Mária Ritomská
Stopy v piesku
Obloha vyzerala žiarivo jasná. Sem-tam sa objavil slabý obláčik.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík: Príbehy, Nezaradené
Príbehy
Mária Ritomská
S pocitom viny
Anna mala rada cestovanie. Odkedy sa zamestnala na železnici, vždy sa prihlásila na nejaký zájazd. Aj manžela si našla tu, na železnici. Mal už pomaly štyridsať a ešte stále bol slobodný. Ani Anna nebola najmladšia. Tridsiatka jej už dávno minula. Cez svetlé vlasy svietil už strieborný vlas. Aj pod očami ju už zdobia drobné prstence vrások.
Mária Ritomská
Odmena
Tonka si spomenula, že dnes ešte nezaliala muškáty. Hneď to aj išla napraviť. Chvíľu pri nich postála a hľadela na ne.
Mária Ritomská
Ozvena lásky
Miško sa zobudil na prenikavý zvuk budíka. Pomaly otvoril oči a silno zazíval. Strašne sa mu chcelo ešte spať. V celom byte vládlo tajomné ticho. Mama už asi odišla do práce.
Mária Ritomská
Testament
Ivan sedel v aute a blížil sa k letisku. Hodinky ukazovali pol piatej. O malú chvíľu priletí lietadlo z Austrálie. Konečne uvidí Ernu.
Mária Ritomská
Prekvapenie pri hrobe
Júlia vyzrela z okna. Slnko vysúšalo chodníky od raňajšieho dažďa. Lístie na stromoch hýrilo farbou tónov. Bráni sa neúprosnému kolobehu života. Z posledných síl odoláva. Ale neubráni sa. A vzápätí ho rozmetáva vietor raz na jednu raz na druhú stranu.
Mária Ritomská
Šepkajúce vetry
Martin sa cítil na svete veľmi osamelý. Vždy, keď prechádzal okolo šťastných domovov a cez vysvietené veselé kuchynské okná, videl deti, ktoré boli šťastnejšie ako on až sa mu srdiečko skrúcalo od bolesti.
Mária Ritomská
Sklamaný víťaz
Som rád, že ste prišli, – Ivan sa pomaly nadýchol a pokračoval - chcem Vám niečo oznámiť . V očiach mu svietili malé iskierky nádeje. Pohľadom premeriaval prítomných.
Mária Ritomská
Pošmyknutie
Monika sa zobudila na silnú bolesť zuba. Cítila, ako jej pomaly preniká celým telom. Potichu vstala a išla do kúpeľne. Otvorila lekárničku a hľadala pilulku.
Mária Ritomská
Dlhé čakanie
Anna sedela na stoličke s ružencom v rukách, keď vošla sestrička. Teta Anka, prišla som Vám pobaliť veci. Práve telefonovala vaša dcéra z viedenského letiska. Ide aj s manželom po Vás, - oznamovala.
Mária Ritomská
Čas pre lásku
Štefan vošiel do haly staničnej budovy, keď práve hlásili príchod vlaku. Uľahčene si vydýchol. Zbehol po schodoch a zamieril k nástupišťu. Vlak práve vchádzal do stanice. Súprava vagónov sa pred ním rýchlo mihala. Snažil sa cez sklá svojich okuliarov preniknúť do každého z nich.
Mária Ritomská
Večery bez Júlie
Viktor sedel v kuchyni a večeral. Dnes si varil sám. Odkedy zomrela Júlia, pomaly si na túto prácu zvykal. Často sa prizeral, ako sa tu pohybuje. A on jej pritom pospomínal svoje celodenné zážitky z práce. S úsmevom ho vždy počúvala. Komu má rozprávať svoje zážitky teraz?
Mária Ritomská
Lákavá vôňa
Eva prechádzala okolo žiarivého výkladu drogéria. Zastala. Hľadeli na ňu nádherné fľaštičky a tégliky a parfémami a krémami. „Ako by sa vynímali pod vianočným stromčekom,“- pomyslela si.
Mária Ritomská
Túžba po vnútornej melódii
Marta sa potešila, keď jej sestra oznámila, že v ich dome býva ten známy huslista. Je už na dôchodku a potrebuje pomoc.
Mária Ritomská
Tiché klopanie
Marta sa rozhodla pripomenúť Viktorovi, aby šiel lekárovi. Už dlhší čas sa jej zdal akýsi nesvoj. I z práce začal chodiť neskoro. Veľmi rýchlo sa unavil. Najprv to pripisovala jeho zamestnaniu. Deň, čo deň musel posúdiť konanie ľudí, závažnosť každého ich kroku, každého ich skutku. Rozsiahle prípady nechávali stopy na jeho zdraví.
