Branislav Skokan
Svadba na spadnutie
Albánsko, to je jedna veľká báseň. Krásne čistučké stredoveké mestečká plné usmievavých a dobrosrdečných ľudí.
Dobrodruh milujúci štyri ročné obdobia. Zoznam autorových rubrík: ...on the road..., FotoOko, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Branislav Skokan
Albánska riviéra
Nestíhame absorbovať to množstvo zážitkov a úžasných situácií, do ktorých sa dostávame už vyše týždňa počas cestovania po Albánsku.
Branislav Skokan
Poďte ku mne na návštevu, mám v záhrade buldozér
Už takmer týždeň putujeme Albánskom. Sme očarení. Pohostinnosť Albáncov nepozná hranice.
Branislav Skokan
Eurodolár
Už dávno som nezažil taký vzrušujúci prechod cez hranice. Vchádzame do Albánska. Nevedeli sme čo máme čakať. V Čiernej Hore nám všetci vraveli o banditoch a vrahoch a vraj to tam vyzerá katastrofálne, horšie ako niekde v Afrike 10 rokoch hladomoru, nafúknuté deti, rozbité domy.
Branislav Skokan
Čiernohorský rodokmeň
Balkánska story pokračuje ďalej. Teraz je to viac o prírode. Sme v Čiernej Hore, krajine hôr, lesov, riek a kaňonov.
Branislav Skokan
Srbské maliny
Zatvoril som dvere a s batohom na pleciach som sa opäť ocitol „na ceste. Nasledujúce tri mesiace plánujem stráviť s priateľmi stopovaním cez Balkán, Turecko až na Kaukaz. A samozrejme späť.
Branislav Skokan
Poľské suveníry, alebo ako si domov priniesť živé zvieratko
Sedím si na brehu rieky Wisla uprostred Krakowa. Užívam si krásne príjemné a bezstarostné pondelkové popoludie a pozorujem okolité dianie.
Branislav Skokan
Stopom do Sýrie a naspäť - epilóg
Moji milí, Sme doma. Ako krásne to znie. Dokázali sme to. Ako tak sedím pri počítači, počúvam kurdskú, tureckú, či sýrsku hudbu a prezerám si fotky, behajú mi po chrbte zimomriavky a zdá sa mi, že to celé bol len jeden veľký sen, že to sa hádam ani nemohlo stať. Ale stalo sa. Dnes to bude krátke. Hlavne sa chcem poďakovať všetkým 224 šoférom ktorí nám zastali a zviezli nás nejaký ten (kilo)meter. Bolo to niečo málo vyše 11 tisíc kilometrov... Ďakujem aj všetkým ostatným, čo sa nám zjavili, aby nám pomohli a darovali nám jedlo, ponúkli nocľah, či pomohli nejako inak. Bez nich by to bolo tažšie. A ďakujem aj Vám, ktorí ste obetovali svoj čas na čítanie našich zážitkov.
Branislav Skokan
Modré barety (stopom do Sýrie X)
Už po druhý krát na tejto ceste sme sa rozlúčili s majestátnym Araratom. Trochu ma škrie nevyužitá ponuka ísť zadarmo hore, ale kvôli tomu, že namáme výstroj sme to museli odmietnuť. Ale nevadí, asi to tak malo byť. Ponuka platí aj na búduci rok...tak uvidíme.
Branislav Skokan
Stopársky hetrik (stopom do Sýrie IX)
V jednom zapadnutom kurdskom mestečku sa mi podarilo napáliť fotky, teším sa ako malý. Keď sme kamarátom v „kybernet café povedali odkiaľ ideme a čo všetko už máme za sebou, tak len neveriacky krútili hlavou. „Welcome to Kurdistan.
Branislav Skokan
Dopravný policajt (stopom do Sýrie VIII)
Celou Sýriou sme to tri týždne ťahali vo štvorke, bolo to pre nás niečo nové a veľmi príjemné, veľa sme sa nasmiali. Nikdy by som neveril aké ľahké a jednoduché je stopovanie v Sýrii, či ste dvaja, štyria alebo piati s hociako veľkou batožinou. Je to úplne jedno, ide to rovnako rýchlo. A tie „open air bezstarostné jazdy...
Branislav Skokan
37 - 37 (Stopom do Sýrie VII)
Ďalšia neuveriteľná haluz. Stopovanie v Turecku prináša rôzne situácie a medzi nimi aj svetové prvenstvá.
Branislav Skokan
U zubára (stopom do Sýrie VI)
My, Branko a Marek, dvaja pútnici slovenskí sme sa trajdali 4000 km stopom cez „pol sveta, aby sme zažili niečo, čo v nás zanechalo hlboké stopy a presvedčilo vo viere, že život je jedna veľká absurdná bublina. Skúste si predstaviť absurditu a la Beckett, postavy a la Emir Kusturica a zasaďte si to do prostredia a la Salvadore Dali.
Branislav Skokan
Cez divoký Kurdistan (stopom do Sýrie V)
Moji milí, jój, tak ja sa už cítim ako v rozprávke...putujeme Kurdistanom zo situácie do situácie...a už nestíhame tú fantáziu absorbovat.
reklama
Branislav Skokan
Hlási sa Ararat (stopom do Sýrie IV)
Hlási sa Ararat, bájny kopec, kde vraj Noe pristál so svojou archou...a vyzerá fakt impozantne, nedokázal som si ho predstavit z cestopisov, ktoré som pred xy rokmi čítal...Všade dookola je pustatina, kopčoke maličké, asi také, ako naše Tatry a odrazu tu vyrastá zo zeme tento velikán...5165 metrov vysoký, snehom pokrytý a každé poobede mráčky odfukujúci.
Branislav Skokan
Nočný štart (stopom do Sýrie III)
Z Bursy sa nám podarilo hladko vystopovať a to je mesto väčšie ako Praha...juchú a už fičíme ďalej, zobral nás úplne super chlapík, náš rovesník a veľmi sme si padli do oka, bolo fajn, len keby toľko nechľastal pivo počas šoférovania. Zaviedol do malebnej utiahnutej dedinky niekde uprostred centrálnej Anatólie asi 100 km západne od Ankary... tam úplne zastal čas...
Branislav Skokan
Stopom do Sýrie II (Ali Paša)
V Istanbule sme si (povinne) prešli pamätihodnosti a iné „turistické miesta, ale keďže my nie sme turisti, necítili sme, že to je to za čím ideme a kvôli čomu cestujeme. Hlavne keď si nás začali fotiť Japonci pocítili sme nutkanie dať veľkému mestu zbohom. Dovidenie, alebo, ako hovoria Turci: „Güle güle Našťastie v ďalších hodinách už o cestovateľský adrenalín nebola núdza.
Branislav Skokan
Tatry v jesenných farbách
Jesenné Vysoké Tatry sú prekrásne, v tomto čase si ich užívam asi najviac. Hýria všetkými farbami, sú tak fotogenické...a magické, tiché...a... sú NAŠE !
Branislav Skokan
Stopom do Sýrie I (Poprad - Istanbul)
Tak a je to tu. Balím batoh, lúčim sa s blízkymi, zatváram dvere...a...opäť sa ocitám na Ceste. Hlavou mi znie známa pieseň „On the road again a od radosti sa mi chce výskať. Opäť je tu ten pocit, ktorý tak milujem, pocit totálnej neistoty. Pri takomto štýle cestovania nie je totiž isté vôbec nič. Nie je isté kde budeme spať, či a čo budeme jesť, kto nás vezme k sebe do auta, kam nás zavezie... nepredvídateľné situácie budú prichádzať jedna po druhej. A na to sa tak veľmi tešíme. Máme pred sebou takmer tri mesiace, počas ktorých sa s priateľom Marekom chceme dostať stopom až do Sýrie...
