Ján Urda
Múdrosti našich predkov III.
pokračovanie predchádzajúcich troch častí.
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Ján Urda
Múdrosti našich predkov
Neraz som tu na blogooch už čítal citáty svetových velikánov. Nie žeby som ich neuznával, ale ja najviac uznávam múdrosti našich predkov, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie a ktoré prýštia z ich vlastných skúseností a vlastného pozorovania a poznania. Múdrosti našich predkov: pre niektorých spomienka na rodičov a starých rodičov, pre iných pripomienka múdrostí predkov a ich pozorovacie schopnosti. V každom prípade svedectvo o tom, že aj obyčajný sedliacky rozum za niečo stojí. A aj preto mám rád našich klasikov. Hoci v porovnaní so svetovými sú neuznaní, veľkosťou svojich myšlienok sa im nielen vyrovnajú.
Ján Urda
Cestovanie ako za Švejka
Dnes som skúšal spojenie z Martina do Žiliny. Samozrejme, cestovné poriadky doma nemáme, veď načo by nám bol potom internet, keď na ňom je všetko, čo človek potrebuje, a pritom rýchle, prehľadne a... spoľahlivo. A tak som si nastavil Zoznam.sk, ťukol na Vlak/Bus, a medzi iným skúšal aj toto spojenie: nastavil stanice Martin a Žilina, k nim priradil Stanica(vlak), ťukol na zajtra, nastavil čas 15:00, ťukol na Vyhľadať, a vyšlo mi zaujímavé spojenie. Ani sa už veľmi nečudujem josefovi Švejkovi.
Ján Urda
Vegetariánsky rezeň
Včera dopoludnia som kosil na chalupe trávu. Po skončení asi o jednej som sa vybral do prírody, reku urobím zopár záberov. Len tak ako na prechádzku: botasky, rifle, dres a rybárska vesta, na krku fotoaparát. Cesta ma zaviedla aj do hory vyhľadať zopár zaujímavých stromov. Idem horou, a pár metrov od chodníka bedľa. Pekná, veľká. Výborná huba na vyprážanie, bedľový rezeň – to je pochúťka pre labužníkov. Ale do čoho ju dať? Zvlečiem dres, zaviažem v oblasti pupka, reku miesto košíka. A ako idem ďalej, tých bedlí celá armáda. Popri bedliach aj masliaky, tiež výborné huby, takže zaviažem aj rukáv. Idem ďalej, a tu aj dubáky, takže som zaviazal aj druhý rukáv. Hoci plávky a rýdziky sú výborné huby, ja im doprajem príjemnú starobu a nechávam ich na pokoji. No a po dvoch hodinách ma vyhnal z hory prudký lejak, predierajúci sa aj pomedzi koruny stromov. Výjdem z hory, a tam po daždi ani stopy, len sa usmieva pekne slniečko. Prídem domov, manželka ako vždy rozdelila všetko na 3 rovnaké časti: pre dcéru, pre syna a pre nás. Dubáky na sušenie, masliaky s vajciami a bedle na rezne. A tu sú z toho neplánované zábery vychádzky so spojením príjemného s užitočným:
Ján Urda
Ďalšia poľná pošta
Ďalší lístok poľnej pošty, tentoraz z obdobia 2. svetovej vojny a ešte pritom nemecká. Nemecká, ale nie od Nemca, ale od Rusa alebo krymského Tatára, ktorý bol pravdepodobne príslušníkom nacionalistických oddielov, začlenených do zväzkov nemeckej armády, vytvorených z dobrovoľníkov z okupovaných území, možno zaisťovacích oddielov a možno dokonca známej divízie SS Galizien. Pri zaraďovaní do útvarov Nemci prísne dbali na oddelenie Rusov od Nerusov. ROA (Ruská oslobodzovacia armáda gen. Vlasova) v tých časoch ešte nebola sformovaná. September 1943, dávno po Stalingradskom kotli (Paulusova 6. armáda), nedávno bol Kurský oblúk (Prochorovka – najväčšia tanková bitka), ale Nemci ešte vždy mali Krym (oslobodený bol až na jar 1944), podstatnú časť Ukrajiny, celé Bielorusko, Pobaltie, obkľúčený je Leningrad... Obrat vo vojne už nastal, koniec však ešte v nedohľadne. Nemecká propaganda fungovala napriek porážkam, viera v konečné víťazstvo nemeckých zbraní bola síce naštrbená, ale ešte nie definitívne zlomená...
Ján Urda
Na zamyslenie
Čítam si detektívku Johna D. MacDonalda (na obr.) Škoricové dievča, a tu natrafím na takúto pasáž (to sa zamýšľa jeho hlavný hrdina Travis McGee): ...Škoda, že som nežil inak a nemám synov. Jasné, McGee. Chcel by si synov, ale aby boli hneď dospelí, veľkí, mocní, verní a spravodliví. Nikdy si nechcel to, čo je predtým: plienky a injekcie, rodičovské združenie a domáce úlohy, kosenie trávnika pred domom, dôchodkové zabezpečenie, vianočné pozdravy, hypotéku, splátky za autá, účty od zubára a školské poplatky. Sám si si vybral svoj spôsob života, kamoš, a teraz musíš niesť následky. A keď nakoniec nebudeš mať nikoho, kto by za tebou smútil, keď umrieš, aj to je súčasť obchodu, ktorý si uzavrel so životom... * * *
Ján Urda
Veľký Pišta
Tak sme ho volali, lebo sme mali na tom istom pracovisku aj druhého Pištu. To bol Malý Pišta. Obaja technici so stredoškolským vzdelaním, obaja pracanti na pohľadanie, a nielen tak hŕ do roboty, ale aj a hlavne s otvorenými hlavami.
Ján Urda
Recept na bábovku
Keď už takí dobrí kuchári sú tí muži, toľko ich uverejňuje rôzne recepty na varenie, pečenie... , tak aj ja ako nekuchár som sa rozhodol poskytnúť Vám jeden taký jednoduchý a krátky.
Ján Urda
Zo zákulisia modelingu...
Svet modelingu... Vysnívaný svet mnohých kočiek... Predkladám Vám niekoľko amatérskych záberov z tohoto vysnívaného prostredia kočiek s amatérskou modelkou a jej partnerom...
Ján Urda
Vasilij a Nataša
O pánskej jazde troch Janov do Soči cez Zakaukazsko som už dvakrát písal. Tu Vám predkladám tretí príbeh z tejto cesty.
Ján Urda
Slovenský snem
Medzi mojimi filatelistickými materiálmi mám aj obálku doporučeného listu z Bratislavy do Popradu s príležitostnou známkou a príležitostnou pečiatkou z 18. 1. 1939 k otvoreniu Slovenského snemu. Doporučená obálka - podotýkam, táto obálka je filatelistickým produktom, poslal ju filatelista sám sebe, nie je ani otvorená, vo vnútri je čistý papier (takéto materiály nie sú filatelisticky tak hodnotné ako materiály vzniknuté prirodzeným spôsobom). Použitá známka: Československo Pofis č. 350, červeno-oranžová pretlač na známke Pofis č. 313 10 Kč na 300 h a textom Otvorenie slovenského snemu 18. 1. 1939 a slovenským znakom Príležitostná pečiatka k otvoreniu snemu v deň jeho otvorenia Bratislava - autopošta 18. 1. 1939 s textom Otvorenie snemu slovenskej krajiny Denná podacia pečiatka 19. 1. 1939Nuž a tak som sa zamyslel nad Snemom Slovenskej republiky.
Ján Urda
Daňové výmery
Obyčajný Platobný rozkaz berného úradu na činžovnú daň z r. 1946 a Platobný rozkaz Berného úradu na základe úradného nálezu z r. 1947. Vtedajším berným úradom sa dnes hovorí daňové úrady a tým dokumentom by sa dnes povedalo Vymeranie domovej dane a Vymeranie daňového nedoplatku. Obyčajné dokumenty, a čo sa z nich všetko dá vyčítať! A porovnávať s dneškom. Veď posúďte sami:
Ján Urda
Generácia odborníkov
Naša generácia bola generáciou všestranných odborníkov. Odborníkov na všetko, počínajúc maľovaním bytu a končiac opravou televízora. Veď napríklad oprava behania obrazu na čierno-bielom televízore Oravan spočívala len vo výmene elektrónky PCL 85 alebo novšej PCL 805: odpojiť televízor zo siete, odmontovať zadnú stenu, vymeniť elektrónku, namontovať zadnú stenu, zapojiť televízor do siete a televízor bol opravený. To dokázal aj technický antitalent, stačilo mu to raz vidieť a trochu tej snahy. Na všetko sme mali čas: na odbornú prácu a odborný rast, na rodinu, 3x do týždňa telocvičňu: basketbal, volejbal a s deťmi, na spoločenské vyžitie, aj na rôzne koníčky. Sobota vyhradená kamarátom na rekreáciu „na malte“. Skrátka – žili sme. Spomeniem tu len niektoré z našich odborností a záľub.
reklama
Ján Urda
Obyčajné obálky
Obyčajné listové obálky - nemí svedkovia pohnutých čias. Štyri obálky z rôzneho obdobia svedčia o politických zmenách na území Čiech.
Ján Urda
Ďalší poštový lístok - 1
Nedávno som uverejnil článok o sovietskom poštovom lístku z 22. 6. 1941. Mám zopár podobných vecí, dnes uverejňujem ďalší poštový lístok. Poštový lístok z Nemecka do Džankoja na Kryme (dôležitá železničná križovatka), hoci v nemčine, ukrajinčine a ruštine je vytlačené, že je určený práve opačným smerom, teda do Nemecka ako odpovedný. Také dostávali zrejme tí, čo v Nemecku boli na prácach a posielali ich domov rodine. Pečiatky sú síce nečitateľné, ale je tam známa nemecká cenzúrna pečiatka.
Ján Urda
Gumipuška a prak
Keď staršia vnučka Veronika čítala moje články na blogu, natrafila tam na slovo gumipuška a začala dobiedzať, aby som aj jej také čudo spravil. No a čo by starý otec neurobil preto, aby boli vnúčence spokojné? Lebo vychovávať vlastné deti je povinnosť, vtedy človek musí sem-tam aj zaúradovať silnejšie, prísnejšie, ale venovať sa vnúčatám, to je už len radosť, pasia. Teda gumipuška, ktorá sa Veronike zapáčila tak, že ju silou-mocou musela mať. Ono sa to volá podľa internetu prak, ale my sme prakom volali čosi iné: dva pevné dlhšie špagáty, naprostriedku remeň, jeden špagát upevnený na ruke, druhý v ruke pevne držaný. Založila sa skala do remeňa, párkrát sa tým zakrútilo nad hlavou a keď to malo poriadny švung, voľný koniec sa pustil. Skala, a to i väčšia, letela oveľa ďalej ako z gumipušky, ale bola potrebná značná prax vo vhodnom okamihu pustiť koniec voľnej šnúry, inak skala letela nechceným smerom. A to mohlo byť nebezpečné.
Ján Urda
Za mojich detských čias...
Za mojich detských čias to bývalo takto (spomienky na moju rodnú obec Málinec v Novohrade) - veľmi zhutnene s použitím miestnych hovorových názvov niektorých vecí:
Ján Urda
Obyčajný poštový lístok
Celkom obyčajný sovietsky poštový lístok, akých bolo použitých milióny, možno stámilióny. A predsa nie celkom obyčajný, ba možno povedať, že filatelisticky i historicky vzácny. Prečo?
