Stanislav Havran
Keď folklorista počúva trance
Áno, priznávam sa. Počúvam trance. Možno to nejde nikomu do hlavy, najmä, ak sa pozrie na moju foto v kroji. Áno, som folklorista (pokúšajúci sa tancovať) počúvajúci trance. Prečo?
jednoducho zvláštny živočích Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Príbehy Zvláštneho živočícha
Áno, priznávam sa. Počúvam trance. Možno to nejde nikomu do hlavy, najmä, ak sa pozrie na moju foto v kroji. Áno, som folklorista (pokúšajúci sa tancovať) počúvajúci trance. Prečo?
Náboženstvom a lebo podobné kulty sprevádzajú človeka od jeho zrodu. Často z jedného dôvodu – lebo človek cítil, že je malý, a že nie je sám. No dnes sa akosi cítime všemocnými, sami sa staviame do role Boha. A potom, je tu kresťanstvo, ktoré je akosi čudné. Ale je to naozaj tak?
Veľké ramená – inak sa to povedať nedá. To je to, čo dnes vo svete funguje, treba byť drzí, a človek si presadí svoju vôľu. Je to všade, no najviac ma vytáča na cestách (možno preto, že sa s tým stretáva takmer každý).
Vo svojej podstate týmto článkom nechcem povedať nič, len upozorniť na jeden článku, ktorý nájdete pod linkom. A povedať, že mi prišlo celkom zle z toho, že...
Človeka chytá nostalgia, keď sa lúči s niečim alebo niekym krásnym, jednoducho srdcu blízkym. Ja sa v tomto čase lúčim so školou a spolužiakmi. Ešte nie definitívne, ale už je to naozaj tak.
Dnes som bol celé dopoludnie na 50% hluchý. Jednoducho mi zaľahlo v pravom uchu a tak som musel fungovať a vnímať zvuky len tým ľavým. Ako to však býva, keď „vypadne“ jeden orgán, druhý začne pracovať. A napodiv to bol môj mozog, ktorý ma priviedol k nasledovným poznatkom, resp. myšlienkam, ktoré som si tak hlbšie uvedomil.
Som sa zúčastnil jednej Ondrejovskej ľudovej zábavy v bratislavskom UPéCéčku (30.11.). Veľmi milá akcia, pre mňa z viacerých príčin, no zverejním len pár. Zvyšok si nechám pre seba a tých, ktorých s tým poobťažujem.
Už neviem presne, kto napísal to dielo (i keď nie je ťažké si to zistiť, no zdá sa mi, že takú nejakú pesničku má i Desmod), no mám pocit, že ho píše sám život. Stačí si kuknúť hocijaké správy či noviny a je to tam. Ako chutí moc, a že chutí asi dobre.
Taká malá paralela o cenách. Náš milovaný premiér je nespokojný s rastom cien potravín a tlačí na ich znižovanie. Náš ešte najmilovanejší bývalý premiér, predsa koaličnej strany, tiež bojuje o cenu, ale inú (podstatne vyššiu - veď pozemky stoja viac ako chlieb)...
To, že Vianoce začínajú 24. decembra vie každé dieťa. Avšak v poslednom čase mám pocit, že i táto samozrejmosť už akosi neplatí, že Vianoce každý rok začínajú stále skôr a skôr.
Je to už vlastne každoročný rituál, s ktorým sa stretáva takmer každý, pri prvom skutočnom snežení. Na rozdiel od nášho psa, ktorý sneh miluje, pretože sa rád v ňom váľa, rád naháňa lopaty snehu, keď čistíme chodník, všetci cestujúci zažívajú tú istú kalváriu. Doslova.
Pôvodne som chcel písať svoj najnovší príspevok o niečom inom. Ale, ako to už býva, človek mieni, Boh alebo iný človek mení. A občas až príliš brutálne... a tak, stretol som krvácajúce srdce, srdce, ktoré sa malo smiať. No ono krváca...
O tom, že naše zdravotníctvo nie je úplne zdravé vie asi každý. A tak je prirodzené, že sa ho snažíme vyliečiť. O občas mám pocit, že ideme na to stredovekým spôsobom – pijavicami na žilu.
Odkedy sa zo mňa stala taká maličká kancelárska krysa, mi už dlhšie mi hlavou prúdi súvislosť medzi ekológiou a vzťahmi medzi ľuďmi.
Keď srdce túži kričať, rozum ho tíši. Srdce túži prezradiť všetko, čo sa v ňom skrýva, no rozum vie, že by to nemuselo dopadnúť dobre.
Dnes dostala moja pýcha (resp. ego) silné zaucho. Istým spôsobom ma to teší, istým spôsobom plačem. Ľutujem sa a zároveň sa na seba hnevám.
Po tom, ako sa trhá vrece s návrhmi na zákony prideľujúcimi zásluhy národným dejateľom, dovolím si predstaviť aj vlastný názor, resp. návrh na podobný zákon.
Tento víkend som sa zúčastnil krátkeho zájazdu do rumunského Nadlaku, kde sme sa predstavili v galaprograme festivalu slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... A potvrdilo sa mi, že doma niekedy nemusí byť doma...
Dnes sa mi potvrdili dve skutočnosti. To, že ľudí spája nešťastie viac ako šťastie, a že folkloristi sú naozaj jedna veľká rodina.