Gabriel Šípoš
SPW: Samovraždy - čo to vlastne hovoria aktuálne štatistiky?
Dorota Nvotová vo svojom stĺpčeku v .týždni píše:
Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dorota Nvotová vo svojom stĺpčeku v .týždni píše:
„Ľudia nepoznajú kandidátov ,“ zahlásila včera Pravda v titulku z prvej strany. Autor Vladimír Jancura skutočnosť pekne prifarbil.
„S adopciou súhlasí viac ateistov ako veriacich,“ oznámil denník SME jeden z výsledkov reprezentatívneho prieskumu MVK v článku pred týždňom. Samotný prieskum to však nepotvrdzuje. A príspevky o ňom naopak potvrdzujú, ako sa prieskumy dajú v médiách ľahko znetvoriť.
V sobotu Pravda uverejnila z prvej strany článok „Primátori odchádzajú s odmenami vo vrecku. “ Autori sa však namiesto poctivého skúmania kontextu odmien uspokojili s lacnými narážkami a polopravdami.
Často premýšľam, ako asi vnímajú prácu médií odborníci, ktorých novinári jednou-dvoma vetami v článkoch citujú, a ktorých názor často tvorí tón článku. Dnes o svojich skúsenostiach píše analytik Slovenskej Sporiteľne Michal Mušák:
Tak ako sa trend klesajúceho počtu vrážd na Slovensku za posledné tri roky neodrazil v nižšej frekvencii príspevkov o vraždách v najsledovanejšom televíznom spravodajstve TV Markíza, tak sa tam neodrazil ani rapídny pokles počtu smrteľných obetí dopravných nehôd u nás v posledných rokoch.
Vydavatelia Bratislavských novín, v meste najčítanejšieho spravodajského periodika, aj pred týmito voľbami slúžia viac politickým záujmom ako záujmom svojich čitateľov. Aj keď hlásia opak.
Podľa oficiálnych štatistík začal počet vrážd u nás rapídne klesať. Za rok 2003 polícia registruje 146 vrážd, čo ostáva absolútnym maximom od roku 1989. Za rok 2004 to už bolo 122, a minulý rok polícia objavila 106 vrážd. Čo bolo zase najmenej od roku 1991. Vidieť menej vrážd aj vo večernom spravodajstve našej najsledovanejšej televízie?
V pondelok som kritizoval Ľuboša Jančíka zo SME za úsudok, že súčasný pokles v medziročnej inflácii nás približuje k euru, keďže pre vstup do eurozóny v roku 2009 je dôležitá až budúcoročná inflácia (resp. v období zhruba apríl 2007-marec 2008). Ten istý záver ako Jančík urobila aj Jana Hambálková v Pravde.
Redaktori spravodajstva a publicistiky Ján Tribula, Štefan Frimmer a Ján Pasiar nakoniec nebudú kandidovať v komunálnych voľbách. Naopak, redaktori Rádiožurnálu Slovenského rozhlasu Roman Grebáč, Ľuboš Krno a Vladimír Ľach kandidovať môžu, ale musia si zobrať počas kampane dovolenku. To sú rozhodnutia vedení Markízy, respektíve Slovenského rozhlasu.
V ideálnom prípade by médiá mali reflektovať realitu. Nielen jednotlivé udalosti, ale aj spoločenské trendy. Ak je u nás menej vrážd, je aj menej vrážd v médiách? Ak klesá počet smrteľných dopravných nehôd, je to odrazené aj v počte obetí, ktoré spoločnosti ponúkajú médiá? Ak je spoločnosť menej korupčná, dá sa to vyčítať aj z množstva spravodajstva o korupcii? Na prvé dve otázky skúsim ponúknuť odpoveď budúci týždeň. Dnes k tej tretej, v spolupráci so stážistom SPW Jakubom Joštom.
Ján Pasiar, reportér a moderátor Paľby, investigatívnej relácie TV Markíza, kandiduje za poslanca do miestneho zastupiteľstva v bratislavskej časti Petržalka za koalíciu SNS, HZDS a Slobodné fórum.
Martin Kováčik z Pravdy zhruba po pol roku opäť vytiahol rovnakú tému: v apríli pod nadpisom „Štát nechá Enelu 11 miliárd, teraz z prvej strany ako „Štát prerobil na predaji SE “, pričom chybou oboch článkov je stále to isté nepochopenie ekonomických súvislostí reportérom: dopredu sa nedá povedať, či je lepší krok zobrať si z firmy zisk vo forme dividendy, alebo ho nechať vo firme na ďalšie investície. Záleží na odhadoch návratnosti. V utorok Kováčik v článku „Štát prerobil na predaji SE “ napísal:
17.apríla minulého roku odvysielala TV Markíza v Televíznych novinách tento príspevok s názvom „Hipoterapia“:
Ako ma upozornili čitatelia, viacerí novinári Slovenského rozhlasu sú buď už ako poslanci činní v lokálnej politike, alebo sa poslancami chcú stať. V rozhlase ďalej pracujú.
Pred niekoľkými dňami prepustila TA3 troch pracovníkov publicistiky: Soňu Rebrovú, Moniku Mannovú a Richarda Bolješika. Televízia prepustenie oficiálne neoznámila (na otázky mi ani neopovedala), no v zozname redaktorov na stránke TA3 už títo novinári nie sú.
Včera v Pravde vyšiel celostranový inzerát na vlastný denník. Najväčším odkazom bolo, že „Pravda je najčítanejší mienkotvorný denník na Slovensku“ s odkazom na čísla z minulej zimy. Pritom, ako som už písal , v čerstvých číslach o pravidelných čitateľoch za jar/leto tohto roka Pravda (aspoň prísne podľa čísel) spadla za SME. Ak toto nie je klamlivá reklama, tak neviem.
Minulý týždeň sme sa od Reportérov bez hraníc, mimovládky sledujúcej slobodu novinárskej práce, dozvedeli, že v slobode tlače (v podstate médií) sme medzi 168 krajinami v top 10 . V o niečo komplexnejšom rebríčku mimovládky Freedom House, ktorá tiež bojuje za slobodu slova, sme pre tento rok na úrovni 35.miesta z takmer 200 krajín.
Alexandra Beljajevová z TA3 včera v Hlavných správach (zhruba 10 min po začiatku správ) ukázala, ako divákom znechutiť spravodajstvo. Ako ma upozornil čitateľ, reportérka necháva hádať sa dvoch politikov - kandidátov, a pritom ani slovom nepopíše podstatu zákona, o ktorom je reč, ani to, v čom sú vlastne rozdiely videnia oboch kandidátov. Dvaja politici hovoria úplne mimo seba, reportérka žiadny z argumentov či tvrdení pre divákov ani neoverí či neponúkne názor expertov.
Soňa Zverková a Matej Demeš na prvej strane Hospodárskych novín píšu: