Štefan Nemlaha
Prednosť chodca nie je licencia vypnúť pozornosť
Rešpekt a slušnosť nemôžu fungovať len na jednu stranu.
Bratislavčan, bývalý novinár, bloger. Písať chcem o celospoločenským problémoch, o veciach, ktoré ma v bežnom živote zaujmú. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená

Rešpekt a slušnosť nemôžu fungovať len na jednu stranu.

To, čo doma spôsobuje nervozitu, môže inde znamenať len obyčajné „som tu“.

Najdlhší podzemný dopravný projekt v dejinách krajiny má uľaviť západu Slovenska. Zatiaľ však vidíme len niečo známe: milióny na prípravy a otázku, či na konci naozaj vznikne výsledok.

Každý deň tam miznú minúty, nervy aj peniaze. A my sa tvárime, že závory v meste sú normálna súčasť dopravy. Nie sú.

Nie sú to cestní piráti ani šialenci za volantom. Oveľa častejšie stačí jeden človek, ktorý sa rozhodne, že tempo premávky bude dnes určovať on — a za ním sa začne rodiť nervozita aj kolóna.

Jedni hovoria o súcite, druhí o poriadku. Výsledkom býva zvláštne pohodlie, pri ktorom človek koluje medzi nocľahárňou, nemocnicou a návratom tam, kde to celé začalo.

Tvrdé titulky a ostré komentáre prichádzajú často vtedy, keď ide o ľudí zo zahraničia. Pri domácich menách zrazu nastupuje opatrnosť, diplomacia a viditeľné brzdenie.

Stačí pár ľudí, pár daždivých dní a z trávnika je bahno. Vyšliapané skratky však nehovoria len o zlom plánovaní miest, ale aj o našej pohodlnosti, netrpezlivosti a potrebe uľahčiť si veci za každú cenu.

Nie je to o peniazoch, ale o prístupe. Keď verejný priestor nemá jasné hranice, vzniká chaos, ktorý si časom prestaneme všímať – a začneme ho brať ako samozrejmosť.

Na chodbe, vo výťahu, v obchode. Ľudia sa obchádzajú bez slova a tvária sa, že je to v poriadku. Nie je.

Nie na veľkých kauzách, ale na obyčajnom parkovaní vidno, či sme krajina pravidiel, alebo krajina výnimiek pre „vyvolených“.

Stačí pár dní mimo vlastnej bubliny – a jednoduché pravdy sa začnú rozpadávať.

Obchádzame pravidlá, kde sa dá. Potom sa čudujeme, že systém nefunguje.

Tvrdé reči, mäkké skutky. Stačí malá výnimka a zásady sa ohýbajú presne tam, kde sa to hodí.

Najdôležitejšie veci ostali mimo obrazu – nie preto, že neexistujú, ale preto, že by boli príliš drahé.

Tri kroky, tri rovnaké voľby, žiadne váhanie – presne tak dnes vyzerá naše rozhodovanie o jedle.

Dlhoročný úspech jedného politika nie je náhoda, ale presná odpoveď na prostredie, ktoré od moci očakáva menej, než by mohlo.

Už to nie je okraj. A práve to je problém.

Len škoda, že kvalita sem v mnohých prípadoch nedorazila.