človek, ktorý má rád veľmi veľa...svojím písaním chcem aspoň trošku priblížiť svoje zážitky, názory - možno neobyčajné, možno banality... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, čo oči videli, uši počuli a .., stalo sa vo vlaku, Súkromné, Erasmák a Bologna, zistené z TV alebo kde bolo .., školoviny
Každý raz v živote skúsi niečo, čo ho zaujme - chce vedieť aké to je alebo ho to jednoducho baví a robí to len ako svoje hobby. Na blogu pribúdajú denne desiatky článkov, z ktorých si každý vyberá to svoje. A podobných akým bude tento je tu určite dosť:)
Človek zažíva vo svojom živote šťastné a veselé chvíle, ale zároveň aj smutné okamihy, ktoré v ňom zanechajú spomienky, ktoré sa nedajú vrátiť. Bude to znieť síce ako klišé, ale tento článok je o tom, čo každý určite prežil (alebo ešte len prežije) a patrí to k životu.
...veru tak, blogeri vedia nielen písať, ale vedia sa aj lyžovať a dokonca veľmi dobre. Za seba hovoriť nemôžem, ale snáď by som niečo vedel:). Jednoducho, tu sa to všetko odohralo, v jednom útulnom penzióne v Čičmanoch - akcia, ktorej nápad vznikol asi tri mesiace dozadu, ak sa nemýlim.
Deti sú veľmi vďačné. Dá sa dokonca povedať, že za čokoľvek, ale najradšej majú akúkoľvek hračku alebo niečo mohutné, čo obdivujú. Nehovoriac o tom ako to nazvú – po svojom.
A je to tu. Do konca roka ostáva už len pár hodín. Neviem ako ostatní, ale ja to zatiaľ neprežívam nijak zvláštne, podobne ako prebehli u mňa aj Vianoce. Možno je to tým, že som ešte nechytil tú správnu koncoročnú náladu, ale ja verím, že ešte príde.
Rád sa podelím o ďalší v podstate z nekonečnej studnice nápadov môjho synovca - v tomto prípade staršieho, keďže mladší ešte nerozpráva, aspoň nie zrozumiteľne. Je to prepis dnešného telefonického rozhovoru medzi mojou mamou a ním. Chcel veľmi hovoriť do telefónu, tak sa ho mama (jeho babka) opýtala: Andrejko a máte už doma vianočné koláčiky? Andrej: Ano babííí, už nám doniesla druhá babka (zámerne neuvádzam meno) Aj ja Vám donesiem nejaké koláčiky, lebo práve ich pečiem Andrej: Nieeee babiii, ..už nemusííííš, my už máme od druhej babky, my už nepotrebujeme, môžeš si ich nechaaaat :DDD, čo k tomu dodať, na to sa podľa mňa nedá nájsť odpoveď, lebo to dokáže vyraziť dych a zároveň celkom slušne pobaviť. Nie je nad prostorekosť.:)
O týždeň je to tu. Neviem ako ostatní, ale viem si predstaviť situáciu u nás doma presne o tomto čase o ďalších sedem dní. Všetko bude upratané (ak nerátam svoju posteľ:) a byt bude cítiť rôznymi vôňami a možno aj diavou. Možno sa mýlim, ale v mnohých domácnostiach nastane podobná atmosféra, ktorej sa niektorí nevedia dočkať celý rok a niektorí ju príliš nemusia.
Výchova detí patrí medzi tie najzodpovednejšie a najťažšie veci, ktoré môže človek v živote robiť, resp. sa snažiť robiť, lebo nie vždy to musí vyjsť. Je to veľmi dlhá cesta, kým sa stane z takého miniatúrneho človiečika života schopný jedinec, ktorý sa dokáže postarať sám o seba, a to ešte musí podliehať výchove, ktorá je neraz náročná...
Ostatné tri týždne som mal možnosť si vyskúšať aké je to cestovať týždenne vlakom do Prešova a stráviť vo vlaku vyše 5 hodín. Popravde zo začiatku si to človek relatívne užíva. Neskôr je to však dosť veľká nuda a len jedno veľké čakanie...
Kde začať – to je v tomto prípade ťažká otázka. Toľko veľmi milých ľudí so spoločným záujmom sa stretlo na mieste, ktoré počas tých necelých troch dní prežívalo dve noci plné zábavy, diskusií, „slovenského športu“ a mnohých iných vecí.
Každý, kto cestuje, tak zažíva popri tom mnoho zaujímavých situácií a zároveň aj spoznáva kraj a ľudí. V poslednom čase, ako mi začala škola, cestujem pomerne dosť - a nie je to kvôli škole, ale hlavne kvôli práci.
Škola beží druhý týždeň (teda aspoň v mojom prípade určite), a tým sa vytvárajú ďalšie možnosti, kde čerpať veľké myšlienky niektorých ľudí, ak cestujete. Tieto výtvory sa dajú najčastejšie získať vo vlakoch. Dnes som mal takú možnosť aj ja.
Je skoro ráno – 2:30. Budím sa v najlepšom spánku a pomaly otváram oči. Zároveň zisťujem, že je po daždi, čo je dosť neobvyklé. Celý deň pršalo akoby ani nikdy nemalo prestať,...
Mnohí už to majú za sebou, mnohých to ešte len čaká. Každý je na tom rôzne. Ja som to dnes už prežil - a poviem Vám, že k záveru už so zaťatými zubami. Taký býva občas zápis do ďalšieho ročníka.
Mno, podarilo sa mi konečne dostať aj k poslednej časti - uverejnenia fotodokumentácie. Trvalo to dlho (, ale skôr to nešlo kvôli vyťaženosti) a možno je to už aj neaktuálne, ale chcel som sa podeliť o pár záberov. Dúfam, že sa budú aspoň trošku páčiť. enjoy:)
Myslím, že každý kto má aspoň nejaké kontakty s internetom a vie sa v tomto médiu pohybovať, tak sa možno zatúlal na nejaký ten portál, kde si môže nezáväzne pokecať s mnohými ľuďmi. Niekedy však prichádzajú aj situácie, keď sa z ľudí, ktorí by sa v živote asi nikdy nestretli stávajú veľmi dobrí kamaráti.
Prišiel čas, keď je vhodné napísať ďalšiu časť o dovolenke v Tunisku a rôznych zážitkoch, ako som sľuboval v predošlej časti - z výletov, nákupov, hotela, či cestovania. Tak sa teda do toho pomaličky pustím a budem sa rozpamätávať:)
Po necelých dvoch dňoch som sa konečne dospal z dovolenky, ktorú sme strávili partia desiatich ľudí na mieste, ktoré nie je zrovna najbežnejšou destináciou. Nie je to ani najluxusnejšie miesto, ale každopádne to stojí za to vidieť. V najbližších dvoch častiach o dovolenke v Tunise sa budem snažiť napísať zopár vecí, ktoré sa nám prihodili, či už boli príjemné alebo menej, boli to životné skúsenosti.
Určite nie je nič výnimočné, pokiaľ dnes niekto zažil búrku pod holým nebom, keďže dnes bol na prudké lejaky dosť vhodný deň. Mal však niekto dnes vodopád v podniku?
Pre každého operácia znamená niečo iné. Môže to byť z rôznych pohľadov, pretože operácia je niekedy životne dôležitou nutnosťou a niekedy to môže byť len záležitosť rozmaru, skoro ako v prípade hollywoodskych hercov – ako som aj naposledy čítal článok o tom, že Demi Moore obľubuje plastické operácie.
