Keď som bol mladší, mal som názor na všetko. Čím viac som však toho zažil a videl, tým menej hovorím a viac počúvam. Bojím sa, že onedlho načisto onemiem... Zoznam autorových rubrík: Biznis, Hyde park, Zelený ostrov, Ameeerika, Technofóbia, Ľudia, Obrázky, Hry a hračky, Len tak, Súkromné, Nezaradené
Keby mi pred pol rokom niekto povedal, že budem bežať naraz päť kilometrov len tak zo zábavy, asi by som ho vysmial. Pred troma mesiacmi by som ho bral vážne, a teraz by som mu povedal, že zábava začína až na desiatom kilometri. Za šesť mesiacov som sa vypracoval takmer z nuly na skoro 20 kilometrov, a maratónsky beh je v dohľade.
Tento príbeh má troch hlavných aktérov. A.J., štvorročný chlapec, ktorého zrazilo a zabilo auto keď utekal cez cestu. Jerry Guy, vodič auta ktoré zrazilo chlapca, a ktorý si za svoj čin odsedel 6 mesiacov. A Raquel Nelson, chlapcova matka, ktorá bola uznaná vinnou za neúmyselné zabitie jej syna, a ktorej hrozili tri roky väzenia.
V sobotu vypukla v obchodoch panika. Na nedeľu večer predpovedali sneženie s akumuláciou okolo desať centimetrov, a už deň predtým ľudia kupovali všetko čo mohli. Vtedy som ešte túto paniku nechápal. Avšak dnes, po troch dňoch strávených doma, už viem: keď v Atlante nasneží, život tu skolabuje.
Keď si príslušníci TSA, štátnej agentúry ktorá má na starosti bezpečnostné prehliadky cestujúcich na letiskách, náhodne vybrali Johna Tynera aby prešiel novým röntgenovým skenerom, netušili akú búrku spustia. Tynerov záznam jeho prehliadky sa stal legendárnym a spustil vlnu protestov, ktoré sa doteraz nepodarilo plne zastaviť.
O necelý týždeň, 2. Novembra, nás tu čakajú voľby. Tretina senátnych miest, všetkých 435 miest Kongresu, 39 guvernérskych stoličiek a tisícky ďalších miest čakajú na nové alebo staronové politické zadky. Tento cirkus sa tu opakuje, v rôznych obmenách každé dva roky. Voľby v Amerike sú však čím ďalej tým absurdnejšie. Tohoročné orgie narcizmu a veľkých peňazí však dosiahli vrchol, ktorý sa len ťažko prekoná.
Je koniec septembra a okolo domu Gene Carnicka sa upratuje. Carnickov šestnásťročný vnuk nakladie odpadky na kopu a zapáli ju. Oheň však neustrážil, a ten sa po vysušenej tráve rozšíril až na dom. Carnick volá požiarnikov, ktorí ho však ignorujú; prídu až keď ich zavolá sused ktorého dom už tiež ohrozujú plamene. Požiarnici susedov dom zachránia, a potom sa už len pozerajú ako Genov dom horí do tla.
"Čo má práca spoločné s poslaneckou funkciou? Už by ste si to vy novinári mali uzrejmiť. Je to poslanie, forma sprostredkovanej demokracie v politickom usporiadaní štátu. To nemá so zamestnaním nič spoločné." Darina Gabániová (SMER), 26. 8. 2009
Žltá je farba jari v Atlante. Špinavo-žltá, aby som bol presný. Je všade: na autách, na cestách, v nose a medzi zubami. Ako každý rok, aj teraz trpíme cez krátku, ale za to veľmi intenzívnu peľovú sezónu.
Po týždni rôznych správ o elektronickom mýte (dobrých od prevádzkovateľa a vlády a zlých od užívateľov) som sa rozhodol celému systému trocha pozrieť na zúbok. Keďže sa pohybujem v rovnakej branži – mám na starosti uvádzanie nových produktov na trh pre firmu, ktorá tiež monitoruje nákladné autá – môžem trochu špekulovať ako slovenský systém funguje, a čo v ňom nejde.
Referendum o zákaze minaretov vo Švajčiarsku bolo veľkou chybou. Nie preto že vyprovokovalo odmietavé reakcie v iných krajinách alebo preto že zavádza náboženskú diskrimináciu, ale jednoducho preto, lebo Švajčiari týmto bojujú proti prenikaniu Islamu do Európy zlým spôsobom.
Pred časom som kritizoval ministra Počiatka za jeho rozpočet na tento rok, ako nadhodnotil príjmy, aby mohol zvýšiť výdavky. Niektorí čitatelia mi vyčítali, že som nenavrhol vlastné riešenie. Ja som ho však navrhol: bolo treba defenestrovať Počiatka kým nenarobil viac škôd. Teraz je už neskoro.
Podľa nového prieskumu verejnej mienky by Smer získal takmer polovicu hlasov, a s HZDS a SNS takmer dvoj-tretinovú väčšinu (chýbal by jeden poslanec). Hneď sa strhla vášnivá diskusia o tom aké veľké percento slovenských voličov je hlupákov, ale smutná pravda je taká, že úplne všetci sa správame akoby sme boli na hlavu padnutí.
Dvadsiateho ôsmeho júla nám v nedožitých šiestich rokoch zomrel náš najmladší člen rodiny.
Podaktorí z nás majú také krásne hlavy, že aj vlasy si to uvedomia a rozhodnú sa ustúpiť do úzadia. Hrdo si hovoríme že sme plešatí alebo holohlaví (prosím nemýľte si nás so skinheadmi, ktorí si iba myslia že majú krásne hlavy a holia si ich a čojaviemčo ešte). Starať sa o holú hlavu však nie je tak jednoduché, a väčšina nováčikov sa musí učiť na vlastných chybách. Nasledujúcich zopár rád od plešatého veterána však čerstvým členom nášho klubu hádam trochu uľahčí život.
Na konci júna tohto roku dosiahol schodok štátneho rozpočtu neuveriteľných 24 (slovom dvadsať štyri) percent. A to práve v období roka, keď sa rozpočtový deficit ustáluje okolo nuly, predtým ako štát padne do mínusu koncom roka. Ak by sme sa riadili históriou, náš koncoročný deficit bude takmer 30%. A minister Počiatek, zodpovedný za katastrofálny štátny rozpočet na tento rok ide ešte ďalej prehlbovať našu krízu, aby "zachránil" čo sa dá. Myslím, že je na čase ho poslať na dôchodok.
Neviem ako vy, ale ja stále viem, čo som robil pred dvadsiatimi rokmi. Nielen to: viem, čo robili iní, ako sme vyzerali, čo sme si obliekali a ako sme sa správali. Bohužiaľ, to isté nemôžem povedať o udalostiach spred pár rokov. Zabúdam čoraz rýchlejšie a môžem si za to sám. Som súčasťou trendu, ktorý je starý ako samotné ľudstvo, ale ktorý nadobudol kritickú rýchlosť iba nedávno. Ide o uľahčovanie komunikácie. Väčšinou platí, že jednoduchšie spôsoby komunikácie majú za následok zníženú kvalitu a životnosť obsahu. Veď posúďte sami...
Porušovanie ústavy nie je automaticky trestným činom. Je to však činom politickým, a zodpovední štátni služobníci by mali za takéto činy niesť politické následky. Robert Kaliňák by mal dodržať čo sľúbil a zbaviť pozície ľudí, ktorí boli zodpovední za fiasko polície pred Prezidentským palácom.
Fotoaparát v režime filmu pevne pripevnený na palubnej doske lepiacou páskou, 40-kilometrová cesta predo mnou, a ide sa. Z toho ako sa jazdí v Atlante by ľudí zo Sledovačky asi trafil šľak.
Je zaujímavé, že dominantný zmysel väčšiny ľudí, zrak, je jediný, ktorý sa dá „zrušiť“ zmenou externých podmienok. Vypnite svetlo a ste slepí. Takto začína jedna z najunikátnejších výstav, ktoré som kedy videl. Vlastne nevidel: témou výstavy Dialog in the Dark je to, ako nevidíme.
Tak ako množstvo ostatných, aj ja som sa vybral do obchodov skúsiť ten náš nový zázrak, Euro. Vďaka oveľa väčšej hodnote mincí som bol najmä zvedavý, ako ich budú používať nakupujúci a ľudia obsluhujúci pokladne. Tu je niekoľko príbehov.
