Nora-Soul Slížová
Nota bene- tento ma riadne rozčúlil
Snažím sa po svete chodiť s otvorenými očami. Ale niekedy to, čo vidím ma dokáže riadne rozčúliť. Prisámvačku, napriek hlbokému nádychu a výdychu ma to ešte furt škrie.
Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Snažím sa po svete chodiť s otvorenými očami. Ale niekedy to, čo vidím ma dokáže riadne rozčúliť. Prisámvačku, napriek hlbokému nádychu a výdychu ma to ešte furt škrie.
Je mi tak trošku smutno na duši a chce sa mi kričať „.neberte nám princeznú „ ako v tej starej rozprávke. To sa však nepatrí, už som veľká, apropo stará, ako som zistila pred pár dňami, keď som dostala nezvyčajnú odpoveď, na moju naivnú otázku...
Nemám rada klamstva, ne profesionálnosť, nekompetentnosť, podľa mňa tieto vlastnosti nepatria ani do jednej serióznej firmy. Žiaľ, ako to už u nás býva, bezočivosť mobilných operátorov rastie zo dňa na deň.
Nemysli na to dobré, čo si urobil pre druhých, len nezabudni na to dobré, čo si prijal od druhých. Čínske príslovie
Dobrý život nie je život bez námahy, bez námahy sa nedá dôjsť k tým veciam, ktoré sú v živote podstatné. Erich Fromm
Pomaly už svitá, čaj je takmer dopitý, sen zachytený a interpretovaný. Niečo pochopené, mnohé ostávajúc záhadou a mystériom nevedomia. Vedomie však dnes má zvláštny deň. Dnes si chcem plne uvedomiť a rozjímať nad všetkým, za čo cítim vďačnosť.
Pokiaľ máte chuť prečítať si niečo na uvoľnenie, niečo na zasmiatie, tak nech sa páči.
Niekedy by som nechcela vidieť ani počuť tie škaredé veci, ktoré sa dejú vôkol mňa. Možno by stačilo len nemyslieť na to, či to dopadne dobre alebo zle. Niekedy by som chcela byť taká veľká a silná ako king kong, a s niektorými ľuďmi prudko zatriasť, pohroziť im...
Dá sa vášeň pretaviť do slov? Je možné zachytiť dôležité okamihy života na papieri? Táto kniha vás o tom presvedčí, že je možné otvoriť bránu do minulosti a nechať sa strhnúť s nespútanou vášňou ..
Carrefour ponúka skvelú akciu. Chipsy len za 0,53€. Zabudli však uviesť jednu dôležitú vec, tak poďme to napraviť
Je piatok poobede, cesta vlakom ubieha pomaly. Vlak je preplnený študentmi, ktorí sa vracajú na víkend domov. Čas si krátim čítaním a chrúmaním musli tyčinky. Kniha je pútava, pokračovanie príbehu o dievčatku ktoré vyrástlo v džungli v Papuy medzi domorodým kmeňom Fayunov. Chvíľami nechávam svoje viečka klesnúť a predstavujem si džungľu, mohutné stromy, štrbavých domorodcov, vône močiarov a kultúru ktorá nemá nič spoločné s našou modernou civilizáciou. K obrazotvornosti mi pomáhajú cestujúci, ktorí sedia na zemi a šíriaca sa vôňa civilizácie po niekoľkých hodinách v preplnenom vlaku. Pár minút pred siedmou sme v cieľovej stanici Poprad - Tatry.
Pokiaľ máte chuť prečítať si niečo na uvoľnenie, niečo na zasmiatie, tak nech sa páči
Sú chvíle keď človeku stačí naozaj málo ku šťastiu. Uprostred každodenných malých i veľkých starostí, si nájde 24 hodín, zopár spriaznených duší, naštartuje bicykel a nasleduje volanie...
Unavene hľadám kľúč od vchodových dverí, viečka vyhlásili vzburu a opakovane klesajú. Som unavená na smrť aj keď niet na to dôvodu. Kým stihnem odomknúť, z letargie ma preberie krik z podaktorého okna na blízku. Zasrani, zasrani volá zúfalo babička, kto vás to má počúvať. Zasrani, zasrani...
Každé ráno netrpezlivo skúmam schránku, či medzi hŕbkou reklamných letákov sa nenachádza obálka - list od teba. Bolo to už dávno, keď sme netrpezlivo čakali poštára. Vtedy sme ešte boli deťmi a čakali sme „svoj" dôchodok, teda vreckové od babky, ktoré nám dávala z každého dôchodku. Každý mesiac štvrtého. Počítala peniažky a rozdeľovala na kôpky, na stravu, vreckové a iné. Dnes opäť presne viem, kedy chodí poštár k nášmu bloku. Neprináša mi vreckové ale správy od teba.
Vidím ich kamkoľvek sa pozriem. Sú takmer všade, zdá sa mi, že ich počet sa zo dňa na deň zvyšuje. Napriek tomu si neviem zvyknúť na pohľad do ich očí, ktoré sa topia v beznádeji, zúfalstve a v bolesti. Zavriem oči a stále počujem pomalé šuchtavé kroky, ktoré sa miešajú so zvukmi zbesilo jazdiacich áut. Prepych a chudoba, luxus a bieda si kráčajú vedľa seba.
Včera som si nechtiac vypočula rozhovor medzi mamičkou a jej asi 7 ročným synčekom. A musím sa vám priznať, že mi to stále vŕta v hlave.
Dnes ráno som mala také mini stretnutie v poluse v kníhkupectve. Po skončení stretnutia som neodolala pokušeniu a pozrela som si knihy.
Počuť myšlienku, ktorá vás nadchne je takmer ojedinelý jav. Obzvlášť ak, táto myšlienka pochádza od politika, je úmerná priamo zázraku. Ale aj toto je možné. Práve som si dopozerala dokument, ktorý pojednáva so Základným príjmom. Príjem, ktorý sa vypláca každému občanovi a neukladá mu žiadnu povinnosť. Otvorene priznávam, že sa mi táto myšlienka viac než páčila, a jej autora Eduarda Suplicya pokladám za géniusa.
Stalo sa to, čo som očakávala najmenej, zaľúbila som sa až po uši. A vôbec ma to neprechádza. Sedeli sme v malej pekárničke a popíjali kávu. Chutila lahodne a perfektne sa hodila k čerstvému sendviču, ktorým sme tíšili svoj hlad. Vzduch bol presýtení vôňou čerstvého pečiva. Pred pultom sa tvoril rad, ak jedného obslúžili na koniec radu sa postavil nový zákazník.