...keď sedím na okraji fontány a všímam si obďaleč ponáhľajúci sa dav, hrajúce sa deti a ich rodičov, tak viem - som presne taká istá ako hocikto z nich a zároveň tak ako každý z nich, som úplne iná... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, politickô, hrebendárčina
...alebo bratislavská kandidátka očami takmer radovej občianky Bratislavy. Najprv mi to bolo šumafuk (to bolo ešte za socializmu), pretože som sa cítila ako štatistka. Potom som sa tešila (to už bolo po zamatovej), i keď chvíľami to pripadalo ako vyškrtávanie políčok na športkovom tikete) a teraz sa mi to vonkoncom nepáči a rozhodujem sa: Mám ísť voliť alebo nie?
Opatrujem si denníček, ktorý som dostala v pätnástich od mojej krstnej spolu s adresárom - krásny set potiahnutý vyšívanou látkou. Páčil sa mi natoľko, že diár som si šetrila na vzácnu príležitosť. Prvý zápis som doň spravila v obrovskej všeobecnej študovni Univerzitnej knižnice v Blave ako čerstvá vysokoškoláčka. Ďalšie sú vety a výpisky od iných. Je to v podstate jedno, pretože mi aj tak vrátia atmosféru a súvislosti zapisovania. Po vysokej som už žiadny zápis nespravila. Keď som chcela, stačilo, aby som si v ňom nalistovala a prečítala už napísané a to, čo ma trápilo, zrazu bolo nepodstatné a malicherné... Tak som ho vzala do rúk i teraz.
Deti a internet - oddávna diskutovaná téma (predchádzajúce pokolenie malo tému deti a televízor). Áno, či nie? Každá aktivita má svoje za a proti, ja však nechcem nikoho presviedčať. Ak máte predškolákov a budete dnes, zajtra s nimi doma, vyskúšajte. Sprostredkujem Vám (nemusíte vedieť po anglicky a ani sa zaregistrovať!) skúsenosť mojich malých dcér s internetom a čarovným slovíčkom EDUTAINMENT.
Špenát, špenát, špenát - ocitol sa v mojej diskusii ku článku o Mojsejovcoch, dokonca opakovane - takže k tejto ťažko stráviteľnej téme :-) (Mojsejovci) pridávam aj tému o špenáte (pre všetkých štyroch diskutujúcich). O špenáte na slovenskom a českom internete. Recepty, zaujímavosti i základné informácie. Čo chýba, môžete doplniť v diskusii. Hor sa, špenátový večer sa začína :-).
Uf, už to mám za sebou. Takmer. Neoficiálne som začala 5., i keď oficiálne som podnik otvorila až 17. októbra. Nebolo to jednoduché. Najbližšia rodina ma odhovárala (starám o najmladšiu, ako to vraj budem stíhať, či viem, čo chcem), poznáte to. Ostatní o mojom podnikaní ešte nevedia, nechcem. Len jedna kamarátka. Sama som sa hodila do vody a učim sa plávať. Sama. Tvrdohlavo a bez pomoci. Dnes bilancujem...
Po rozsiahlej, ale už neprehľadnej diskusii (hoci slušnej a argumentačne bohatej) k piatkovému článku som sa rozhodla. Prijímam hodenú rukavicu na konštruktívnu debatu. Ponúkam návrh: 1. všetkým, čo so mnou nesúhlasia (ak zoberiem do úvahy 2164 čítaní bez 125 tých, čo prejavili súhlas kliknutím na karmu a bez tých, čo na článok klikli bez čítania...) a aj 2. tým, čo so mnou súhlasia, že nejde priamo o rodinu Mojsejovcov a chcú so situáciou niečo urobiť...
Myslíte si, že víno, ktoré sa nám povaľuje doma 19 rokov, môže byť ešte dobré? Keby nie jeho majiteľa - najstaršieho syna Martina, tak si ani naň nespomeniem. So smiechom totiž zareagoval na príspevok do diskusie k článku o Mojsejovcoch, že doma žiadny alkohol nemáme. :-) . Takže vlastne máme, i keď ho nikto z nás nepovažuje za alkohol. Tobôž alkohol konzumovateľný..., ale aj tak, načim sa ospravedlniť, nie? (A ešte aj tá fotka, ako u alkoholikov :-) )
Prosím tých, čo sa im článok páči alebo nepáči, aby neklikali na karmu ale napísali to priamo do diskusie! Klikom na karmu sa stotožnujete s viac ako polovicou názorov uvedených v tomto článku. Ďakujem za pozornosť. :-)
...ak mi nerozumiete, v tomto článku máte šancu naučiť sa nový jazyk. Vážne! Nič viac a nič menej. Keď som to po sebe prvý raz prečítala, napadli mi hneď dve veci - Mládkova pesnička o skratkách a písanie mojej dcéry na počítači. Možno súvislosť s druhou zo spomínaných možností Vás núti zamyslieť sa nad mojím zdravým rozumom. Niežeby som chcela oponovať, že ho mám úplne v poriadku, ale verte mi. Tie zhluky písmen majú obsah...
Tak a je to. Jasná a stručná správa. Až ma zamrazilo. Nie, to nie je sen. Je to skutočnosť. Premietam si posledné chvíle a môj pokoj je odo mňa na kilometre vzdialený. Pozerám sa na seba akoby som bola anjel a chytám sa za hlavu. To sa nemalo stať! To sa nemalo stať!
To viete, odkedy do druhej časti našej rozpadnutej rodiny pribudol pes, zmenilo sa v našom živote oveľa viac, ako sme predpokladali. Poznáte to, počnúc zmenou režimu (najdôležitejší je pes a jeho potreby), cez výber objektov, kam môžeme chodiť, až po vzájomnú komunikáciu. A tu je pre mňa pes zakopaný, vlastne: Prepáč drahý, už si dám pozor na jazyk.... Takže, aby som to povedala tak, aby som sa ani Teba, ani nikoho zo psíčkárov nedotkla...
alebo Keď dvaja robia to isté, ešte to nemusí byť to isté - dve firmy, jedna renomovaná, druhá nie. Ani v jednej mi neodpovedali na e-mail (vlastne v druhej až v čase, keď som hľadala náhradné riešenie). Rovnaký problém - hoci v záručnej dobe, zrejme naše neodborné používanie výrobkov spôsobilo ich znefunkčnenie. V záujme plynulého chodu domácnosti nechcem viac, len dokúpenie náhradných častí na vlastné náklady. Myslíte, že na Slovensku pochodíte? Mne to vyšlo pol na pol...
"Moje nervy, Barborka, čo to robíš?" zhrozene som vypleštila oči na moju štvorročnú dcérku, ktorá držala v ruke odstrihnuté pramene svojich nádherných dlhých vláskov a snažila sa ich prilepiť na vystrihnuté papierové srdiečko. V okamihu sekundy som si spomenula na seba a na podobnú situáciu, ktorá sa opakovala pred štyridsiatimi rokmi. Ja som si u starých rodičov v Liptovskom Mikuláši ostrihala vlasy z čela. Môj argument - nechceli ma kvôli mojim úžasným ryšavým kučierkam zobrať ku kaderníčke. Tak som sa na ňu zahrala sama - nestrážená v kuchyni pod stolom, keď si starká nechtiac na chvíľu zdriemla. Barborka však mala oveľa vážnejší dôvod.
Vieš čo? Správaš sa ako hárajúca suka! vyletelo z bývalého na margo mojich aktivít na nete. Nemyslel to zle (pokiaľ viem, čas delí len medzi naše deti, firmu a svojho nového psa), lebo psíčkárska terminológia (preložená bábätkovskou typu malá mi zaspala na hrudi) prerastá celý spôsob jeho vyjadrovania. Narážal na to, čo vidí ako muž, ktorý ma dôverne pozná, v tom, čo mu nie je po srsti :-) - moja registrácia na zoznamke a vypisovanie na blog. Pousmiala som sa. Na zoznamke ho môže iritovať jedine to, že som nezadaná normálna ženská, ktorá chce komunikovať aj s inými a pokiaľ ide o blog, v kontexte rozpísaných ďalších dvanástich tém vidím realitu inakšie. A vyrovnať sa musí aj s tým, že ma niekto závidí môjmu partnerovi. Lenže nebolo by lenže, keby sa ku mne nepribližovala svorka tých, čo by radi...
Predmet: RE: tebe si zvlastna, teraz sa kazdy zenie za bohatstvom a aby sa mal dobre a ty si sa dala na vychovanie deti... mnohi kvoli vlastnemu pohodliu ziadne ani nemaju... zaujimavy postreh, fakt si odvazna a neviem, neviem, ci si si to ty vybrala, ako ta k tomu privial osud, ci by si si opat takto zariadila svoj zivot. Tak to poskladal, keď som mu napísala, že mám štyri deti, dvoch chalanov (19,5 a 17) a dve princezné (4 a 1,5). Prečo je to také nepochopiteľné?
Veľký rodinný nákup. Pre mňa a moje deti - panečku, cez tisícku, všetko, čo len vládzem odniesť na chrbte a vo dvoch rukách. (Cca 25 kíl pre neveriacich - vážila som sa :-) .) Od toaleťáka, cez plienky, mlieko, balík rožkov.... Poznáte to. Samé nízkopoložkové, ale zato vysokoobjemové predmety. Vyložené po celej dĺžke pása v našom obľúbenom hypermarkete. Predavačka je rada, že dovidela konca, za mnou rad netrpezlivých... Rovnako som netrpezlivá aj ja, pretože je večer, doma spia dcéry, a čo ak náhodou sa tá menšia zobudí... Podám kartu, naťukám "pinko", potvrdím sumu a netrpezlivo prešľapujem z nohy na nohu. Ááááááááá, je to tu zas. "Na účte nemáte dostatok finančných prostriedkov!" oznamuje mi predavačka. Očerveniem a pár sekúnd predýchavam...
Celkom obyčajná ruka. taká, ako má byť. Dokázala v živote už všeličo. Viedla ma chodníčkami Vysokých Tatier, objavovala zákutia môjho tela, ale rovnako šikovne pridŕžala pupočnú šnúru, keď druhá ruka strihala. Celkom obyčajná ruka, ktorá bola, je a navždy zostane tou rukou, ktorú som mala najradšej a o ktorú by veľmi nerady prišli aj moje dcéry.
...alebo O národnosti trocha inak... Jasnačka. Zase som vymýšľala. Ale len vďaka tomu, že moji rodičia niekde spravili chybu a mne nebolo všetko jedno, nie som Slovenka Stela, ale Rómka Stella. Mala som vycálovať tri tisícky... a radšej som sa zapredala. Som tvrdohlavá. Dovtedy, kým mi to niekto nevysvetlí tak, aby som pochopila. Som Rómka. Na papieri. Aby som sa mohla podpisovať Stella - ako prvú polovicu svojho života. A za všetkým sú, podľa mňa, blbé zákony. Možno jeden.
Geologický pôvod malého hnedastého nevybrúseného Kamienka, možno veľkosti čerešne, nepoznám. Mne ho však pred viac ako dvadsiatimi rokmi daroval vášnivý zberateľ Fanyno Šipka z Martina. Bývala som uňho, jeho brata Kaja a u tety Šipky, ako som ju podomácky nazývala, keď som pracovala v martinskom skanzene. Keď som Kamienok dostala, dostala som s ním výhražný pohľad darcu, aby som naň dávala pozor (!), pretože je veľmi vzácny - prečo, to vedia len fajnšmekri geológovia. Ja som zabudla. No na Kamienok som skutočne celých 25 rokov dávala pozor. Veľký. Pred mesiacom som ho požičala... Možno darovala. Ešte neviem.
...dobre si to napisala o tom nicku ako bezpohlavnom tvorovi, pokial sa nestretnes s jeho majitelom. Tak isto to vidim aj ja. Tak aky kompromis? Preco az za mesiac? Len sa pekne hanbi ze si tucko. Som ale rad, ze si to uvedomujes. To je dobry zaciatok. tak mi to napísal. Narval na zoznamke, lebo som odsunula ponuku na stretnutie! Pobavilo ma to, bola som už na polceste, ľahšia o celých 10 kg. Za pol roka! Čestné slovo, dámy! Pomaly. Postupne. Bez delenej stravy, náplastí, Szipeky, diét, pľaholčenia sa v posilňovni. Len tak. Prišla som na to až pri pohľadoch prekvapených známych. Dámy a páni, objavila som nový recept na chudnutie! Originál, šitý na mieru! A úspešne odskúšaný. Na mne :-).
