Jana Shemesh
Dotazník
Tento týždeň sme dostali v nemocnici dotazník. Mali sme odpovedať ako sme spokojní s lekármi, vybavením, personálom, komunikáciou a tak podobne. Jednotlivé záležitosti sme mali oznámkovať od jeden po desať.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Novinárka a mama. Ale väčšinou mama a novinárka.http://www.bux.sk/autori/49127-jana-shemesh.htmlhttps://www.facebook.com/pages/Jana-Shemesh/276179095889965 Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Jana Shemesh
Pár
Stretávam ich už pár týždňov. Sú vždy v nemocničnom parku. On je na vozíku, pri ktorom má postavený stojan s infúziou. Ona stojí pri ňom, ruku má položenú na jeho pleci. Nehýbu sa. V parku je veľa sôch a oni vyzerajú, že sú súčaťou expozície.
Jana Shemesh
Keď zomrie Anat Gov
Tento týždeň zomrela na rakovinu izraelská scenáristka a dramatička Anat Gov. Mala 58 rokov. Bojovala štyri roky, o svojej rakovine otvorene hovorila, napísala o nej úspešnú divadelnú hru a tešila sa zo života. Hoci posledný rok bolo jasné, že nemá šancu.
Jana Shemesh
O eutanázii
Odkedy som chorá a ľudia to vedia, pýtajú sa ma na všelijaké veci súvisiace s rakovinou. A niektorí mi posielajú články o nových liekoch a terapiách. Keď tento týždeň v izraelských médiách prebehla mrazivá informácia o otcovi lekárovi, ktorý vykonal eutanáziu na vlastnej dcére v terminálnom štádiu rakoviny a potom spáchal samovraždu, sa ma tiež pýtali. Že čo si o tom myslím. Nevedela som na to odpovedať. Len som sa zbabelo vyhovárala na to, že nie som lekár, právnik, bioetická komisia ani teológ.
Jana Shemesh
V kaviarni
Nemocničná kaviareň je kaviareň ako každá iná. A zároveň nie je. V nemocničnej kaviarni, tak ako v bežnej, stretnete rôzne typy ľudí. Nie všetci si prídu tam vypiť kávu, stretnúť sa s niekým alebo prečítať noviny.
Jana Shemesh
Fjodor
Fjodor je vrátnik na onkológii. Starší pán, veľmi elegantný, nesmierne zdvorilý. Vždy som rada, keď som tam a má službu. Uznávam, robí mi dobre, keď mi niekto otvorí dvere a jemne sa pritom ukloní.
Jana Shemesh
Eli a Tuti
Eli bol jeden z prvých ľudí, s ktorými som sa dala do reči, keď sme sa prisťahovali na nové miesto. Bolo leto a ja som každý deň chodila s Ruth do bazéna. Eli tam chodil tiež. Prihovoril sa nám, lebo je od Nových Zámkov a slovenčina mu znela známo, hoci on už po slovensky nerozpráva. Potom sme sa dlhšie nevideli. Pred pár mesiacmi sme sa stretli na onkológii.
Jana Shemesh
Sestrička Bety
Bety je mama najlepšej kamarátky mojej dcéry zo škôlky. Ukrajinka, o pár rokov mladšia ako ja. Kým sa jej narodila dcéra bola aj sestrička na onkológii. Po jej narodení sa svojej práce vzdala.
Jana Shemesh
Tomer
Nedávno som v časopise Reflex čítala rozhovor s českým lekárom, ktorý tvrdil, že niektorí jeho pacienti sú "vďační" za to, že dostali rakovinu. Až tá ich donútila zastaviť sa. Tak som si spomenula na Tomera.
Jana Shemesh
O odchodoch
Po mesiaci doma, na Slovensku, sa opäť chystám na stretnutie so spolupacientmi v podpornej skupine. Mám obavy, lebo je to dosť dlhý čas. Dosť dlhý na to, aby som sa s niektorými už nestihla stretnúť. Lebo v tejto skupine čas letí rýchlejšie ako inde.
Jana Shemesh
O predsudkoch
S rakovinou sa spája veľa predsudkov. Sama som sa s mnohými stretla. Dokonca aj od ľudí, od ktorých by som to nečakala. A čo bolo ešte prekvapujúcejšie bola ich absurdnosť. Pozor, toto nie je len môj príbeh a nie len moje postrehy.
Jana Shemesh
Prečo a Ako
Môžete sa donekonečna pýtať Prečo. Kým sa neopýtate Ako, nič sa nezmení. Nebude vám tiež lepšie, ba dokonca vám môže byť zo seba aj zle. Čím skôr si položíte otázku Ako, tým skôr si začnete samých seba opäť vážiť. A ocení to aj vaše okolie.
Jana Shemesh
Odpočet
V Izraeli je teraz sezóna náboženským sviatkov, počas ktorých by ľudia okrem iného mali rekapitulovať posledný rok, rozjímať a prosiť o odpustenie, ak ublížili. Svojmu okoliu, ale aj sebe. Je to dobrá metóda nielen pre veriacich (a je teraz jedno akého sú náboženstva), ale pre každého, kto cíti, že nie všetko je ako by malo byť.
Jana Shemesh
Josef
Niekedy v polovici leta ležal na posteli v miestnosti, kde dávajú infúzie, asi desaťročný chlapec. Bez vlasov, s opuchnutou tvárou, s modrinami od kanýl. Na detskom oddelení mali nedostatok personálu a tak ho aj s mamou, ktorá ho doprevádzala, poslali k nám. Prišiel na chemoterapiu.
Jana Shemesh
Do konca
Moja doktorka je doktorka do konca. Do definitívneho. Hoci už neležia na jej oddelení, navštevuje svojich pacientov v paliatívnej liečbe. A ak sa dá, príde im na pohreb. Ak sa to nedá stihnúť, lebo v Izraeli sa pochováva v deň úmrtia, či maximálne na druhý deň, príde si posedieť s pozostalými počas sedemdňového smútku. Alebo aspoň zavolá.
reklama
Jana Shemesh
Alexandra
Alexandra sa totálne opustila. Kedysi to bola pacientka, ktorá do nemoty ostatným opakovala, že to bude dobré. Teraz prepadla pocitu, že všetko je na nič. To všetko pre to, že Alexandrina doktorka odišla na štyri mesiace na stáž do Spojených štátov. Alexandra sa na ňu tak upla, že s jej odchodom sa začala rúcať. A ukazujú to aj laboratórne testy.
Jana Shemesh
O (bez)nádeji
Na onkológii počujete slovo beznádej pomerne často. Skoro tak často ako slovo nádej. Je to beznádejný prípad, my už nemáme žiadnu nádej a tak podobne. Ale aj: nestrácajme nádej, ešte je nádej, tak toto vyzerá nádejne. Za posledné mesiace som videla a aj zažila na vlastnej koži niekoľko náhlych prechodov od nádeji k beznádeji a naopak. Takže už budem navždy opatrná pri používaní týchto výrazov.
Jana Shemesh
Yamit
Yamit prišla na onkológiu niekedy v januári. Vyzerala a správala sa tak, že sme si mnohí, čo tam chodíme už dlhšie, povedali: Bože odpusti, dievča ty to máš za pár.
Jana Shemesh
Cez cestu
Sedela som na autobusovej zastávke oproti nemocnici, pozorovala ľudí a hovorila som si, akí sme nepoučiteľní a nevďační. Nemocnica leží pri jednej z najviac frekventovaných ciest mesta, tuším každú minútu okolo prehrmí autobus. Hoci v úseku v blízkosti nemocnice sú minimálne dva prechody pre chodcov so semaformi, väčšina ľudí si to švihne cez cestu. Len tak, pomedzi trúbiace autá.
Jana Shemesh
Odložené
Keď sa hovorí o rakovine a chorých na ňu, ľudia často spomínajú, ako odkladali ich návštevu, ako im chceli zavolať, ale zase im to nevyšlo, ako sa chceli opýtať príbuzných, ale nikdy nenabrali odvahu a tak podobne. Niekedy to zájde až do bodu, z ktorého niet návratu. Niet koho navštíviť a telefón nikto nedvíha.
