" Byť, či nebyť, to je otázka." - zdá sa, že odpoveď na Hamletovú otázku, nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad javí, teda aspoň nie pre každého z nás. E. Hemingway, V. van Gogh, S. Zweig, S. Freud, V. Woolfová, Boudicca ako aj mnohí ďalší majú jedno spoločné, na zmienenú otázku odpovedali rovnako. Dali prednosť smrti pred životom, zvolili si nebytie a sami sa rozhodli o tom, kedy a ako sa ich bytie ukončí. Čo vlastne vedie človeka k takejto voľbe? Je to vždy duševná porucha? Je suicidálne správanie vždy šialenstvo, choroba? Je to len slabosť jedinca? Odpovede nie sú, ani nemôže byť jednoznačne. U niektorých bola diagnostikovaná ťažká depresia, niektorí sa bez známok duševnej poruchy rozhodli pre bilančnú (biickú) samovraždu. Je tento spôsob ukončenia vlastného života prejavom slobodnej vôle jednotlivca, alebo je to prejav slabosti, únik, manipulácia, volanie o pomoc ? Dá sa samovražde vôbec predísť alebo ju predpovedať? Ak áno, aké sú indikátory? Samovražda otvára priestor pre mnohé otázky, sú to otázky v ktorých až príliš často vyhráva smrť.