Branko Štefanatný
Ako sa máte?
Vítam sa medzi vami, Slováci a zároveň vítam všetkých prváčikov v školách. Tak ako tieto deti i mňa čaká tvrdá realita, ich v škole, mňa medzi vami, bývalými prvákmi.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí
Vítam sa medzi vami, Slováci a zároveň vítam všetkých prváčikov v školách. Tak ako tieto deti i mňa čaká tvrdá realita, ich v škole, mňa medzi vami, bývalými prvákmi.
Niekedy si myslím, že na to máme talent. Všetci bez obmedzenia, všetci Slováci. Myslím, že to je asi jediné, čo máme spoločné naozaj všetci, ruku na srdce. Frflať, hundrať, dudrať, šomrať, to nám ide perfektne. Urobme s tým niečo...
Dnes mám od rána pocit, že som sa zaľúbil. Do ženy s ktorou mám už skoro dva roky nádherný vzťah. Viem, bizarné. Ale príjemné cítiť to aj po čase...
Tour de France, rok 2007, 3500 km, 22 dní, 22 deväťčlenných tímov. Prológ, London...
Niektoré veci sú jednoduchšie ako sa zdajú. Ale až v určitom momente, keď dozreje odpoveď, keď je všetko jasné. Často z čista jasna.
Tento týždeň prebieha v meste Ascot neďaleko Londýna britský kráľovský dostihový míting, Royal Ascot. Prvý krát sa uskutočnil v roku 1711 a ja som mal pocit, že som sa včera objavil naozaj v osemnástom storočí.
Fakty. Vyše päť rokov stavali nový štadión na mieste, kde stál starý (severozápad Londýna). Má 90 tisíc miest na sedenie, 220 tisíc ton betónu, viac ako 2500 záchodov. Oblúk nad štadiónom je vysoký 133 metrov a váži toľko koľko váži 275 dvojposchodových autobusov. Stál 757 miliónov libier. Stačí otvoriť ústa a dívať sa. Aspoň ja som tak robil...
Sedíme s kamarátmi na chladenom bez peny (Anglicko) a začíname večnú tému. Ako vždy.Najsexi veci súvisiace s našimi krásnymi nenásytnými násytníčkami...
V poslednej dobe sa mi vôbec nechce rozprávať, ani písať. O to viac pozerám a počúvam. Stonehenge - England - 2007...
Trošku zima, trošku teplo, nálada presne taká istá. A je stále máj. Slová naozaj chýbajú...
Na rozdiel od nich, sú to krásne tvory. Fascinujú, ale zároveň vzbudzujú strach. Prispôsobili sa postupne podmienkam prostredia. Dokážu plávať na šírom mori, šplhať sa po vysokých stromoch, zahrabávať sa pod zem, či prežiť v horúčavách na púšti. Keď sa našponujú, môžu mať až 15 metrov.
V puberte som sa prekrikoval s Whiskym a z plného hrdla som mu kričal do jeho textu Som presne taký ako vy, znudený a utrápený, ale život je len jeden a na problémy preto je..m. Vtedy som bol punker. Dnes už nekričím a nikomu neskáčem do reči, už nie som anarchista. Stále však súhlasím, život je len jeden..
Človák väčšinou vidí klasické fotky z Anglicka, poväčša z Londýna. Je čas objaviť niečo iné. K videniu je tu toho určite veľa. Vybral som pár fotiek z toho, čo som videl cez víkend ja. Juhovýchodné pobrežie Anglicka, Kent, Isle of Thanet...
Začne to v detstve a pokračuje to celý život. Človek hľadá vzory, záchytné body, niekoho, kto ho posunie ďalej, potlačí, pomôže...kto je silný na to aby potiahol, múdry aby poradil, veľký ochranca.
Skoro pred dvoma rokmi som napísal článok o tom, že sa mi páči viac americká angličtina, ako tá, ktorou sa rozpráva v Anglicku. V diskusii prevládal opačný názor. Dnes, múdrejší a krajší (iným slovom starší), kapitulujem a posielam americkú angličtinu tam kam patrí...
Život je nádherný. Pozerám pred seba a vidím o čom to všetko je. Môj vzor kráča, moja budúcnosť tesne za ním. Ruka v ruke. A nedá mi nezopakovať, život je nádherný. Možno nájdete svoje šťastie i vy, keď sa pozriete dopredu?
Vstávam vyspatý a skôr ako otvorím oči, príjemne sa unavím. Pomaly presuniem telo svojho záujmu do kuchyne.