Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Nepochybujem, že ste dobrý otec, vidno že sa staráte, dcérke sa venujete, robíte si výlety, športujete a vidno že dcérka vás má rada, ALE nie je vhodné aby ste s ňou trávili viac času ako cez víkendy, lebo dieťa to vyčerpáva...
Na začiatok chcem povedať, že si pani Pietruchovú vážim ako jednu z mála feministiek alebo osôb, ktoré bojujú za rovnosť pohlaví. Som rád, že sa tejto problematike venuje a verím, že práve istou diskusiou a polemikou sa aj táto téma dostáva na miesto, ktoré jej patrí. Musím však nesúhlasiť s niektorými tvrdeniami a uviesť veci na pravú mieru.
Cirkev štátne manželstvo doteraz neuznávala, ale dnes je jeho najhlasnejšou obhajkyňou. Kde vzala mandát, aby obraňovala štátne zväzky, keď sama vyhaduje z kostolov ženy a mužov, ktorí nemajú cirkevný sobáš?
Ideálom človeka je vraj nič nerobiť a dobre zarobiť. K dokonalosti to doviedli politici. Veľké zárobky, imunita a žiadna zodpovednosť. Ale ani polícia neostáva pozadu. Z činností, ktoré má v náplni, najviac obľubuje ranné stráženie prechodov pred školami.
Toto je môj prvý aj posledný pokus na blogu SME, keďže viac ich pravidlá neumožňujú. A registrovaný ani pod vlastným, tobôž vymysleným menom či prezývkou byť nikde nechcem. Neviem ani ako zariadiť, aby sa text dostal do „vybrali sme", píšem ho preto, lebo napísané vraj pretrvá. Predseda parlamentu Richard Sulík je fešák, ale nehrá fér.
Reakcia starostov na správu o znížení hornej hranice ich platov nebola pozitívna. To sa samozrejme ani neočakávalo. Ale ten plač, ktorý počuť zo ZMOS-u je naozaj prehnaný. Nech sa na mňa poctivo pracujúci starostovia, za ktorých vedenia sa životná úroveň v obci zvýšila, nenahnevajú, ale privysoké platy si väčšina starostov nezaslúži. Prečo by mal starosta v obci s 2500 obyvateľmi zarábať cca 1.500 - 3.000 EUR (podľa toho o koľko mu zákonom predpísaný plat zdvihne obecné zastupiteľstvo - môže až o dvojnásobok) ak priemerný príjem obyvateľov obce nie je ani 800 EUR?
Ako je nám všetkým známe, od 13.5. do 6.6. prebieha v našej vlasti sčítanie obyvateľov, domov a bytov. V tomto článku zhrniem moje skúsenosti s prácou sčítacieho komisára.
Úvodom poviem, že som kresťan katolík, t.č. hlásiaci sa k rímskokatolíckej cirkvi. Chodím pravidelne do kostola, kde si veľmi rád vypočujem veľmi dobré postrehy od môjho kňaza. Býva často kritický aj do vlastných radov. Pochádzam teda z typickej kresťanskej rodiny, mám veľa kamarátov angažujúcich sa v komunitách. Poznám aj mnohé rodiny, ktoré na rímskokatolíckej cirkvi fungovali, resp. jej náhla neexistencia by znamenala koniec ich životných ideí.
Tak došlo aj na našu školu. BBSK má v pláne zlúčiť okrem iných škôl, aj Spojenú školu vo Zvolene (Obchodná akadémia a Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku) na Lieskovskej ceste číslo 1 vo Zvolene so Strednou odbornou školou hotelových služieb a obchodu na Jabloňovej ulici číslo 1351 vo Zvolene. Aby bolo jasné o čo ide, Spojená škola by sa podľa plánu mala do 31. augusta tohoto roku z Lieskovskej cesty presťahovať do areálu SOŠ hotelových služieb na Jabloňovej ulici. Čiže pôvodné priestory (škola, teľocvična a školská jedáleň) opustí. Dôvodom (ako ináč) majú byť údajné finančné úspory zriaďovateľa, teda ÚBBSK.
Som vystrašenou generáciou. Generáciou strachu. Pozerám sa na oblohu a hľadám známky blížiacej sa apokalypsy. Veštby, ktoré sa naplnia, tak ako mnoho krát pred tým. Alebo aj nie. Som generáciou, ktorá nevie čomu má veriť. Mám uveriť a začať panikáriť, alebo žiť ako doteraz stereotypnom napĺňaní predstáv ideálneho občana? Alebo si užívať života tak bezhlavo, až by som sa dostala do svojej osobnej apokalypsy? Len tak pre istotu, keď neskončí svet tak aspoň ja?
Veľa ľudí mi hovorí, že musím zatvoriť jedny dvere aby som mohla otvoriť druhé. Ale ako? Veď sa o to snažím už tak dlho. Ako zabudnúť na to, že som žila s človekom 20 rokov a aj tak som ho nepoznala?
Pracujem na dvoch projektoch. Pracovná náplň za minulý mesiac vyzerala asi takto: ohriala som cca 90 fliaš kravského mlieka, vyprodukovala som cca 20 litrov mlieka vlastného, zarobila som 30 litrov sirupovej vody, utrela/umyla som 90 pokakaných ritiek, kŕmila som, prezliekala som, odpovedala som denne na niekoľko stoviek otázok typu: „Ľúbi zajačik fašírku?" alebo „Prečo ujo zakopal zdochnutého drozda?"
Tak ako v umeleckom skvoste od Richarda Bacha môže človek nájsť seba alebo sa pokúsiť o sebapoznanie, tak by sa toto dielo malo dostať do rúk niektorých politikov. Ako by asi vyzeral politik Joni? Samozrejme, odhliadnuc od sci-fi prvkov, by to mal byť človek odlišný od Kŕdľa. Kde možno nájsť tú odlišnosť? Predovšetkým v správaní, je to predsa Jonathan Livingston. Politik Joni by sa nemal uspokojiť iba získavaním potravy, mal by objavovať svet, zisťovať dôvod jeho povolania a smerovať k cieľu v zradnom svete politiky.
Blíži sa Deň počatého života, 25. marec, rozporuplný dátum, ktorý spája a rozdeľuje. Mnohí si s hrdosťou pripíname bielu stužku na bundu alebo sako, aby každý videl, že aj my podporujem myšlienku chrániť počatý život. Aby sme vyzývali a prosili: „Chráňte život, chráňme život!"
Predstavte si, že si idete niečo kúpiť. Viete, čo to je, viete, kde sa to dá kúpiť. Prídete do predajne, obchodu alebo objednáte si tovar cez internet. Z Vašej skúsenosti viete, že ste našli a kúpili to, čo ste chceli za cenu, ktorá je porovnateľná na širokom poli konkurenčného trhu. Spokojný zákazník = spokojný predajca.
15.3.2011 som si v televízii pozrel shot o prevratnom robote da Vinci, ktorý bol zapožičaný do nemocnice v Banskej Bystrici. Laici museli získať pocit absolútne prevratnej novinky, ktorá dokáže podstatne lepšie uskutočniť operačný výkon a rekonvalescencia je zázračne krátka v porovnaní s konvenčnou chirurgickou liečbou. Áno, to všetko je pravda, ale len čiastočná. Robot je v praxi cca už 14 rokov.
„Oco, a ty prečo nemáš dovolenku?", pýta sa môj 8-ročný syn. „Lebo ja som samostatne zárobkovo činná osoba teda živnostník. A keby som mal dovolenku, nemohol by som zarábať na chlebík."
Na začiatku oboch, stoja ľudia, ktorí majú čo - to spoločné, no nedá sa povedať, že by boli silnými partnermi. Ich vzťah čaká dlhá cesta, na ktorej sa musí vyvíjať. Silu koaličných partnerov, teda politických strán, neskôr preveria občania - voliči. Rovnako, ako je vzťah muža a ženy skúšaný okolím a ľuďmi, medzi ktorými fungujú.
Kedy doktor zhodnotí, že už sa do pacienta „neoplatí" investovať? Keď má 66 či 79 rokov? Existuje nejaká veková, prípadne finančná hranica, za ktorú sa už neoplatí ísť?
Pred istým časom sme spolu s kamarátkou Marijou boli na výstave Nórskeho sochárstva v Dome Kultúry na SNP - éčku, ktorá bola miestami doslova skvostná. Boli tam tie abstraktné sochy, čo nedávajú zmysel a stolík s mapou dávno zabudnutej zemegule, ktorý sa za vami pohyboval, ako keby bol zdvihnutým prstom nad tým, že minulosť si nás dohoní. A bola to veru pravdivá, a krásne navrhnutá pripomienka.
