Som človek večne bojujúci s protichodnými túžbami usadiť sa a spoznávať svet. Kritizujem v nádeji, že sa niečo zmení. Zoznam autorových rubrík: late night dreamers, Čisté radosti života, Zastavený čas, Burning Heart, Španielsko (nielen) od Atlanti, Polnočný úpal, Kade sa túlam, Vizuálne blúznenie, Obzretia, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Eva Stasselová
Stredovek - chvalabohu za nami?
Keby som niekedy cestovala v čase, tak do stredoveku rozhodne len neviditeľná, nehmatateľná a v nejakej vzducho-, baktério- a všeobecne háveďotesnej bubline.
Eva Stasselová
Black and... yellow
27.1.07, na tržnici bola polovica stánkov opustená a vietor vynášal do vzduchu papiere a igelity. Dokonca ani olivy nerozváňali ako zvyčajne, tak som sa otočila a šla preč. Už pár dní sme tu vôbec nevideli slnko, príde mi to fakt čudné, ale zvykám si. Strange weather...
Eva Stasselová
Koncoročný (hard)rockový hattrick
Tohoročná zima je na sneh síce skúpa, ale rocková nádielka posledných mesiacov bola vcelku štedrá. November priniesol dvojCD Whitesnake, druhú sólovku Paula Stanleyho a december nový album Richieho Kotzena.
Eva Stasselová
Omega 26.8.06
Do horeuvedeného dátumu som netušila, kde asi sa niečo ako Kráľovský Chlmec nachádza. Či je to veľké, malé, ako veľmi malé, a že tam raz strávim skvelý večer s hudbou, na ktorej som tak nejako čiastočne a o.i. vyrastala. Napriek tomu, že nehovorím maďarsky.
Eva Stasselová
Moja Altea
Dedinka na pobreží Costa Blanca. 60 km na severovýchod z Alicante, 18225 obyvateľov, 61 m.n.m. Najvyššie miesto: Plaza de Nuestra Seora del Consuelo.
Eva Stasselová
7.10.06, kým Deep Purple mastili v Košiciach
Richie Kotzen mastil v Alicante. Ja som bola rozchodiť nemožnosť prvého a nevedomosť druhého v San Juan. Asi by som mala prestať vychádzať z prezumpcie, že v Alicante sa toho veľa nedeje. Menej sa uškŕňať nad lietajúcim opicožrútom a viac sa dívať na svalnaté torzá mladých mužov. Fakt je, že tu je všetko tak počmárané a oblepené, že to človek jednoducho prestane vnímať. Tak mi treba.
Eva Stasselová
Ninots
Ninots sú sochy vyrobené z horľavých materiálov a vopred určené na zánik, s výnimkou jednej (ninot indultat), ktorá dostane najviac hlasov a namiesto uvrhnutia do plameňov získa čestné miesto v Museo de las Hogueras.
Eva Stasselová
I - Schyľovanie (plantá)
19.6. (Pred)Svätojánsky predvečer. Minulý rok som ho hľadala ja, teraz je nejako príliš blízko, rovno pod oknami, v celom meste, všade. Vypukne zajtra - ak to ľudia dovtedy vydržia. K večeru sa už na uliciach niečo začalo diať, zvláštne konštrukcie, neobvyklé ticho ako pred búrkou.
Eva Stasselová
Zvykám si na iné more
Po búrlivom, neskrotnom a nevyspytateľnom Atlantiku sa toto stredozemné dotýka na jednom konci horizontu a na druhom piesku a členkov až príliš samozrejme.
Eva Stasselová
On the road... part II
Nikdy som tomu presne nerozumela, ale s nabratím smeru juh - juhozápad, alebo tak nejako (konkrétne Iberijský polostrov a pridružené územia) v mojom živote ako mávnutím čarovného prútika začne zrazu všetko vychádzať, alebo ak aj nevychádza, aspoň je pritom taká sranda, že mi to úplne prestane vadiť.
Eva Stasselová
On the road again...
Môj život sa väčšinou odohráva po vlnách. Určitý čas je kľud, až príliš, potom sa to navalí podľa možnosti všetko naraz. Posledné týždne mám pozliepané z útržkov, ktoré sa podobajú na prerušovaný sen, príležitostne nočnú moru, čiastočne road movie. Respektíve zo začiatku retro rail movie...
Eva Stasselová
Street art Alicante
Toto je prvý z článkov, ktoré vznikajú ako reakcia na rezolútne vyslovený názor, že v Alicante NIČ nie je. V prvej chvíli ma dosť ohromil, ale na druhej strane mu vďačím za to, že som chodila s očami ešte viac otvorenými než zvyčajne.
reklama
Eva Stasselová
Haló, lampáreň?!
Niečo smrdí v tomto štáte... hovorím si opäť keď už bahno stúpa príliš vysoko, až sa skoro derie krkom, občas sa ním dusím aj v spánku. Snažím sa obrniť čerstvo načerpaným južanským-ako-ešte-nikdy kľudom, úsmevmi, horizontom stratenom v mori. Presila je jasná... Vydrží mi to dva dni.
Eva Stasselová
Smaragdová zeleň, rubínová červeň, Kanada na Slovensku
Nie som zaťažená na drahokamy, ale takto nejako vyzerá Ružínska priehrada v októbri. Vždy bola pre mňa zážitkom. Z kamenistého brehu, z tajomnej (aj v najhorúcejšom lete chladivej) hladiny, pod ktorou sa ktoviečo skrýva, alebo len tak letmo, z okna rýchlika. Pri ceste z jedného mesta do druhého bola za večne špinavým sklom ako fatamorgána živlov zem-vzduch-voda, ku ktorým sa na jeseň pridával aj oheň.
Eva Stasselová
Prosiecka dolina
Slovensko mám vcelku schodené krížom-krážom... tým viac sa poteším novoobjaveným miestam, kde som po prvý krát. Naposledy: Chočské vrchy, Prosiecka dolina.
Eva Stasselová
Na sklonku septembra
Už dlho som necítila skaly pod nohami... teda, takéto skaly - horské, nie prímorské...
Eva Stasselová
Bardejov
Niekedy sa leto nevydarí - ako tento rok. Až príliš veľa dní bolo na ležanie pri vode chladno a po lese sa tiež stále nedá chodiť (o hypermarketoch nehovoriac). Ak ste tak ako ja v Bardejove boli naposledy kedysi dávno, môže to byť tip na príjemný výlet. Definitívne sa totiž vylúpol z vykopávok a rekonštrukcií do plnej krásy.
