S rysom sme sa pobrali do lesa. Kráčali sme okolo skál, kde som ešte nebol. Mal som dobrého sprievodcu, môj štvronohý priateľ poznal každé okolie. Orientácia mu nerobila problémy, najmä, keď si všetko akoby fotil do pamäte.
„Prečo existujú na svete arogantní ľudia?“ opýtal som sa ho.
„Neviem, ja som mačka. Nikdy som s tým nemal problém. Bol som vychovaný tak, aby som prežil ďalšiu noc, nie tak, aby som si meral svoje narušené mačacie ego. Radšej si pospím akoby som mal s niekým bojovať o svoju pravdu,“ poznamenal rys a ňuchal okolie.
„Čo si vyňuchal?“ bol som zvedavý.
„Niekto tu chodí zabíjať mačky,“ poznamenal, pozrel sa na mňa a vystrúhal divnú grimasu.
„Ako to vieš?“ nedalo mi.
„Zacítil som ich, arogantných ľudí,“ trpko sa pousmial a navrhol mi, aby som šiel ďalej za skalu.
„Veď si vravel, že si s tým nemal problém,“ navrhol som konverzáciu.
„Ach, chlapec so zápalkami, ty si niekedy tak tvrdohlavý. Nemal som s tým problém na sebe. Ale na iných áno. Garantujem, že tu niekto chodí zabíjať mačiatka. A k tej arogancii, to je útok na bezbranných. Uvažuj, mačky sa vedia brániť, ale mačiatka nie! A dnes ti ukážem, ako sa máš odplatiť tým, ktorí ubližujú bezbranným,“ sprisahanecky na mňa pozrel, zasyčal a napol všetky svaly. Presne tak, ako, keď mačka ide loviť.
Skúmal okolie v diaľke, jeho oči sa zamerali na pohyb. Zachytil ich skôr než ja, predsa len, má lepší zrak. Rozbehol sa k nim, ale nevideli ho. Darmo, rys vie byť neviditeľný, keď chce.
Dvaja chlapi hádzali do nejakej skaly kamene, chytali sa za bruchá a zabávali sa. A naozaj, niekde tam ležalo čierne mača a krvácalo.
„Prajem tým čiernym mačkám doživotné muky! Nech zomrú v najhorších bolestiach! Som plný nenávisti k nim!“ kričal jeden a druhý sa na tom neuveriteľne smial.
Rys dlho nepremýšľal, rozbehol sa a skočil na toho, čo hádzal kamene. Bolo to rýchle, zasyčal, vrčal a chlap ležal na zemi. Druhý bol bez slova.
„No čo robíš! Podrež ho! Na čo čakáš?“ kričal ten, čo bol na zemi. Druhý bol úplne mimo.
Rys mu stúpil labou na krk. Chcel vydať zvuk, ale nedalo sa.
„Pokojne to skús, ktorý bok ti mám nastaviť? Ospravedlň svojho priateľa, ale jeho reči nerozmiem, vydáva nezrozumiteľné zvuky! Môžeš mi to preložiť prosím? Celé mi to príde ako reč šialenca,“ rys sa evidentne bavil.
Chlap na zemi strúhal kadejaké grimasy, ale bol ticho. Druhý zmeraval.
„To je pochopiteľné, že nemôže nič povedať, keď ho škrtíš,“ pripomenul som mu a rys sa usmial.
„Ach, to je odo mňa veľmi nehumánne. Šliapať niekomu po krku. A zabudol som vytasiť pazúry, mňau,“ a začal si olizovať na tom chlapovi labu. Celou váhou. „Tuším si prial niekomu doživotné muky, premýšľam, čo keby si si ich najprv vyskúšal?“ nedalo rysovi.
„Ty si rozprávajúci rys! To čo je? Kde sme sa to dostali?“ kričal chlap a lapal po dycuhu ako utopenec, ktorého zachránili v poslednej minúte. Rys mu pustil hrdlo a zaryl sa mu pazúrami do hrudníku. Jačal, kričal, slintal, chrchlal.
„Ako to myslíš? Chceš, aby som umrel? Čo máš proti rozprávajúcim rysom? Zdá sa, že rozum nie je tvojou silnou stránkou. Môžeš mi prezradiť, čo máš vlastne proti mačiatkam? Akú ste mali stávku? Kto z vás zomrie horšou smrťou?“ pýtal sa druhého chlapa s úsmevom na tvári, zatiaľ, čo majiteľ myšlienky „prajem čiernej mačke doživotné muky“ ležal na zemi, bezmocný a vydesený.
Druhý chlap bol bez slova. Absolútne opovrhujem ľuďmi, ktorí, keď vidia, že niekto robí niečo zlé, smejú sa a ešte hecujú toho druhého svojim smiechom. Tuším sa tomu hovorí zbabelosť.
„Ja, a, e, i, ah, kto, čo?“ mlel zo seba nejaké zvuky.
„Vidíš, chlapec so zápalkami, je to ťažké, keď sa bavíš s takým ožranom. Veď pozri, ako vyzerá. Nevie sa obliekať, jeho vyjadrovanie je na úrovni doby eneolitu a ešte smrdí štiakom!“ rys sa celkom zabával. Bol pánom situácie.
A naozaj tu niečo páchlo. Ale nebol to ten pach. Akoby niekto zapálil oheň, akoby som bol pri nejakej sopke.
„To nie je to, to je síra!“ vykríkol som.
„Čo to pre boha je? Mala to byť stávka. Len preto, aby sme sa pobavili. A toto! Rozprávajúci rys! Nejaký blázon, ktorý sa s nim rozpráva! A….aaaaaa…“ nedpovedal, lebo začal utekať.
Za mnou sa ozval ohromný hlas, ktorý bol silnejší ako najsilnejší vietor.
„Nemyslím, že ďaleko poputuješ. Vážne si myslíš, že pred nami utečieš?“ povedal hlas za mnou.
„Čo ti urobili? Poď ku mne!“ úplne nežným hlasom povedal.
Vonku bol koniec decembra a strašne mrzlo, ale zrazu bolo horúco. A cítil som síru.
Otočil som sa za sebou a uvidel draka. Skutočného draka, ktorý sa bál o mačiatko, čo ešte dýchalo, ale bolo doráňané. Rys skočil po druhom chlapovi a rovno ho zložil na zem.
„Čo keby sa karta obrátila, priviazali ich o skalu a začali po nich hádzať kamene my?“ zavrčal som.
„Nemyslím, že je to potrebné. Ale viem, kde bývajú. A oni si veľmi dobre rozmyslia či si ešte niečo začnú s drakom!“ zvolal drak. Chlapi na zemi sľubovali drakovi majetky, celú rodinu a veci, ktoré nemohli splniť, aby im nič neurobil.
„Alebo s niekým nevinným!“ zasyčal rys.
Drak mi zveril mačiatko, prišli sme domov. Dievčatko so zápalkami ho hneď ošetrilo, nakŕmilo a uložilo ho spať. Bude to ešte nejaký čas.
„Stretnutie s drakom je vzácne!“ povedala líška.
Rys sa na nás pozeral a z očí mu tiekli slzy, ktoré nezastavoval. Líška ho upokojovala.
„Keď som bol ešte malý rys, videl som, ako sa správajú k malým rysom. Niektorí moji súrodenci neprežili. A všetko kvôli hlúpej arogancii,“ povedal nám a zaspal. Ale dnes sa mu podarilo zachrániť mačiatko a uzdraviť ho. (Teda s pomocou draka.)
„Poďme na prechádzku, máme sa o čom rozprávať. Rys, líška, drak, malé čierne mačiatko, budeme to musieť všetko spracovať!“ nežne ma chytila za ruku a cítil som, že ma potrebuje.
Vzal som termosku a šli sme. Rys s líškou sa o čierneho zbojníka postarajú.
Staršie diely:
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-ii
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-iii
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-iv
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-v
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-vi
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-vii
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-viii
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-ix
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-x
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-xi
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-xii
