Soňa Kallová
Politika Déjà-vu rokov osemdesiatych
Tešila som sa, že konečne odzneje pandémia a navrátime sa do (snáď trochu zelenšieho) normálu.
Prírodný tvor a (preto) skeptik. Viac o mne: www.beacons.ai/woykas, pracujem tu: www.woykas.sk a tu: www.chaty-tatra.com Zoznam autorových rubrík: Slovenská spoločnosť, Pamiatky, Politika, Súlad, Cestovanie a turistika, Súkromné, Nezaradené

Tešila som sa, že konečne odzneje pandémia a navrátime sa do (snáď trochu zelenšieho) normálu.

V nedeľu som zhliadla výsledky hlasovania Na telo, kde nedávny spoluorganizátor masových pochodov za Slušné Slovensko..

Ako som už uviedla v úvode, k napísaniu série blogov ma inšpiroval projekt Chateaux po našom Jany Šturdíkovej.

Ľudová architektúra, mestské domy a iné malé stavby.

Chátrajúcim historickým stavbám na Slovensku odbíja posledná hodina.

Opäť sa mi raz dvíha pokrievka z diania na Slovensku. Nastal čas vypustiť „politickú“ paru.

Sedím v rýchliku, ktorý závratnou rýchlosťou uháňa do mojej staroby. Už je za polovicou jazdy.

Približne 8 rokov ma moja kamarátka, spoločníčka a životná súpútnička Bea lámala, aby som sa zúčastnila 10-dňového kurzu meditácie Vipassana.

Tí, čo jazdíte Slovenskom, ste si to tento rok možno tiež všimli. V letných mesiacoch bolo na našich cestách oveľa viac zrazených líšok ako po iné roky.

Onedlho je tu znova ten čarovný čas letného slnovratu a najdlhšieho dňa v roku: Svätojánska noc. S ňou sa spájajú vžité pohanské zvyky a povery, ale aj prírodné fenomény ako svätojánske mušky.

V jednom tatranskom ubytovaní pre nenáročnú klientelu sa ocitla malá skupinka komunikujúca hebrejsky, deklarujúca pobyt v Nemecku. Navečer si požičali gitaru, sedeli pri ohni a brnkali si.

Marcový večer. Niečo ma vytiahlo do lesa. V predvečer víkendu, keď stroje stíchli a ľudia sa vracali domov. Celý deň bolo teplo, silnejúce slnečné lúče vyťahovali klíčky zo zeme. Len k večeru sa strhol vietor. Ako predzvesť zmeny.

V aktuálnom sčítaní obyvateľstva som sa po prvý raz neprihlásila k žiadnemu náboženstvu. Občas ma máta, či ma nepostihne nejaká kliatba za to, že som zaprela vieru (svätý Peter ju zaprel až 3x ale to bola iná doba).

Po zhliadnutí posledných prieskumov preferencií politických strán som usúdila, že slovenský volič demonštrácie za slušné Slovensko pochoval hlboko vo svojich spomienkach.

Tým, ktorí sledujú vývoj okolo kvóty na odstrel vlka, asi nepoviem nič nové, ale fenomén vlk, zdá sa na chvíľu zatienil aj koronakrízu.

Na Slovensku máme tradície, ktoré sa s časom, životnou úrovňou (alebo lepšie povedané pokročilým konzumom) nestrácajú, ale upevňujú. Koronakríza k nim ešte prispela.

Nie som nedeľný vodič ale ani každodenný trpič v dopravnej zápche. V posledných rokoch je však situácia na cestách čím ďalej tým neúnosnejšia. Bezohľadnosť Slovákov sa prejavuje práve na cestách.

Na stretávke ma obvinili, že mám premazanú RAMku, lebo si nepamätám školský výlet na chatu kdesi pri Váhu. Záblesk pamäti ma osvietil až po bližšom opise miesta.

Možno ste si všimli, že povinné nosenie rúšok platí pre niektorých občanov viac a pre iných menej. Do tej druhej kategórie patria hlavne fajčiari.

Aj keď som OĽANO v týchto posledných voľbách nevolila, musím sa premiéra zastať pred výčitkami aj scestnými radami niektorých facebookových indivíduí. A netýka sa to sporu COVID19 vs ekonomika.