových hájov je postavená kamenná studňa. Keď ma prídeš navštíviť, ukážem ti ju.
Kolega umieral. Aspoň sa tak zdalo. V nedeľu mu v aute prišlo zle, ťažko dýchal, skrivili sa mu ruky, strácal reč. Bezvládnosť sa nasťahovala do mysle a údov, protivník bol silnejší. Držiac sa na slabých nohách, podpieraný rodinou, sa ledva dotrmácal do postele. Prišla sanitka. V nemocnici zaplnil niekoľko skúmaviek, hlavu strčil do tunela. A potom čakanie, čakanie.
V júni 2011 prepustili nemecké úrady na slobodu Birgit Hogefeldovú, poslednú väznenú teroristku ultraľavicovej teroristickej organizácie RAF. Odsedela si 18 rokov. Krátko predtým boli omilostení Christian Klar, Eva Hauleová a ďalší. Štát sa zmieril s ľuďmi, ktorí proti nemu bojovali. Tým sa symbolicky uzavrela kapitola ľavicového terorizmu v novodobých nemeckých dejinách. Tie na RAF nikdy nezabudnú. Veď na jeseň roku 1977 teroristi dotlačili štát do krízového stavu. Dnes je RAF minulosťou a nastal čas bilancií.
Tvorcovia turistických chodníkov v talianskych Dolomitoch mysleli na všetky vekové a výkonnostné kategórie. Na svoje si prídu rodiny s deťmi v kočíkoch, dôchodcovia, ľudia s obmedzenou možnosťou pohybu, priemerní turisti i priaznivci via ferrata, zabezpečených trás na ťažko schodných úsekoch. Temer v každej dedine sa nachádza informačné centrum, kde záujemcom radi poskytnú mapy zadarmo – mnohé z nich s jednoznačne pochopiteľným označením obtiažnosti trás. Potom je už len potrebné sa dohodnúť na pláne dňa a vyraziť do hôr.
Na kraji veľkého pivárskeho stola pozorujem skupinu učiteľov a učiteliek. Nikoho z nich nepoznám a dnes sa nehrniem do známostí, čo nemajú život dlhší ako jeden večer. Krčmové múdrosti si vymieňam s jediným menom, ktoré poznám.
Americká poetka Sylvia Plathová (1932-1963) ukončila život samovraždou. Patrila medzi umelcov, ktorí tvorivú energiu čerpajú z nemožnosti cítiť trvalé šťastie. Zmietaná emocionálnou nestálosťou a labilitou sa trmácala medzi tvorivou horúčkou a depresiou útlmu. Poznala pobyt v psychiatrickej liečebni, sedela v kresle analyzanda, porodila deti, písala básne, viedla si denník - robila všetko pre to, aby zvíťazila nad démonmi vo vlastnej duši. Bola umelkyňou, ktorej najbytosnejším živlom bol oheň. Bol krátky, spaľujúci a príliš intenzívny.
Vznik reči je zázrak. Detský jazýček sa snaží vyslovovať ťažké slová a nádherne sa pritom pletie. Vznikajú čarovné novotvary, mnohokrát jedinečné a neopakovateľné. Z prvých rečových pokusov detí vznikol tento slovník. Nemá ambíciu úplnosti. Napokon, nie je to ani možné. Slovník ponúka len malý a symbolický prierez bohatstva detského jazyka. Z množstva slov, čo sa mi podarilo zozbierať, som do slovníka zaradil najmä pojmy neobvyklé. Všeobecne známe slová ako napr. ham alebo haji som do slovníka kvôli úspore miesta nezaradil. Ďakujem všetkým, čo sa podelili o slovné začiatky svojich detí, synovcov, neterí aj o svoje vlastné. Bez ich pomoci by nevznikol tento krátky detsko-slovenský slovník. Príjemné čítanie.
Milý Suetonius, teší ma, že si sa zahĺbil do histórie. Kto nepozná svoje dejiny, tomu hrozí, že si ich zopakuje. A ty sám vieš, že nie všetko v dejinách Ríma stojí za zopakovanie. Preto je dobré, že chceš poznať minulosť. Prv, než ju budeš vytvárať, sama ťa musí poučiť. Mojou studnicou historickej múdrosti je Tacitus. Neraz sa nad ním po večeroch skláňam, sám, len v spoločnosti čmudiacej fakle a nočných motýľov.
Nerozlišujem súhvezdia na nočnej oblohe. Nikdy som nemal dostatok obrazotvornosti, aby som v náhodnom zhluku hviezd videl Vlasy Bereniky alebo Pannu, Blížencov a Draka. Nemôžem si prirátať ani Veľký voz, lebo nie je samostatným súhvezdím, iba chvostom Veľkej medvedice. Jediné súhvezdie, ktoré na nebi viem identifikovať, je Orión.
Veselica sa skončila a nastal čas rozlúčok. V blažených tvárach mladomanželov sa zrkadlí nielen šťastie nového začiatku. Vyžaruje z nich aj úľava, že ťarcha svadby ochabuje a pomaly odlieta premenená na večnú spomienku.
Uvedenie hry ani nie tridsaťročného Edmonda Rostanda o nosatom majstrovi pera a kordu sprevádzali komplikácie. Bratia Fleuryovci prijali hrdinský epos do programu svojho divadla len s podmienkou, že autor pokryje náklady na skúšky a inscenáciu. Do hlavnej úlohy sa Rostandovi podarilo získať vtedajšiu divadelnú hviezdu Constanta Coquelina. Počas skúšania hry však herci i samotný autor prepadli skepse a očakávali fiasko. Tesne pred premiérou naplánovanou na 28.decembra 1897 sa Rostand ospravedlnil Coquelinovi, že ho vtiahol do tak neistého dobrodružstva. Zvyšok patrí do legendy.
Čítam a nechce sa mi veriť. Potom sa prizriem bližšie... To nebola tlačová chyba. To sa len v mojej hlave poplietli nádory. (Koniec)
Drahý Suetonius, som ti nesmierne vďačný, že mi posielaš správy z Ríma, po ktorých prahnem – nie, ako ten, ktorému voľačo chýba, ale ako ten, kto už je nasýtený a je zvedavý, ako sa sýtia druhí, nekonečne poloprázdni. Pobavil som sa na intrigách rímskych politikov, na bezduchých radovánkach ctených občanov, ktorým v mešcoch štrngajú zlaté mince s podobizňou cisára. Hádžu ich pod nohy tancujúcich dievčat a myslia si, že zmyslom pozemského života je lesk drahokamov, hudba bez konca, mozaika bez hraníc, nekonečná jazda na koni.
