Vietor v hlave | blog.sme.sk

Celých päť rokov som sa snažila prísť na to, prečo nás tí z druhej strany volajú Francúzi. Do kolónky štátna príslušnosť sme si predsa odjakživa písali také isté dve pímenká ako oni. Učili sme sa o Štúrovi, o Slovenskom národnom povstaní a o výrobe chladničiek v Zlatých Moravciach. Tak ako oni. Tlačili sme sa s nimi v tej istej malej jedálničke, na hodinách telesnej výchovy sme behali po tej istej antuke. A predsa tu bol jeden zásadný rozdiel- oni chodili na normálnu sekciu.

25. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
17

Veronika Vlčková

Pousmiatia

Už viem, čo je krajšie ako čokoládové srdiečka, ako objímanie, ako pocit voľnosti po trojhodinovom francúzskom písaní o imunitnom systéme a hormonálnej regulácii. Spoznala som totiž čaro pousmiatí. Nečakaných, decetných, elegantných, presne ako zvlnené pery Mony Lisy. Prichádzajú vtedy, keď je človek príliš unavený na to, aby sa smial a príliš veselý na to, aby plakal. Skrývajú v sebe štipku irónie, občas kúsok sebaľútosti. A niekedy akoby hovorili: Som nad vecou, a predsa sa mi to páči!

26. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Veronika Vlčková

Voní domovina krajšie?

Tak na mňa prišla úvahová chvíľka. V škole sme totiž diskutovali s pánom Figeľom a pánom Szigetim. Diskusia bola zaujímavá už len z psychologického hľadiska - prešlo sa pri nej od pocitov hrdosti a pochvál (pri hodnotení osvetového projektu našich študentov o EÚ) až k trpkému rozhorčeniu a výčitkám (pri debate o financovaní nášho školstva). Ale systémom financovania sa zaoberať nechcem, na to sú odborníci. Ja len takú malú úvahu o lákadlách zahraničia a patriotizme nielen pre študentov...

17. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Veronika Vlčková

Značka: Hľadám krásu

Vlastne je to celé úplne jednoduché. Je to o kráse. Áno, presne o tej subjektívnej neuchopiteľnej hodnote, čo nás vzrušuje, udivuje a privádza do zúfalstva. Nechápem ju. Prenasledujem ju. Nedokážem ju spútať, dohoniť. Stále iba hľadám. Slobodná, bez záväzkov, nižšia postava, má rada vysedávanie v tmavých miestnostiach a prehrabávanie zákutiami mysle. Značka:

11. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Veronika Vlčková

Článkológia

Dnes pri raňajkách som pozerala (a počúvala) Hiromi. Poviem vám, je to poriadne sústo hneď z rána. Energické, udivujúce, miestami veselé a miestami krásne melancholické. A pri počúvaní som si uvedomila jednu vec. Totiž, s písaním článkov je to ako s hrou na klavíri. A zďaleka nie len preto, že pri oboch činnostiach má človek čo do činenia s klávesnicou. Existuje toľko rôznych štýlov hudby, toľko jedinečných klaviristov, hudobných géniov, virtuózov. A toľko druhov článkov. Ako napísať ten správny?

12. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Veronika Vlčková

Woody, o čom to celé je?

Už sa nebavím. Pseudointelektuálna utrápená depresníčka, rozjarená vychutnávateľka života... Je to presne ako v tých Woodyho filmoch. Sú to vlastne komédie alebo tragédie? Ani jedno. Obe. A Woody je strašný intelektuálny vzdelanec. Keď kráča po newyorských uliciach, v pozadí určite hrá jazzová hudba. To mu však nebráni byť aj nešikovným koktavým neurotikom závislým na sexe a psychoanalýze, ktorý sa srdečne smeje na každom rozhovore obsahujúcom viac ako štvorslabičné prídavné mená (nie, vôbec nenarážam napríklad na slová pseudointelektuálny a existencionalistický...). Môže sa niekto stotožniť s workoholickým režisérom, ktorý žije so svojou adoptívnou dcérou? A prečo nie?

1. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
15

Veronika Vlčková

Ako napísať argumentačnú prácu rýchlo a ľahko

Ak náhodou nepatríte k skupine francúzskych bilingválnych gymnazistov alebo ich statočných profesorov, pojem argumentačná práca vám asi veľa nehovorí. Ani neviete, aké máte šťastie. Toľko študentov, ktorí možno práve teraz sedia nad prázdnym dvojhárkom (alebo radšej dvoma dvojhárkami) a vymýšľajú argumenty, príklady a čiastkové uzávery, by si to s vami rado vymenilo... Aj tak si však myslím, že stojí za to oboznámiť vás so strasťami (o slastiach sa tu veľmi hovoriť nedá) pri písaní argumentačných prác. Možno si potom začnete vážiť jednoduchosť slovenských slohov typu úvod-jadro-záver.

27. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
25

Veronika Vlčková

Prečo nemôžem byť party pipka?

Vracala som sa z filmového klubu. Dva krásne smutné filmy. V duši mi ešte stále pršalo. A čakala som na električku na Obchodnej. Tam nepršalo. Hučala tam diskotéková hudba, ktorú občas prehlušili výkriky mladých party people. Na ulici bola vysoká koncentrácia pastelových farebných bundičiek s kožušinkou, bedrových riflí a štýlových mladých mužov, niektorých stále pevne na nohách, niektorých už levitujúcich v iných sférach vedomia (prípadne nevedomia). A v tom všetkom som stála ja. Odľud v dlhom tmavom kabáte, zo všetkých síl premáhajúca slzy, ktoré prichádzajú po pekných filmoch...

17. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
64

Veronika Vlčková

Take it easy!

Hovoria o mne, že som flegmatička. Vraj sa nenechám len tak vyviesť z miery maličkosťami a v napätých situáciach ostávam pokojná. Je to naozaj tak? Neviem. Priznávam, asi nie som taký stresant ako viacerí ľudia v mojom okolí. No občas stačí málo a moja sebakontrola sa zrúti v troskách... A čo je vlastne lepšie? Nechať sa ovplyvniť všetkým naokolo alebo si žiť vo svojom pokojnom svete?

9. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Veronika Vlčková

Už (zas) nič neviem

Som veselá? Som depresívny maniak? Mám niekoho rada? Koho mám rada? A kto má rád mňa? Som vzorná študentka s dobrými výsledkami? Alebo snívam na hodinách a popritom len mechanicky odpisujem z tabule? Nič neviem. Ale to je asi normálne. Alebo som ešte aj nenormálna?

3. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Veronika Vlčková

O zakliatom kráľovstve a strašnom požieračovi času

Už je to raz tak. Žijem v zakliatom kráľovstve. Nikto tu nepozná slová oddych, uvoľniť sa alebo nebodaj to záhadné slovné spojenie tešiť sa zo života. Postupom času som zistila že za tým niečo musí byť- žeby požierač času? Alebo nejaká iná príšera?

29. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
16