Prvý pokus
Sila momentu
Dnes mi sestra nešťastnou náhodou prevrhla drevenú vázu, v ktorej boli okrem iného dve vysušené ruže. Obe boli od môjho prvého priateľa, s ktorým som chodila krátky čas ešte na základnej.
Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené

Dnes mi sestra nešťastnou náhodou prevrhla drevenú vázu, v ktorej boli okrem iného dve vysušené ruže. Obe boli od môjho prvého priateľa, s ktorým som chodila krátky čas ešte na základnej.

Dlho som uvazoval nad tym,ze tu raz napisem.Stale a stale sa mi to vracalo ked som mal volny cas,alebo som bol myslou v oblakoch a len tak sam pre seba som rozoberal a planoval veci,ktore su v nasich predstavach tak lahko uskutocnitelne.

Rozmýšľam, kde vlastne začať, či to vôbec bude ktosi čítať, či sa radšej nemám na to vykašľať a dať prednosť lakovaniu nechtov, aby som si v práci udržala úroveň. Neviem, čím to je, no v poslednej dobe mám problém sama so sebou.

personifikácia - prenášanie ľudských vlastností a správania na zvieratá a na neživé veci Stroje nedokážu myslieť a nedokážu cítiť, riadia sa iba programom a nemá zmysel sa s nimi hádať - prízvukuje mi ustavične môj milovaný manžel. Ja aj stroje však vieme svoje.

Taliansko, krajina štyroch prúžkov adidas, veľkých pŕs (ak ich niekto nemá, chodí nadivoko), automobilov značky Fiat a skupiny ľudí z rôznych kútov sveta. Krajina, o ktorej si myslíme, že vieme snáď asi všetko, ale vždy nás má čím prekvapiť, tak ako prekvapila aj mňa, hoci som tam nikdy predtým nebola. Myslela som si, že viem o nej azda všetko.

Cez Veľkonočné sviatky som sa s mojou dcérou, kamoškami a ich deťmi vybrala relaxovať do hôr. Neboli sme na výlete v tomto zložení prvý krát takže deti sa dobre poznali a my tiež... Zhodou genetických náhod všetky zúčastnené deti boli dievčatká. Na rozdiel odo mňa moje kamarátky sú momentálne v stave „opäť single vplyvom rozšírenia ich rodinného krbu o dalšiu „tetu... To, že to rozšírenie si zabezpečila ich polovička asi netreba zdôrazňovať.

Sir I. Newton založil infinitezimálny diferenciálný počet a formuloval prvú teóriu sily a gravitácie. Jeho objavy v matematike, optike a mechanike položili základy pre modernú fyziku. Ibaže pod pojmom moderná fyzika, je potrebné chápať fyziku relatívného pohybu hmoty, teda takú fyziku ktorá popiera existenciu najzákladnejšej formy existencie hmoty, čiže absolútny pohyb hmoty s jej absolútnym smerom.

Neraz sa mi stalo, že som si v obednajšej pauze prečítal príspevky obľúbených (aj neobľúbených) blogerov prinútilo ma to zamyslieť sa nad mnohými myšlienkami , názormi a komentármi. Našiel som si dalšich dobrých literárnych autorov, návody na zapekanú brokolicu cez skvosty gréckej architektúry až po informácie, ako o najlepsie vybrať rodinný domček v Írsku, či kde nájdem na nete Macka uška pre moju Kristínu.

Včerajší zápas bol výnimočný, podobne ako ten predchádzajúci. Bolo sa na čo pozerať... Na obidvoch stranách? Možno...

V terajšom období zvýšenej koncentrácie bojov o korunku krásy som si aj ja podvedome spomenula na moju účasť v súťaži podobného druhu. Súťaž, ktorej som ja ale zúčastnila bola predsa len trochu iná ako tie, ktoré poznáte z televízie.

Pán Kadlečík v Diári na internetovej stránke http://kadlecik.webpark.sk píše: ... Na jar pred dávnymi rokmi sme si v Pukanci postavili dom na Hrnčiarskej ulici. Mnohí, čo po nej chodili do obchodu po chlieb, dnes už vôbec nechodia - a mnohí, čo vtedy ešte neboli, dnes už chodia na pivo do krčmy. Veľa sa zmenilo, len tráva rastie ako vtedy... ... Z pionierov sú zväzáci, zo zväzákov súdruhovia, zo súdruhov vyrástli páni...

28.marca sa v bratislavskom klube A4 predstavili tri zaujímavé fínske skupiny, združené v nezávislom vydavateľstve Fonal Records.

Je zvláštne, ako člověk dostane nápad, ktorý môže pozmeniť krutú realitu. Ja som naň prišla pri spomienke na tú trápnu reality šou, Mojsejovci. Premýšlala som nad tým, že v garáži u Noriky a Braňa, kde žila tá tlupa ľudí mali návlečky z IKEI. Tak ma napadlo (ani neviem prečo), že v Košiciach je IKEA. Potom mi náhle blyslo hlavou, že by bolo strašné, keby jednu postavili aj v našom Pezinku.

Práve som znechutený odložil po prelistovaní ďalší týždenník. Nie, ani v tomto toho nebolo na čítanie ani na 10 minút. Teda pre mňa. Mohol som sa dozvedieť, akého nového frajera má známa moderátorka, čo mala oblečené obľúbená speváčka, aké nohavičky nosí hviezda z Vyvolených, atď....... Lenže mňa to nezaujíma.

V sobotu som oslavovala narodeniny ( už tretí týždeň). Bolo výborne- lepšie, ako v deň mojich narodenín - žiadna depka, stres, ani únava ma nemohla...Rozmýšľala som, prečo som sa tak dokázala odviazať...Samozrejme, sú v tom tí správni ľudia - veselí, odviazaní a aspoň trošku takí (šibnutí) ako som ja.

Obhliadka bytu bola fajn. Miestami sa na mňa pozeral, akoby sme si stále patrili. Pýtal sa ma na názor, či sa mi byt páči, či sa mi páčila kuchynská linka a balkón. A čo výhľad? Áno, všetko sa mi páčilo. Ibaže, dokáže si vôbec predstaviť aké je vyberať byt pre inú ženu, ktorá má nahradiť moje miesto?

Narodili sa pred 30 rokmi. V tom case v Ceskoslovensku vladol komunizmus, banany boli podpultovym tovarom a deti v nasej dedine cakali cez prazdniny pred obchodom aj pol dna na chlieb, mlieko a rozky.

Za ten čas, čo som zatiaľ strávila na svete, som stretla celkom veľa futbalistov. Čo nie je úplne na škodu. Aspoň nie pre mňa. Mala som možnosť ich dobre spoznať.

Vo štvrtok 15. 3. vo večerných hodinách som na parkovisku letiska v Bratislave zažil situáciu , o ktorú sa chcem podeliť. Pricestoval som autom z Prievidze čakať dcéru z Anglicka. Disciplinovane som zaparkoval na platenom parkovisku a po naložení dcéry do auta išiel s kartičkou do radu k búdke, kde inkasoval poplatky muž silnejšej postavy s holou hlavou a zvláštnym správaním.

„Chcem byť už dospelá/ý!, sme už nespočetné množstvo krát počuli z úst detí, či už vlastných alebo tých od susedov, alebo si spomíname na okamih, keď táto veta vyšla z našich, vtedy ešte malých úst.