Dagmar Sváteková
Nie som nadčlovek
Tak ako sa deň strieda s nocou, tak i tá žiarivejšia časť musí mať svoju temnejšiu polovicu. Nie, nie som dokonalá, nech týmto priznaním kohokoľvek sklamem.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Žijem, pozorujem, reagujem. Všetko je iba a len môj názor a plne rešpektujem, ak s ním niekto nesúhlasí. Je to jeho právo. A moje právo je povedať to, čo si myslím. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Dagmar Sváteková
Bez práce nie sú koláče
Neviem, myslím, že silnou vôľou som nikdy neoplývala. Bola som akurát poriadne tvrdohlavá. Na to, aby som dosiahla všetko, čo som doteraz dokázala, mi to stačilo. Pochopila som však, že práve teraz nadišiel čas na budovanie fest silnej pevnej vôle.
Dagmar Sváteková
Moje stretnutie so skenar terapiou
... alebo ako aj nemožné veci začínajú byť možné a hmatateľnou súčasťou môjho života. Ale o tom by snáď vedeli rozprávať iní...
Dagmar Sváteková
Pseudovozíčkarske
Skúste si povedzme na jediný deň požičať od niekoho invalidný vozík. Garantujem, že aj po ňom pochopíte, že byť vozíčkarom nie je med lízať a Vaše možnosti sa neuveriteľne zúžia.
Dagmar Sváteková
Život vo vzduchoprázdne
Prežila som, i napriek všetkým prognózam. Čo viac môžem chcieť? Keďže som nikdy nepatrila k domasedom, možno iba mať trošku viac možností na trávenie voľných chvíľ. Jasne, človek má vždy čo robiť, ale život nie je len o práci.
Dagmar Sváteková
Každý má právo na vlastný názor
Ja i vy... Chápem, že sa nájdu aj takí, čo ma budú do nekonečna osočovať. Aj takí, čo mi budú dôverovať. Pre mňa má oboje rovnakú váhu. Je to "iba" ich názor.
Dagmar Sváteková
Ja sklamať nezvyknem
A veľmi ma mrzí, že pred rokom som niekoľko ľudí sklamala. Chcem veriť, že som si to „vyžehlila“ predstavením Polovičné zmŕtvychvstanie.
Dagmar Sváteková
S úsmevom je život ľahší
Alebo ľútosť ešte nikomu nepomohla. Takže to musíme (chceme) skúsiť inak. Vždy sú dve cesty. Jedna z nich býva občas tá ťažšia. Ale i radostnejšia. :)
Dagmar Sváteková
Právo súdiť
Tento článok vznikol na vysvetlenie môjho, na prvý pohľad možno nepochopiteľného, konania. Občas však nie je na škodu pozrieť sa znova. :)
Dagmar Sváteková
Môj príbeh
Pokúsim sa stručne opísať, čo sa vlastne stalo, aby som viac nemusela čeliť kritike neznámych ľudí. Upozorňujem, že všetko je len MôJ názor!
Dagmar Sváteková
Placebo efekt
Krájala som a sušila paradajky. Teda, to je na dlho. No pri tom som premýšľala. Nešlo mi do hlavy, že mnoho chorých ľudí hľadá záchranu v čomkoľvek.
Dagmar Sváteková
Som vegetarián(ka)
Nie, nie preto, že by som bola konzument vegety. :) Okej, môj jedálniček tvorí prevažne zelenina a ovocie. Nie však tie z obchodných reťazcov.
Dagmar Sváteková
Bod zlomu
Ruka, ktorá dáva, je tou rukou, ktorá aj dostáva. Nie, toto nie je z mojej hlavy, to som sa dočítala v nejakej knihe. Ale podľa všetkého to tak bude.
Dagmar Sváteková
Krowka
Iste ju všetci poznáte. Niektorí ju zbožňujú, iným nie je zrovna po chuti. Ja sama ju nepovažujem zrovna za ideálnu potravinu, ale...
Dagmar Sváteková
Som voda. Kto je viac?
Moje deti sú chúďatká. Matka - krkavec im od malička okrem materského mlieka dopriala "iba" vodu. Aj tomu dnes možno vďačím za to, že ich zúbky sú v poriadku a že v reštaurácii je to zvyčajne pohár vody, ktorý si moja dcéra s mačacím pohľadom vypýta na pitie.
reklama
Dagmar Sváteková
Sú také aké majú byť
Bývam v bytovke a vlastnú záhradu nemám. Dávno je však všeobecne známe, že čokoľvek domáce ma poteší. A má to pre mňa väčšiu cenu, než ako keby ste mi priniesli neviemčo kúpené v obchode.
Dagmar Sváteková
Ďakujem
Včera ma kamarát nahovoril na nejakú akciu. A dobre urobil. Nechcem vymenovávať všetkých, ktorí prispeli, od odvozu, stráženie detí a pod. Chcem sa sústrediť na skupinu charizmatických ľudí, aj vďaka ktorým mám chuť bojovať ďalej.
Dagmar Sváteková
List vo vode
K napísaniu tohto článku ma inšpirovala jedna reakcia k článku z tých minulých. Vyhrabala zo mňa čosi, čo ležalo zabudnuté kdesi hlboko vo mne. A ja som rada, že sa to opäť dostalo na povrch :)
Dagmar Sváteková
Mám o nejaké tie kolieska navyše
A čo? Som preto vari menej človekom? Koľko ešte vlastne potrvá, kým to všetci pochopia? A koľko podobných článkov bude musieť byť napísaných? Fotografia, ktoré je tu uverejnená, dokumentuje, kde všade musíme bojovať s bariérami, nielen s vlastným zdravotným stavom. Ak sa horko ťažko dostanem hore (ja mám na to nohu, no koľkí si ňou nepomôžu?), pri dverách sa moja púť končí. A opisovaním, čo všetko mi stojí v ceste, sa dá pokračovať ďalej.
Dagmar Sváteková
Galanta plná bariér
Na dlhšie vzdialenosti som i ja odkázaná na invalidný vozík. V pondelok na nefungujúcu plošinu na pošte upozornil môj manžel. Vtedy sme všAk boli autom. Dnes sme sa vybrali pešo, s invalidným vozíkm. Výsledok?
