Prvý pokus
Suomi Sounds v Bratislave
28.marca sa v bratislavskom klube A4 predstavili tri zaujímavé fínske skupiny, združené v nezávislom vydavateľstve Fonal Records.
Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
28.marca sa v bratislavskom klube A4 predstavili tri zaujímavé fínske skupiny, združené v nezávislom vydavateľstve Fonal Records.
Je zvláštne, ako člověk dostane nápad, ktorý môže pozmeniť krutú realitu. Ja som naň prišla pri spomienke na tú trápnu reality šou, Mojsejovci. Premýšlala som nad tým, že v garáži u Noriky a Braňa, kde žila tá tlupa ľudí mali návlečky z IKEI. Tak ma napadlo (ani neviem prečo), že v Košiciach je IKEA. Potom mi náhle blyslo hlavou, že by bolo strašné, keby jednu postavili aj v našom Pezinku.
Práve som znechutený odložil po prelistovaní ďalší týždenník. Nie, ani v tomto toho nebolo na čítanie ani na 10 minút. Teda pre mňa. Mohol som sa dozvedieť, akého nového frajera má známa moderátorka, čo mala oblečené obľúbená speváčka, aké nohavičky nosí hviezda z Vyvolených, atď....... Lenže mňa to nezaujíma.
V sobotu som oslavovala narodeniny ( už tretí týždeň). Bolo výborne- lepšie, ako v deň mojich narodenín - žiadna depka, stres, ani únava ma nemohla...Rozmýšľala som, prečo som sa tak dokázala odviazať...Samozrejme, sú v tom tí správni ľudia - veselí, odviazaní a aspoň trošku takí (šibnutí) ako som ja.
Obhliadka bytu bola fajn. Miestami sa na mňa pozeral, akoby sme si stále patrili. Pýtal sa ma na názor, či sa mi byt páči, či sa mi páčila kuchynská linka a balkón. A čo výhľad? Áno, všetko sa mi páčilo. Ibaže, dokáže si vôbec predstaviť aké je vyberať byt pre inú ženu, ktorá má nahradiť moje miesto?
Narodili sa pred 30 rokmi. V tom case v Ceskoslovensku vladol komunizmus, banany boli podpultovym tovarom a deti v nasej dedine cakali cez prazdniny pred obchodom aj pol dna na chlieb, mlieko a rozky.
Za ten čas, čo som zatiaľ strávila na svete, som stretla celkom veľa futbalistov. Čo nie je úplne na škodu. Aspoň nie pre mňa. Mala som možnosť ich dobre spoznať.
Vo štvrtok 15. 3. vo večerných hodinách som na parkovisku letiska v Bratislave zažil situáciu , o ktorú sa chcem podeliť. Pricestoval som autom z Prievidze čakať dcéru z Anglicka. Disciplinovane som zaparkoval na platenom parkovisku a po naložení dcéry do auta išiel s kartičkou do radu k búdke, kde inkasoval poplatky muž silnejšej postavy s holou hlavou a zvláštnym správaním.
„Chcem byť už dospelá/ý!, sme už nespočetné množstvo krát počuli z úst detí, či už vlastných alebo tých od susedov, alebo si spomíname na okamih, keď táto veta vyšla z našich, vtedy ešte malých úst.
Už dlho som nad tým rozmýšľala. A možno teraz je ten správny čas napísať čo cítim, čo mám na srdci a čo ma neskutočne trápi a aj teší. Je toho veľa tak pekne po poriadku.
Nie je to tak dávno, čo sa moje deti vrátili z kina s úsmevom od ucha k uchu. Boli na filme o tučnom oranžovom kocúrovi, ktorému dnes akosi neviem prísť na meno, tak si ho teda nazvem po svojom ....hmmm......trebárs „DŽON
Už hneď pri príchode to skúsilo osvedčenými zbraňami z príručky „Ako zložiť Európana? - po klimatizovanom letisku ma vonku ovalila horúčava a vlhkosť. Slabšie nátury by sa možno zložili, ale ja nie, aspoň zatiaľ nie. Vymenila som nohavice za šortky, svetre za tričko, zobrala fľašu minerálky (pitný režim musí byť) a s týmto som sa vybrala spoznávať svojho protivníka - mesto.
V nedelu bol v Anglicku Mothers day-den matiek a tak sme sa spolu s rodinkou vybrali z Watfordu do Londyna. Mali sme namierene do Westminsterskej katedraly na sv. omsu, tak sme si to casovo aj naplanovali. Ked sme sa ocitli v centre Londyna, zistili sme, ze je tam velka zapcha a preco, to sme sa dozvedeli o chvilu. Ulicami mesta prechadzala promenada, pretoze sa tu konali oslavy sv. Patrika.
Je streda, 14.3.2007, cca 10:45. Dnes rano, predtym ako som isiel do roboty, sme si spolu s mamou a so sestrou poplakali. Pred nami na posteli lezal Badynko, nas pudlik. Chvilami podriemkaval, chvilu bol hore a pozeral na nas tymi krasnymi velkymi ocami, ktore boli teraz o nieco mensie ako zvycajne a ovela smutnejsie, akoby nieco tusili. Dnes cca o 12.00 by totiz mal ist k zverolekarovi kde dostane svoju poslednu injekciu v zivote, po ktorej ho uz nic nebude boliet.
V stredu 7.3. som išla na autobus trošku skôr. Na ulici som stretla starú babičku, ktorú som nikdy nevidela(čo je dosť zvláštne, pretože bývam v dedinke kde žije nanajvýš sto ľudí... ). Odrazu pri nás prešiel nákladiak a babička sa tak zľakla že jej popadali tašky ktoré mala v rukách.
Na policajnú stanicu príde celkom normálne vyzerajúci občan, sadne si a pozorne načúvajúcemu detektívovi povie: „Včera som vybral jednu banku, dneska som pridusil jednu dôchodkyňu kvôli sto korunám a zajtra asi vybielim klenotníctvo. Keď ovšem nebude pršať, lebo som nejaký prepracovaný, nemáte prosím vás aspirín, nejako ma bolí hlava. Absurdné, že? Príslušník by si zrejme pomyslel, že občan trpiaci ťažkou traumou z detstva úplne zošalel a zavolal by odborníkov z odboru psychiatrie.
Blur, Gorillaz a The Good, The Bad the Queen. Tieto tri hudobné projekty (názov skupina si podľa bežných kritérií zatiaľ zaslúži len prvá menovaná) majú jedného spoločného menovateľa a tým je Damon Albarn.
Minulý rok bol pre mnoho krajín rokom volieb. Tak ako Bielorusi, Nemci, Izrael či Palestína, aj Slovensko a Čechy stáli pred úlohou odovzdať správu verejného majetku osobám, ktoré majú pomerne dlhú dobu riadiť štát, hospodáriť so spoločným národným majetkom, vyzbieranými daňami apod., a v konečnom dôsledku ovplyvňovať kvalitu života jej občanov. Ide teda o pomerne závažné kolektívne rozhodnutie. Zamyslime sa však nad tým, ako toto rozhodnutie, my voliči, konáme?
Vraj ma už nemiluje. Nevie prečo. Nevie od kedy. Nevie dôvody. Proste ma nemiluje tak ako ja jeho. Bodka. A vraj to robí kvôli mne, lebo je to pre mňa lepšie...
Jednoducho som to spravila. V zápale vzrušenia a pocitu, že sa chcete tomu druhému plne oddať, kvôli jedinému pocitu - cítiť ho v sebe a zažiť niečo krásne, som to proste urobila. Bohužiaľ.