Michal Šplho
O umení
Dialóg, ktorý sa neodohral v mojom ateliéri.
Výtvarník. Zoznam autorových rubrík: Kultúra, Ľudia, Fejtón, Kultúrka, Čo život dal, Občianska náuka, Ostatné, Poézia
Spánok. Nevedomosť. Ľahostajnosť. Nezáujem. Príležitosť. Voľný priestor. Nový život. Kultúra.
Čas letí. Človek sa nenazdá a už je na konci mesiaca. Alebo na konci so silami.
Realitu vytvárajú víťazi. Sme slobodní, šťastní. Sme nová generácia, nádej nového tisícročia. Máme všetko v rukách.
Roky osemdesiate. Detstvo. Prvé kontakty so svetom. Obmedzený priestor. Dedina pri Martine, vcelku civilizované miesto.
Na rad prišla debata o televíznom programe, reality show, Mojsejovcoch, vyvolených a ostatných vtákovinách.
Hlavné námestie v Bratislave je rozkopané. Komplet. Premávajú po ňom nákladné autá, bager, robotníci. Tam som pred pár minútami stretol kamaráta Bena. Dali sme sa do reči. Kde nič tu nič priplichtil sa k nám nižší bradatý vychudnutý bezdomovec.
Je piatok, svieti slnko. V hlave mi hučia zážitky z celého dňa, rozbieham svoj kaleidoskop.
Bolo to takto: Rypák si myslel, že svet je možné zmeniť, a to nie len priamou akciou, ale oveľa podstatnejšie vytvorením vecí, ktorých tvar a význam by vyvinul na diváka jemný transformačný vplyv. Preto sa dal na maľovanie, ktoré sľubovalo prostredníctvom vytvorenia vizuálneho obrazu dosiahnuť spomínaný vplyv na diváka a následne na svet. Preto zúfalo skúmal obraz ako taký.
Nedávno ku mne do ateliéru pribehol udychčaný kamarát, Rypák. Už som ho kedysi spomínal.
Už roky ma teší zážitok z divadelnej hry Y. Reza — KUMŠT v podaní trojice Lasica, Kňažko a Labuda.
Je zapršaný deň. Pesimizmus vyžarujúci zo zatiahnutej oblohy skúsim rozohnať pokračovaním zošita Občianskej výchovy zo školského roka 1965/66. Aby bolo každému jasné, zošit patril žiačke siedmeho ročníka. Téma dňa — tradícia a pôvod našej ľudovej armády.
Včera večer odznel koncert Mariana Vargu, Ivy Bittovej a B. M. Willi. Aby som bol úprimný, na koncert som si išiel vypočuť hlavne Mariana Vargu. Ako prvé sklamalo počasie. Pôvodne mal byť koncert na hradnom nádvorí. Potom sme zistili, že manželka zabudla doma svoje okuliare. Museli sme si požičiavať moje. A celá akcia mala pár ďalších nedostatkov. Ale vesmírny titan Marian Varga pomohol ich nevnímať a zabudnúť na svet dookola.
Priznám sa. Píšem. Sem tam. Písal som už dávno. Pred pätnástimi rokmi.
Pre veselší štart do nového týždňa uvádzam pokračovanie zo zošítka Občianskej náuky, ročník 1965/66.
Z leptov a drevorezov menej známych diel starých majstrov sa preladíme na kresbu a lavírovanú kresbu.
Práve som sa vrátil z dovolenky. Týždeň v Turci u rodičov. Príroda, čerstvý vzduch, zvonce zvoniace na hrdlách kráv a ovečiek, voda z potoka v Gaderskej doline, ktorá CHUTÍ, atd atd. Príležitostne som prekutal povalu a našiel školský zošit z predmetu Občianska náuka, patriaci jednej mojej tete. V tom čase žiačka 7.B triedy, ročník 1965 – 66.
Svoje spomienky som sa pokúsil uviesť pod iným názvom. Ale nenašiel som vhodnejší. Koniec koncov, je to o ľuďoch a je to na pokračovanie. Dnes to bude o staršej, veľmi nízkej, veľmi širokej černoške. Ako vystrihnutá z filmu.