Nora-Soul Slížová
Nezaslúžené
"Snaž sa v živote dosiahnuť to, čo máš rád, inak budeš musieť mať rád, to čo dosiahneš." anonym
Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
"Snaž sa v živote dosiahnuť to, čo máš rád, inak budeš musieť mať rád, to čo dosiahneš." anonym
Nie tak dávno sme si boli pozrieť jeden dokument, ktorý sa zaoberal s klinickou smrťou a peklom. Teda lepšie povedané s výpoveďami ľudí, ktorí tvrdili, že počas klinickej smrti boli v pekle ale vrátili sa späť.
Bola som plná očakávania, nadšenia, mala som dvadsať a podľahla som volaniu srdca a príležitosti niečo zažiť, uvidieť, zúčastniť sa. Ale nebola som pripravená vidieť a zažiť a to, čo v sebe často skrýva život.
Rozhodne to bola, tá naj sexy dáma, akú som v živote videla. Proste mala svoj šarm a jedinečný štýl...
" Příroda dovede stejně jako básník vytvořit největší efekty s nejmenším počtem prostředků. " Heinrich Heine. Pozorujem svet, ktorý ma obklopuje, niekedy to čo vidím ma nesmierne teší, ale stáva sa aj to, že je mi z toho smutno.
To, že dnešná spoločnosť je postavená na hlavu, nie je žiadna novinka. Dennodenne sme svedkami zvrátenosti, tak si pomaly zvykáme. Ale sú určité veci, ktoré by sa nemali nechať len tak...
„ Za hodinku som späť ", zakričala som z chodby Tonymu do kuchyne, ktorý sa už zahĺbil do knihy. Mala som namierené do banky a cestou späť som sa ešte chystala zastaviť v potravinách a nakúpiť na víkend nejaké veci, ktoré sme si chceli zobrať so sebou na náš výlet. Prisťahovali sme sa len pred dvoma týždňami, a mali sme v pláne vyraziť a preskúmať okolie. Ja som chcela vidieť múzeá a Tony si práve čítal knihu v ktorej boli niektoré zaujímavosti. Vtedy som ešte nemala ani tušenie, že ma čaká jeden z najhroznejších dní v mojom živote...
Stál asi tridsať metrov predo mnou, v ušpinených rifliach a čiernej koženke. Pýtal si peniaze od cestujúcich, ktorí stáli na zastávke. Počula som ako sa pohla električka, pridala som do kroku aby som ju stihla. Chcela som ho obísť, ale postavil sa mi do cesty. Mohol byť tak v mojom veku, natrčil dlaň a pýtal si drobné. Rázne som pokrútila hlavou a vykročila. Nenechal sa odbiť, urobil krok tiež. „ Tak mi dajte aspoň toto" ukázal na žemľu, ktorú som držala vo svojej ruke a už sa za ňou naťahoval.
Tých pár minút sa mi zdali ako večnosť. V tej chvíli som sa nebála ani tak veľmi o seba, ako o svoj majetok. Neskôr v pokoji v bezpečí som sa bála viac, keď som sa zamyslela nad tým, čo všetko sa mohlo stať.
Myslím si, že žijeme v časoch keď dennodenne vidíme ako sa šliape po ľudskej dôstojnosti, morálke a ilúziách. Politici takmer všetkých krajín sa predbiehajú v škandáloch, nemravnostiach a rabovačkach. Ale potom sa udeje niečo takéto a mňa to dojíma...
Pri obede by sa nemali počúvať správy, lebo by vám mohla zabehnúť aj polievka. Alebo sa môžte riadne naštvať. „Bratislava 17. marca (TASR) - Mimoparlamentná strana Most-Híd je za zmenu spôsobu vyučovania slovenského jazyka na menšinových školách tak, aby bol dôraz kladený na aktívnu schopnosť dorozumieť sa a aby sa slovenčina vyučovala ako druhý jazyk. TASR o tom dnes informovala tlačová tajomníčka strany Nora Czuczorová."
Určite sa každý z vás ocitol v situácii, keď porovnáva neporovnateľné. Keď napriek tomu ako veľmi drží palce svojim, musí sklamane priznať prehru. A pocíti smútok, roztrpčenie a hanbu...
Sú veci, ktoré vás tak prekvapia, že buďto onemiete od úžasu, alebo sa zaseknete a opakujete jedno slovíčko dokola.
Také malé poďakovanie všetkým starým mamám, babkám a babičkám, lebo sú jedinečným darom v tomto živote. Život bez babky je ako lúka bez trávy, a tá moja bola plná kvetov a trávy...
Práve mi volal Súdruh Žinčica, že som sa ešte nevyjadrila k vlasteneckému zákonu. Tak teda, namiesto flinty do žita, mám otázku na občanov, ale aj návrh a to...
V MHD. Za mnou sedeli dvaja starší pani. Z ich krátkym rozhovorom musím jednoznačne súhlasiť - Moja žena mi vraví, že ne len furt pracovať ale aj pozitívne myslieť treba. - Víš co? Daj si večer kakao, pred spaním. Alebo čokoládu, uvidíš ako ci ti budze dobre. - Čokoládu? Mléčnú? Alebo totú horkú? - Ja si dávam každý druhý, ci trecí den. Vyplavuje to to ty hormóny šťastia. Uvidíš ako ci bude dobre. Ja si dávam takú, akú doma nájdem. Mléčnú aj inú, ale najradší mám kokosovú :)
Vodič zastavil pár metrov od zastávky MHD, pre dobiehajúce tri mladé dámy.
Stojím na zastávke MHD a čakám na svoj spoj. Obďaleč stojí asi 60-65 ročná pani s taškou na kolieskach. Za okamžik si to namieri ku mne a ponúkne svoj tovar napredaj. Papučky štrikované, čiernobiele. Slušne poďakujem a..
Keď je niečo za výhodnú cenu a v peknom obale, no nekúp to.Babka kúpila a ako bonus sme si domov priniesli...
Keby som to vtedy tušila, že je to naposledy, čo sme spolu, tak...